Nezastaviteľná

-45-

Nečakal to, ale chvíľu spolupracoval. Potom ma však chytil za lakeť a odtiahol od seba. Nevedela som sa rozhodnúť či je to taký hlupák alebo zbabelec. Alebo má jednoducho strach.

,, Leona, prosím prestaň toto robiť. Nám obom. " šepol a znel zúfalo. Prekonával sám seba.

,, Prečo? Daj mi dobrý dôvod." usmiala som sa. Nemala som v pláne sa tak ľahko vzdať.

,, Teraz ideš za Jaxom a on sa o tvoje... potreby postará. Toto jednoducho nie je dobrý nápad. "

,, Čo s tým má kurva Jax?" zamračila som sa.

,, On uspokojí tvoje potreby. Všetky. " povedal a ja som sa nahnevane hodila späť do sedačky.

,, Si idiot!" s tými slovami som vystúpila z auta. Tak ja sa kurva snažím, aby sme si niektoré veci vyriešili a on takto?

,, Debil." nadávala som si popod nos celú cestu.

Keď sme prišli dnu, musela som odovzdať cigarety, aby som náhodou neponúkala.

Išli sme za takou tetou, ktorá nás zobrala až ku Jaxovi. Bol v malej béžovej izbe bez výzdoby, ale vyzeral lepšie. Hoci to nevyzeralo ako niečo, na čo je zvyknutý.

Hodila som sa mu s úsmevom do náruče. On tiež vyzeral šťastne, že ma vidí.

,, Ako sa máš? Vyzeráš lepšie. "dala som mu pusu na tvár a odtiahla sa od neho.

,, Je to lepšie, princezná. Ani neviem ako by som skončil, ak by si to mame nepovedala. Som naozaj rád, že ťa vidím. Ešte nemám vyhraté, ale verím, že čoskoro budem úplne v pohode. " povedal a pohľad premiestnil na Bruna pri dverách.

,, A vďačím za to vám obom. Ďakujem Bruno, že si mi pomohol a ospravedlňujem sa za to, čo všetko som vyviedol. Musel som sa správať ako kokot a som rád, že si niektorým veciam zabránil. Aj keď si toho veľa nepamätám. Odpúšťaš mi?" opýtal sa napäto.

,, Jasné. Každý niekedy urobí chybu. A niektorí ju radi opakujú." podal mu ruku, ale pozeral na mňa. Bolo mi to nepríjemné, no vedela som na čo presne myslí.

,,Som rád že už ti je dobre. "povedal a premiestnil pohľad naspäť na Jaxa. Nerozumela som tomu skurvenému chlapovi a postupne som aj prestávala chcieť rozumieť.

,, Ďakujem. Poďme sa prejsť. Chcem ísť na vzduch." povedal Jax a položil mi ruku na kríže.

,, A môžeš? Nemáš nejaké hodiny na vychádzky?" opýtala som sa jemne, na čo sa obaja zasmiali.

,, Som na odvykačke, nie v base. Keď som prišiel, nemohol som chodiť von len tak, ale teraz to už je lepšie. " usmial sa, a tak sme spolu vyšli von.

Rozprávali sme sa o všetkom možnom a vysvetľovali Jaxovi čo sa vonku deje. Bol rád, že má kontakt s vonkajším svetom. Aspoň cez nás a chcel, aby sme v blízkej dobe poslali ešte niekoho z bandy za ním.

,, A s otcom ako, Leona? Stále si ho neprizabila?" zasmial sa mi. Bol ako predtým, konečne.

,, Neviem či on nezabije mňa, keď prídem domov. Ale tak znášame sa. Som zvedavá len kedy mi oznámia, že sa budú s tou jeho ženskou brať. Myslím, že to nebude trvať dlho a potom nebudem reagovať pekne."

,, Hlavne ju nezabi. A neskonči ako ja." povedal a ja som sa s jemným úsmevom oprela o jeho rameno.

,, Neboj sa, o chvíľu budeš vonku s nami. "

,, Áno. Myslím že už si v poriadku." pridal sa ku mne s povzbudivým úsmevom Bruno.

Po dlhom rozhovore a aj lúčení sme spolu vyšli von do tmy. Bolo naozaj veľa hodín, aj keď som ani nevedela kedy ubehli.

Bez slova som kráčala pred ním a vyberala si cigaretu. Potrebovala som si súrne zapáliť.

,, No tak, Leona! Len mi nehovor, že si urazená." za lakeť ma otočil k sebe. Boli sme kúsok od auta.

,, Ja a urazená? Ale prosím ťa!" hrane som sa zasmiala. Bola som urazená, ale to som mu nemienila povedať. Je to jednoducho hlupák a ja som ním tiež, pretože robím rovnakú chybu.

,, Len potrebujem svoju dávku nikotínu. "vložila som si medzi pery cigaretu a slastne si potiahla. Keď som opäť otvorila oči a vyfúkla dym, videla som jeho pobavený úškrn.

,, Urazila si sa, lebo som ťa odmietol? Nevieš zniesť odmietnutie?" opýtal sa a ja som myslela, že ho vyfackám. Ale zvolila som lepšiu cestu ako mu zavrieť hubu a zotrieť úškrn.

,, Ja viem zniesť všetko, hoci aj odmietnutie, ale vieš čo neznesiem? Keď viem a vidím ako medzi sebou a sami so sebou bojujeme. Nebudem sa ti ponúkať a už sa ani o nič nepokúsim, neboj sa. Jediné, čo som s týmto sledovala bolo riešenie toho nepokoja a napätia medzi nami. Ale dobre. Sme predsa kamaráti a budeme navzájom ignorovať tú príťažlivosť, ktorá nás spája. Však? " zmyla som mu svojimi slovami z tváre úškrn a nastavila mu ruku aby sme si ňou potriasli.

,, Vždy všetko hovoríš na plnú hubu, však Leona?" opýtal sa a urobil to, čo som nečakala. Pritlačil ma na dvere auta a zobral si moje pery vo vášnivom bozku.

Ruky som si spojila za jeho krkom a užívala si konečne poriadny bozk ako naposledy pri fotení. Asi ho musím vyprovokovať, aby sa prestal tak ovládať.

Potom, čo som si užila chvíľu v jeho rukách, som sa jemne odtiahla.

,, Ale toto nič neznamená, však? Hráme sa ako malé deti na schovávačku. Tak si to užime. " usmiala som sa pobavene tentoraz ja a vyfúkla mu jemne dym do tváre.

Ostal na mňa nechápavo pozerať, pričom som sa ja vymotala z jeho rúk. Vyhodila som cigaretu a s pokojom angličana sa otočila späť naňho.

,, Ideme, no nie?" pozeral na mňa ako na prízrak, ale po chvíli sa celkom nahnevane spamätal. Cítila som ako to v ňom vrie. Rovnako ako predtým vo mne. Tak nech si to kurva užije!

,, Samozrejme, Leona. Nech sa páči." povedal a otvoril mi dvere. Bola som z jeho správania a tváre pobavená. Totižto sa úplne bili. V tvári mal skrytý hnev, ale snažil sa správať vyrovnane. Nešlo mu to.

Nastúpila som a uchechtla sa. Teraz som bola ja tá, ktorá vyhrala. Nech si nemyslí, že sa so mnou môže zahrávať a samozrejme tiež musí vedieť, že ja sa viem hrať rovnako škaredo ako on. Teraz ide len o to, koho to prestane baviť skôr.