Nezastaviteľná

-78-

Môj strach bol každou sekundou väčší. Hrabal sa v tých papieroch a potom so zlosťou všetko hodil na stôl. V tej chvíli moje srdce ukryté pod stolom zastavilo. Vybral telefón a ja som prestala aj dýchať úplne.

,, Nie je to tu! Ten bastard to pravdepodobne niekam schoval. " zavrčal do telefónu. Niekto na druhej strane mu niečo povedal. To ho naštvalo.

Hodil telefón na stôl a zapol na ňom reproduktor. Potom sa zase sklonil k hľadaniu. Bol nebezpečne nízko a ja som doslova cítila ako mu behajú oči, ktoré o chvíľu skončia na mne.

,, Dal by to preč? Myslíš si, že je tak inteligentný? "opýtal sa otec, ktorému sa to celé nepáčilo. Oscar bol našťastie viac sústredený na telefón.

,, Buď to, alebo tu bol niekto kto o tomto celom vie a to môže byť len málo ľudí. Takmer nikto okrem nás dvoch, svokor." zasmial sa, na čo ho môj otec zjebal.

,, Nesmej sa a radšej mysli ako tie prekliate dokumenty získame! Choď sa opýtať na recepciu či ho niekto nehľadal alebo tak."

,, Dobre, potom ti zavolám. " zložil telefón, treskol so zásuvkou a vydal sa ku dverám.

Vydýchla som si až keď som prestala počuť kroky. Opatrne som vyliezla spod stola a prešla ku dverám. Započúvala som sa či za nimi nikto nestojí, ale nič som nepočula.

Vyšla som von z kancelárie a snažila sa odtiaľ čo najnenápadnejšie a pritom najrýchlejšie odtiaľ vypadnúť.

Zavolala som si výťah a poklepkávala nohou až kým neprišiel. Mala som šťastie, že som si vzala veľkú kabelku, kde som si dokázala skryť tie papiere.

Nastúpila som a modlila sa, aby nikto ďalší nenastúpil. Moje modlitby neboli vyslyšané. Nastúpil ku mne Oscar. Keď som ho zbadala, takmer som dostala infarkt. Bála som sa ho ako nikoho v mojom živote a pritom som vedela, že aj keby ma chcel zabiť, tie papiere mu nedám.

,, Ale ale! Koho nám sem čerti nesú? Počul som, že si sem prišla. Môžem sa spýtať prečo?"opýtal sa so strašidelným úškrnom.

,, Potrebovala som si vybaviť nejaké moje záležitosti. Do toho ťa nič nie je! A navyše riešim svadbu mojho otca, ktorá sa tu bude konať."

,, Preto si bola za manažérom? "opýtal sa a ja som vnútri zamrzla. Popravila som si tašku a snažila sa racionálne uvažovať aj hovoriť.

,, Hľadala som ho, ale nebol tam. Potrebovala som vyriešiť nejaké detaily ohľadne sály a príchodu." snažila som sa s ním baviť normálne.

,, Dobre. Ideš domov? Odveziem ťa!"rozhodol bez možnosti protestu.

,, Mám tu auto. A navyše k tebe do auta nesadnem! " zavrčala som protestne, no on ma nebral na vedomie. Pritlačil ma svojím telom ku stene výťahu. Reagujem na jeho blízkosť veľmi zle. Je mi z neho stále na vracanie. Nedokážem pochopiť ako to otec nemôže vidieť.

,, Nedávam ti na výber ženuška moja. Alebo teda áno. Buď sa so mnou odvezieš domov, alebo môžme navštíviť tvoj horný apartmán. Už je tam dlho opustený. "zasmial sa odporne a perami mi prešiel po krku. Neznášala som jeho dotyky ešte viac ako jeho blízkosť.

,, Nechaj ma! Môžeš ma odviezť len sa odo mňa drž ďaleko." šepla som roztrasene.

,, Milujem, keď sa ma bojíš. Ani nevieš aká sexy si pritom. "smial sa mi aj naďalej pri tvári a dal mi pusu na líce.

,, No vidíš, ani ťa to nebolelo." zasmial sa a donútil ma chytiť ho za ruku. Ťahal ma skrz celú sieň pri recepcií a pri aute mi otvoril dvere.

,, Ak by som bol ten tvoj šoférik okamžite by si mi v aute roztiahla nohy." povedal mi do ucha, keď som nastupovala. Radšej som nič neodpovedala a len som nastúpila. Tašku som stískala v rukách celý čas ako moju jedinú záchranu, ktorou vlastne aj bola. Ak o tom, čo mám vie, tak skončím veľmi zle. Pomyslela som si a naďalej sa modlila, aby sa mi nič nestalo.

,, Časom pochopíš, že keď človek urobí niečo hneď na prvý krát, je to preňho lepšie. Ak chceš, aby ti pri mne bolo dobre, tak musíš robiť čo chcem. Ani ja na teba nechcem byť stále taký zlý. Časom prídeš na to, že to je len pre tvoje dobre. "hovoril mi a pritom jeho ruka pristála na mojom stehne. Bolo mi z neho zle. Vyzeral a aj rozprával ako prvotriedny psychopat, ktorý potrebuje mať nad ľuďmi kontrolu. A hlavne liečenie. Definitívne to bol jeden psychopat! Nikto nemôže povedať, že nie.

Nebolo by dobré, aby som mu protirečila, tak som len prikývla.

,, Máš pravdu. Postupne sa to naučím." vydýchla som.

,, Si šikovná žena. Musíš vedieť kto má nad tebou akú moc. Postupne si to uvedomíš a prijmeš to." usmial sa na mňa, akoby sme boli pár roka  vôbec sa nerozprávali o vlastníctve nejakej osoby.

Zastavil pred domom a ja som chcela vystúpiť. Zastavil ma však tým, že zamkol dvere.

,, A odmenu za odvoz nedostanem, keď si konečne dostala rozum?" usmieval sa na mňa a bol pokojný. Musela som sa odtiaľto dostať. Hocijako.

Naklonila som sa k nemu a chcela som mu dať jemný bozk na pery, no on si ma pritiahol k sebe a vošiel mi jazykom do úst. Prišlo mi zle, ale spolupracovala som. Nemohla som inak.

,, Ľúbim ťa, Leona. Nehnevaj sa na mňa. "pošepol mi do pier, keď sa odo mňa sám od seba odtiahol. Zas mu niečo v hlave skratovalo, no tentoraz lepšie ako predtým.

,, Nehnevám sa, ale už mi nič také neurob." povedala som mu s rukou na jeho líci a on prikývol.

,, Neurobím. "usmial sa, dal mi bozk n ruku a odomkol dvere na aute.

Vystúpila som a rýchlym krokom prešla do domu. Odomkla som si roztrasenými rukami a vnútri sa oprela chrbtom o dvere. Utrela som si pery, aby som necítila tie jeho nechutné. Bol tak veľmi odporný!

Otočila som sa a skontrolovala či nestojí vonku. Nestál. Usmiala som sa sama pre seba a vytiahla kľúče od Gretinho auta.

Zvládla som to! Už potrebujem len doraziť v poriadku do cieľa. Už sa nemôže nič zlé stať! Zlého už bolo až priveľa.

Momentálne by som sa chcela sústrediť na tento príbeh, keďže času mám málo a už tu pomaly končíme. Pokúsim sa pridať aj ostatné príbehy, no za nič neručím. Moju aktivitu čakajte hlavne v sobotu. Ďakujem za trpezlivosť! 😘😘😘