Epilóg

594 21 15
                                    

O tri roky

Tri úžasné roky, ktoré sme prežili ako jedna veľká šťastná rodina. Občas síce plné strachu kvôli malej, no nakoniec krásne.

Ani som si neuvedomila, kedy malá Ruth tak vyrástla. Dnes nastupuje do škôlky! To je neuveriteľné!

Prešlo to neskutočne rýchlo a radšej si ani nechcem predstaviť za aký krátky čas na nás nebude závislá. Chce sa mi pri tej myšlienke plakať.

Bola som na víkend na týždni módy. Predvádzala som modely, no dnes som sa musela vrátiť, pretože Ruth ide prvýkrát do škôlky. Tešila som sa viac než ona. Je to predsa veľká vec!

Bruno si myslí, že prídem na poslednú chvíľu. Chcel ísť s malou po mňa na letisko, no ja ich prekvapím.

Z letiska som si zobrala taxík a o pár minút mi zastal pred domom.

Odomkla som si dvere a hneď som začula ako sa Ruth sťažuje.

,, Au, ocí! To bolí! " zafňukala.

,, Nie je to jadrová fyzika, Bruno." smial sa mu Alex. Netušila som o čom hovoria.

,, Poď si to vyskúšať, ty mudrlant! " zavrčal naňho Bruno.

Kufor som nechala v predsieni a vošla do kuchyne. Bruno sa snažil spraviť Ruth zapletené copíky. Ona sa tvárila nadurdene, pretože to nerobil podľa jej predstáv. Bola mojou kópiou. Teda výzorom bola miešaná, ale povahou bola viac na mňa.

,, No čo sa tu deje, prosím vás?" opýtala som sa s úsmevom

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

,, No čo sa tu deje, prosím vás?" opýtala som sa s úsmevom.

Malej sa rozžiarili oči, zoskočila zo stoličky a utekala ma objať.

,, Mamí!" zakričala a ja som ju zdvihla na ruky. Naozaj jej vlasy vyzerali ako natupírované. Museli sa s tým hrať dlhú dobu. Chúďa dieťa.

,, Princezná moja. Ako ste sa mali?" dala som jej pusu na čelo.

,, Máme problém s copmi. "ozval sa Alex so smiechom. Bol opretý o linku a pil kávu. Pri ňom nadšene pobehoval Mich, ktorý sa tešil z mojej prítomnosti. Musela som ho pohladkať po hlave. Bol väčší ako malá, ale nikdy by jej neublížil. To skôr ona jemu.

Malú som položila na stoličku. Hneď som sa naklonila po vášnivý bozk k Brunovi a neskôr s láskou objala aj Alexa.

,, Chýbala si nám tu." povedal mi Alex a dal mi pusu na líce. Bol už skoro dospelý a ja som tomu nedokázala uveriť.

,, Aj vy mne. "usmiala som sa naňho a vrátila sa ku svojej dcére.

,,Tak čo tu máme za problém?" opýtala som sa.

,, Ocino ani Alex mi nevedia spraviť copíky. "povedala mi Ruth.

,, Niektoré veci nie sú stavané pre nich." usmiala som sa pokojne a zobrala jej gumičky.

NezastaviteľnáWhere stories live. Discover now