Nezastaviteľná

-23-

,, Prečo si mi to kurva nepovedal? Mám právo to vedieť! Prečo ste mi s mamou tvrdili, že otec už nežije?! " kričal po Brunovi a ten radšej pozeral do zeme.

Naozaj som si vybrala zlý čas na takúto návštevu. Ale Alex mal pravdu. Netušila som, že ani nevie o jeho existencii. Myslela som si, že aspoň vie, že od nich len odišiel...

,, Takto sa so mnou nerozprávaj! Som tvoj strýko a zaslúžim si rešpekt! " zavrčal naspäť. Samozrejme. Najlepšia obrana je útok.

,, Ty mi tu ideš rozprávať o nejakom skurvenom rešpekte? Kde bol tvoj rešpekt, keď si ma tu klamal už viac ako dva týždne o tom, čo sa deje!?"

,, Alex, upokoj sa a normálne sa porozprávame! Viem, že som urobil chyb..."

,, Chybu? To nemyslíš vážne! Moja mama mi ani len nebola schopná povedať, že môj otec žije! Bol si mi ako otec a zrazu zistím, že on žije! A má o mňa záujem?! Prečo si mi nič nepovedal?! Naozaj si až taký sebec?"stále kričal a ja som sa cítila zle, že som tu. Naozaj by si to mali vydiskutovať sami.

,, Alex, nechcel som ťa do toho zaťahovať. Ani neviem či je naozaj tvojim otcom. Chcel som ti to povedať, keď pridu výsledky..."

,, Nebuď smiešny, Bruno! Chceš mi povedať, že si to robil pre mňa a nie pre seba? Si sebec, Bruno! Mal som právo to vedieť..." poslednýkrát zakričal a odišiel von. Cestou nezabudol buchnúť ramenom do Bruna. Treskol za sebou dverami, ale Bruno naňho zakričal.

,, Okamžite sa vráť, Alex!" zvreskol a ja som sa vtedy odvážila prehovoriť.

,, On ani nevedel, že jeho otec žije? "

,, Buď ticho, Leona! Toto sa ťa netýka!" zavrčal aj na mňa.

,, Netýka, to máš pravdu, ale musím opraviť svoje predošlé tvrdenie. Alex si vyberie teba, ale aj ty s ním musíš hrať čisto. A nie sa k nemu správať ako teraz. Týmto správaním si ho len motivoval, aby pokračoval. Je takmer dospelý, tak si to uvedom a správaj sa tak. "

,, Čo o tom môžeš ty vedieť, Leona? Neser sa mi do mojich vecí, pretože na to nemáš ani najmenšie skurvené právo!" rozkázal mi.

,, Možno nemám, ale rozumiem mu lepšie než si myslíš. Cíti sa zradene a má na to úplne právo. Týmto spôsobom sa k nemu ešte chvíľu správaj a vyjebe sa na teba! Radšej si zvolí cudzieho človeka, než niekoho, kto s ním jedná ako s deckom, ktoré nemá rozum. "povedala som mu a nechala ho tam. Musel porozmýšľať, ako sa zachová a ja som naňho bola nahnevaná ako aj Alex. Chápala som ho lepšie než si všetci myslia. Bola som presne ako on a viem ako sa teraz cíti.

Nečakala som však, že bude sedieť na lavičke pred barákom. Ja by som si to na jeho mieste mierila do prvého baru. Je len dobre, že nie je taký, akou som bola ja. Potom by aj jeho považovali za alkoholika.

,, Alex? "opatrne som ho oslovila. Sedel na lavičke a tvár mu skrývali dlane. Položila som mu ruku na rameno a on ku mne vzhliadol.

,, Ani som si ťa nevšimol. Prepáč, Leona, za ten výstup." smutne sa pousmial a vzdychol si. Toto mi len potvrdilo, akým je úžasným chalanom. Bol výnimočný a to myslím vážne. Veľa chalanov v jeho veku sa takto nevedia správať ani náhodou. Potom, čo by zažili niečo podobné, by asi chceli rozbiť, všetko, čo sa dá.

,, To je v poriadku... "nevedela som, čo povedať. Nechcela som začínať kým som nevedela či to chce so mnou riešiť.

,,Prečo mi to spravil, Leona? Nechcem ho už ani vidieť! Takto mi hádam ešte nikto neklamal..." videla som, ako ho to zranilo. Pohladila som ho po ramene a povzbudivo som sa pousmiala.

,, Viem, že to čo Bruno spravil, nebolo správne, ale mal na to svoje dôvody. Myslíš si, že mama by ti otca zatajila len tak? Ja som ju nepoznala, ale verím, že všetko má svoje dôvody..."

,, Čo mi tým chceš naznačiť? Hovor so mnou prosím ťa aspoň ty na rovinu..." zavrčal, hoci som videla, ako na mňa nechce byť zlý.

,, Tvoja mama hovorila, že tvoj otec bol jej životnou chybou. Až na teba. Toto by ti mal hovoriť Bruno nie ja... Bruno len chcel overiť či je naozaj tvojim otcom, pretože ani on ho nepozná. Chcel si byť istý, že ti neublíži, keď ho k tebe pustí. " povedala som mu a sledovala jeho tvár. Od zamračenia prešiel až k hlbokému povzdychu. Obraňovala som naprávateľa práve kvôli Alexovi. Je to úžasný chalan a ja rovnako ako on poznám pocit, keď vám niekto sústavne klame. Nie je to nič pekné a viem, že človek vtedy nechce počúvať nikoho. Nenechal by si to od naprávateľa vysvetliť a práve na to som tu ja. Taká spojka medzi nimi.

,, Naozaj ti môžem veriť, Leona? Môj otec za mnou prišiel s tým, že Bruno mu nechce dovoliť, aby sa ku mne priblížil. Nechcel som mu klamať, ale ja som ani netušil ako vyzerá. Mama mi tvrdila odmalička, že máme len jeden druhého a strýka..."

,,To je dôvod viac, aby si za ním išiel a nechal si to vysvetliť. Teraz máš už len jeho. A dúfam, že aj mňa počítaš." Alex sa usmial a objal ma.

,, Ďakujem, Leona. Naozaj neviem ako by som reagoval ďalej, ak by si tu nebola. Chcel by som sa s tebou stretávať. Myslím, že si oveľa lepší človek ako si strýko myslí." cítila som ako sa mi usmial do ramena.

,, Aj ja ťa chcem stretávať. Vybavím nám to, neboj sa. Teraz sa drž. Nikto z nás ti nechxe zle." povedala som a cítila som na sebe niekoho pohľad. Zdvihla som hlavu a pátrala po oknách na činžiaku. V jednom okne som zbadala Bruna. Tváril sa bez emócií a ja som fakt netušila, čo to má znamenať.

S Alexom som sa rozlúčila a on utekal hore sa porozprávať so strýkom. Ja som naopak netušila, čo mám robiť. Bola tma a v tejto štvrti to fakt nevyzeralo bezpečne. Avšak moje kľúče od auta mal naprávateľ. Nemala som inú možnosť, ako sa vydať domov sama a peši. Nemohla a ani som nechcela zavolať nikomu.

Potrebovala som prechádzku a už som bola veľkým dievčaťom. Zvládnem prejsť jednu strašidelnú štvrť.