Nezastaviteľná

-69-

S Gretou sme sa počas tých spoločných dní poraiadne zblížili. Myšlienka, že budem mať súrodenca sa mi naozaj veľmi páčila. Aj keď som na to už naozaj stará. Vždy som o tom snívala, aj keď som nemala mamu.

Nedokázala som si predstaviť, že by aj moje testy vyšli pozitívne. Dve tehotné spolu v Miláne. Bolo by to ako zo zlého filmu. Stačí, že Greta trpí kvôli otcovi.

,, Prečo ho chceš potopiť? Myslela by som si, že práve v tomto období by si naňho nedala dopustiť. "nedalo mi to a musela som sa opýtať.

,, Dlho nie si doma, Leona. Veci sa tam zmenili." šepla smutne a odpila si so svojho čaju, ktorý mala pred sebou. Sedeli sme práve v reštaurácii hotela.

,, Urobil ti niečo? "opýtala som sa zamračene. Toto bola jednoducho skurvená irónia osudu. Vždy som si myslela, že budem nedotknuteľná a nezastaviteľná. Nič z toho však nie som. V tomto momente zo mňa bola jedine slaboška. Z nás oboch.

,, Fyzicky nie. Psychicky áno. Nevieš koľko všelijakých nadávok a ponižovaní som si za tú krátku dobu musela vytrpieť. A navyše si myslím, že má milenku. "šepla a pozerala do zeme. Zraňoval ju a ja som nechcela vidieť mamu môjho súrodenca smutnú. Nepáčilo sa mi to ani trošku.

,, Ako si na to prišla?" opýtala som sa.

,, Ženský inštinkt. Mám samozrejme aj nejaké znamenia, ale... Ja neviem. Zistila som aký toxický tvoj otec je. Zničil by mňa aj moju dušu, ak by som pri ňom ostala. Musíme sa dohodnúť čo urobíme." povedala mi odhodlane.

,, Teba ten mladý chalan nemôže takto mlátiť a mňa nemôže tvoj otec psychicky týrať. Musí sa dať niečo urobiť preto, aby si mohla ostať s Brunom. Ten chlapec bol naozaj dobrý a bol z neho cítiť veľký záujem a láska voči tebe. Viem k čomu ťa otec prinútil, ale ešte sa to musí dať vyriešiť. "pozrela sa mi hlboko do očí. Bolo vidieť, že v to naozaj verí.

,, Pochybujem, že po tom všetkom ma Bruno len tak vezme späť. Veľmi som mu ublížila. Ako nikdy nikomu." šepla som smutne. Zranilo to nie len jeho, ale aj mňa.

,, Ak ťa naozaj ľúbil, tak ti odpustí a zabudne, ale mala by si mu to vysvetliť. Buď ty alebo niekto iný. Nech si nemyslí, že si ho nechala len tak."

,, To nie je dobrý nápad. Ak by sa to dozvedel otec alebo Oscar, nikto nevie čoho by boli schopní. A ja sa to bojím zistiť." sklonila som hlavu. Nikdy som sa niečoho nebála tak, ako ich dvoch. Moja ruka a život boli presným dôkazom toho, čo by mi mohli ešte spraviť. To som si nedokázala pripustiť.

Týždeň prešiel ako voda a nastal deň prehliadky. Mala som na sebe šaty slávnej talianskej značky a aspoň na chvíľu som sa znovu cítila ako stará Leona. Silná, priebojná a schopná všetkého. Greta ma potorovala z hľadiska a videla som v jej očiach hrdosť. Všetko, čo som o nej kedy povedala, musím zobrať späť. Možno vyzerá ako bábika, ale je to dobrý človek. Aspoň to môj otec správne urobil. Má dobrý vkus na ženy.

Ešte v to ráno sme boli doma. Išla som domov, počítajúc s tým, že Oscar bude v práci. Mala som aj pravdu. Byt bol prázdny, a tak som si dovolila ľahnúť si do postele, a vyspať sa aspoň chvíľu, keďže akonáhle príde, pravdepodobne budem musieť ostať v kúpeľni.

Spala som dlho. Ani sama som nevedela, ale myslela som si, že som si nastavila budík. Asi som to neurobila. A na moju smolu hneď prvé čo som zbadala, keď som sa zobudila, bola Oscarova tvár. Sedel hneď vedľa mňa a pozoroval ma. Z jeho pohľadu som mala strach. Z neho išiel strach.

,, Dobré ráno, Šípková Ruženka. " povedal a rukami ma zastavil, keď som sa chcela posadiť a utiecť. Pochopila som, že som v pasci. Bez východu.

,, Kľudne lež, princezná. Ja len chcem, aby si si konečne začala plniť manželské povinnosti." pohladil ma po tvári a krku, keď si na mňa obrkročmo sadol. Slzy sa mi v slzných kanálikoch ako na povel začali tvoriť. Bola som ochromená strachom. Jediné, čo sa mi zo seba podarilo dostať, bolo tiché prosím.

,, O čo prosíš, Leonita? Za chvíľku dostaneš všetko, po čom túžiš, dobre?" opýtal sa a začal si jednou rukou z nohavíc vyberať opasok.

,, Nechaj ma, prosím ťa. Nič som ti neurobila." snažila som sa brániť a dostať spod neho, no mal väčšiu silu a ruky mi vykrútil do takej polohy až som musela vykríknuť od bolesti.

,, Pokoj. Nebudeš sa brániť a všetko bude v poriadku." hovoril ako najväčší blázon, keď mi priväzoval ruky opaskom k rámu postele. Hneď na to z vačku vytiahol vreckový nožík a prešiel mi ním od tváre až k bruchu.

,, Len pokoj a všetko bude v poriadku." sklonil sa ku mne a pobozkal ma proti mojej vôli na pery. Plakala som ako zmyslov zbavená a uhryzla ho nemúdro do pery.

,, Ty kurva!"zavrčal a vrazil mi silnú facku: ,, Očividne ťa tvoj bohatý otecko nenaučil ako sa správať! Ja to rád spravím aj za neho!"

Po tomto mi spravil malú reznú ranku pri kľúčnej kosti.

,, Ak ma nebudeš počúvať, takto dopadneš celá! "šepol mi do ucha a nožom mi začal trhať tričko.

,, Po všetkých tých rokoch je práve toto moja odmena! "hovoril, keď mi ho úplne strhol a začal ma bozkávať na hrudi. Plakala som, triasla sa, dokonca som sa začala aj modliť. Prosila som, aby prišiel nejaký zázrak. Nechcela som takto skončiť. Nikdy!

Nožom mi prešiel od pŕs až k rifliam. Bozkával ma od brucha nižšie a začal zo mňa sťahovať rifle.

Vtedy som začala kričať ako zmyslov zbavená. Dúfala som, že ma niekto započuje a zľutuje sa.

Oscar mi rýchlo zvliekol nohavice a hneď na to mi dal päsťou do brucha. Vyrazil mi tým na chvíľu dych a rozmazalo sa mi videnie.

,, Sklapni, ty kurva! Lebo dopadneš ešte horšie. "zavrčal a začal ma mlátiť kamkoľvek dosiahol. Keď som pomaly strácala vedomie, niekto ho odo mňa odtrhol. Vtedy sa mi konečne podarilo chytiť dych. Nevedela som kto to bol, ale v tej chvíli mi zachránil život. Ďakujem všetkým svätým!

Kto je podľa vás Leonin záchranca?