Nezastaviteľná

-92-

O pár minút sme sedeli oproti sebe v obývačke a navzájom sa obzerali. Keď som sa na neho bližšie pozrela, videla som podobné črty tváre. Prišlo mi, že tento chlap naozaj neklame.

,, Ako môžem vedieť, že ste jeho otec? Už tu jeden taký bol. "prehovoril Bruno a prechádzal mi rukou po chrbte. Hneď ako sme si sadli ma chcel mať pri sebe. Asi ho to upokojovalo.

,, Najskôr sa vám predstavím. Volám sa Lee Wales. A som jeho skutočným otcom. Myslím, že aj viem o kom rozprávate... Bol to jeden chlap, ktorý o ňu mal záujem, ale ona ho nechcela." povedal a silnejšie zovrel paličku, s ktorou chodil.

,, Prosím vás ,vysvetlite nám celý príbeh. Nerozumiem, prečo ste sa k nemu prihlásili až teraz." zavrčala som, keď sa mu nechcelo začať.

,, S Vivianou som sa stretol v práci. Vlastním niekoľko obchodov po celom štáte. Zhodou okolností sa ten, v ktorom pracovala vaša sestra nachádzal v budove, kde som mal kanceláriu. Išiel som sa pozrieť ako zákazník, aby som videl ako sa ku mne bude správať. Ja... Ani neviem ako, ale sadli sme si. V tej dobe som bol ženatý a mal som dve malé deti. S vašou sestrou... Slovo dalo slovo a začali sme si románik. "povedal a ja som pritlačila Brunovu hruď ku sedačke, aby po ňom nevybehol.

,, Nechcem medzi vás skákať, keď som tehotná." pošepla som, aby to mohol počuť len on.

,, To by som nedovolil. Neboj sa." venoval mi krivý úsmev s očami plnými hnevu a pozrel sa späť na Leeho.

,, Asi po roku vzťahu za mnou prišla s tým, že je tehotná. Zachoval som sa ako idiot. Povedal som jej nech sa objedná a ja samozrejme všetko zaplatím. Nebol som schopný kvôli nej opustiť moju rodinu. Viem, že ma momentálne nemôžte pochopiť, keďže je vaša priateľka tehotná, ale ja som v tej chvíli inak nemohol. Nedokázal som nechať svoju ženu kvôli obyčajnej predavačke. Prepáčte. " Bruno sa ešte viac napol a ja som mu položila ruku na moje bruško. Bábo ho koplo a vtedy si uvedomil, že tam som aj ja a trochu sa upokojil . Ak by som tam nebola, asi by po ňom naozaj skočil.

,, Jeden deň prišla a povedala mi, že je po všetkom. Že bola na potrate a dáva výpoveď. Nechal som ju ísť, chápal som ju. Odvtedy som ju nevidel a o Alexovi som sa dozvedel len z novín, keďže vás tam veľa preberajú. "

,, Idete tu teraz zo seba robiť obeť?" opýtal sa hrubo Bruno.

,, To samozrejme nie. Len vám chcem ozrejmiť, že som o Alexovej existencii nevedel. Až z novín som sa o vás dozvedel. "

,, To vás neospravedlňuje. A verte mi, že s vami nemám žiaden súcit podľa toho, čo ste spravili mojej sestre. "

,, Ja sa nechcem ospravedlniť... Ja len... Budem k vám úprimný. Moja manželka zomrela, deti vyrástli. Zobral som si druhú, mladú ženu, ktorá chce mať deti. No pred niekoľkými mesiacmi som prekonal ťažkú autonehodu a zostal som neplodný. Všetci sa mi otočili chrbtom a Alex je moje posledné dieťa, ktoré som nikdy nevidel. Chcel by som ho aspoň na chvíľu, na pár minút, stretnúť. Samozrejme s vaším povolením. Nechcem vám ho v žiadnom prípade zobrať. "

,, Pozrite sa, keďže je moja priateľka tehotná nechápem a ani nechcem chápať to, ako ste moju sestru s čistým svedomím poslali na potrat. Neospravedlňuje vás nič! A to ostatné by sa dalo brať ako karma. Ak si chcete len zlepšiť svedomie mojím synovcom, tak môžte rovno odísť. Ale ak to myslíte vážne, odkážem váš príbeh Alexovi. Nečakajte, že ho nejakým spôsobom prikrášlim. Nechajte mi kontakt. On sa rozhodne či vás chce spoznať. A teraz ak je to všetko budem rád, ak odídete. Nechcem vybuchnúť pred mojom priateľkou. Buďte naozaj rád, že je tu." Zavrčal skrz zuby a stlačil mi nepríjemne stehno.

,, Bruno." upozornila som ho.

,, Samozrejme, už odchádzam. Chcem vám len zaželať úprimnú sústrasť. Ani o Viviane som nevedel... "zatváril sa smutne a ja som videla, že Bruno má dosť. Rýchlo som sa postavila a tvrdým pohľadom naznačila Brunovi nech ostane sedieť.

,, Poďte so mnou ak je to všetko." povedala som a zaviedla ho ku dverám.

,, Ja rozumiem ,prečo je váš priateľ nahnevaný, aj ja som sám na seba. Len prosím, dohliadnite, aby mu o mne naozaj povedal. Som rád, že vyrastal s vami, vyzeráte ako veľmi slušná rodina. A držím palce pri bábätku." pousmial sa smutne, podal mi vizitku a odišiel.

Keď som sa vrátila do obývačky, Bruno nervózne prechádzal z jednej strany na druhú. Mala som pocit, že by najradšej niečo rozbil.

,, Bruno?" oslovila som ho a chytila za rameno.

,,Ako ten chlap mohol byť taký kokot?! To čo urobil mojej sestre... Najradšej by som vybehol odtiaľto a poriadne ho zmlátil, nech sa uvedomí!" zavrčal naozaj rozzúrene. Nečudovala som sa mu.

Len som ho chytila okolo krku a objala ho.

,, Ja viem, že sa zachoval zle, ale mal rodinu a je to bohatý hlupák. Od takých sa nedá nič dobré čakať. Tvoja sestra ho mala rada a je to otec tvojho synovca. Má právo o ňom vedieť. " povedala som mu do ucha a dala mu pusu na krk.

,, Ja viem. A Alexovi to samozrejme poviem... Ale rozčúlil ma! Prepáč, nechcel som byť hrubý." povedal a dal mi pusu do vlasov.

,, V pohode, už som si zvykla. " zasmiala som sa.

,, Poďme do postele a zajtra to povieme Alexovi. "usmial sa, už viditeľne pokojnejší. Pobozkal ma a ani neviem ako sa sklonil a zdvihol ma ako nevestu na ruky. Nečakala som to, takže som vypískla a poriadne sa ho chytila okolo krku.

,, Čo si blázon?! Som hrozne ťažká." pevne som sa ho držala a pritom som sa smiala. Bol naozaj úžasný.

,, Som blázon do teba! A vôbec nie si ťažká na to, že v sebe nosíš o jedného človiečika naviac. Nemôžeš sa namáhať a ja som ti k službám. " dal mi pusu na nos, keď ma položil v spálni na posteľ. Len som ho obdarovala láskyplným úsmevom.

Na ďalší deň nás čakal rozhovor s Alexom. Prišiel dobre naladený, a tak sme ho nechali nech sa najskôr aklimatizuje.

Sedela som na gauči aj s Michom a on ako vždy prišiel ku mne.

,, Ako sa má moja sestrička? "opýtal sa a pohladkal mi bruško.

,, Má sa dobre." usmiala som sa naňho a ani som neprotestovala, keď bábo nazval dievčaťom.

,, Čo sa deje? "hneď spozornel.

,, Sadni si, musíme sa s tebou porozprávať." povedala som a zároveň zakričala na Bruna.

,, Je niečo zle? "opýtal sa a pozrel sa  mi na brucho.

,, Nie nie. Bábo je v pohode." povedala som s úsmevom.

,, Ide o tvojho otca. "predbehol ma Bruno.

,, Ďalšieho falošného?" opýtal sa automaticky.

,, Nie, tentoraz ide o skutočného. " povedal mu Bruno a vysvetlil mu to.

Alex ho pozoroval a pozorne počúval. V tvári nemal emóciu až kým Bruno nedorozprával.

,, Ten chlap mojím otcom nie je! A nemá právo myslieť si, že sa s ním len tak stretnem a na všetko zabudnem. " vyslovil prudko. V očiach sa mu odrážala rovnaká zlosť ako včera jeho strýkovi.

,, Ak by ním bol, zachoval by sa inak." pokračoval a prezrel si nás oboch.

,, Mojím otcom si odmalička ty, Bruno. Ak by nebolo teba, skončím v decáku. Ste moja jediná rodina a ja vám obom ďakujem ,že môžem patriť do vašej rodiny. Leona ,aj teba beriem istým spôsobom ako mamu. Bez vás si to neviem predstaviť, hoci Bruno mi niekedy lezie na nervy, ale to k tomu patrí. Viem, že pre vaše bábo budete úžasnými rodičmi a pre mňa tiež tak ako vždy. " povedal, prezrel si nás a mne tiekli, ani neviem ako, po lícach slzy.

,, Leona, ja som to nemyslel zle." pousmial sa Alex a zotrel mi slzy.

,,Leona." Bruno mi stisol ruku tiež s dojatým úsmevom. Obaja ma stiahli do skupinového objatia, aby ma uchlácholili a ja som sa smiala so slzami v očiach.

,, Takéto veci nemôžeš povedať tehotnej žene! " smrkla som im do ramena s úsmevom a slzami zároveň.

Posledné tri časti.. 💔💔💔😭😭😭