Mladá žena, Leona Lexingtonová, ktorá je ako odtrhnutá z reťaze.
Muž, Bruno Coldwell, ktorý je k reťazi prikovaný.
Jeden druhému má pomôcť, no čo ak o to ten druhý nestojí?
Ona nie je ochotná prijať pomoc, hoci vie, že jej rozhodnutia nie sú vždy sp...
Náš mier nebude trvať dlho, to viem. Ale som si istá, že to bude mať svoj dôvod.
Na ďalšie ráno som mala ísť fotiť plavky a už teraz som sa tešila na Renovu reakciu, keď ma po takom čase uvidí. Rovno ma asi zabije. Ale ja ho nejako územím.
Ráno ma zobudil budík, a tak som sa musela dať rýchlo dokopy. Obliekla som sa a išla som za Fay do kuchyne.
Hoppsan! Denna bild följer inte våra riktliner för innehåll. Försök att ta bort den eller ladda upp en annan bild för att fortsätta.
Včera sme sa ešte dlho rozprávali a chcela som jej dať vedieť, že odchádzam a vrátim sa neskoro.
Hneď som to však oľutovala. V kuchyni sedela na barovej stoličke kurvička môjho otecka a on jej skúmal ústnu dutinu. Bola som už stará, ale na toto som stále nemala žalúdok. Je nechutné nájsť vlastného otca v takejto situácii.
,, Dom je obrovský, tak si zoberte izbu, ak si to chcete rozdať. " povedala som vyrovnane. Znova som čakala poznámku o tom aká som na ňom závislá a neviem prekusnúť jeho vzťah. S kurvou, len tak mimochodom.
Otec sa od nej odtiahol a zamračil sa na mňa.
,, Je to môj dom, keď už sme pri tom, Leona."
,, Ale toto je môj priestor. Ak sa mám na vás pozerať, tak si radšej vypichnem oči. Povedz mi dokedy sa budete zdržiavať tu a ja sa radšej presťahujem do hotela." zasmiala som, hoci mi do smiechu nebolo. Neznášala som tú ženskú už teraz.
,, Nebuď dramatická, Leona." zavrčal na mňa otec. Nechápal ma. Už vôbec nevedel, ako sa ku mne správať. Niekedy si prajem, aby som bola menšia. Vtedy sme mali lepší vzťah a ja som toto nemusela riešiť.
,, Ja už vlastne odchádzam. Ver mi, že toto som nepotrebovala vidieť. Zbohom otecko a kurvička otecka. " otec mi chcel vynadať, ale stihla som rýchlo zmiznúť.
Vonku som si zapálila práve keď prišiel Bruno v mojom aute. Vystúpil a prehliadol si ma. Vyzeral, že chce niečo povedať, ale nakoniec len prišiel ku mne a zobral si odo mňa krabičku cigariet.
Nadvihla som obočie.
,, Nebodaj mi otecko chce zakázať aj fajčiť? " opýtala som sa, no hneď som svoju otázku oľutovala. Vytiahol si jednu a zapálil si. Vyzeral, že to vážne potrebuje.
Potiahol si a so zatvorenými očami vyfúkol dym.
,, Pre vlastnú potrebu." vysvetlil mi rýchlo a vrátil mi balíček. Mala som nutkanie sa ho opýtať, čo sa stalo, ale neurobila som to. Nemala som sa čo starať do jeho života.
Keď sme dofajčili, nastúpili sme do auta. Bruno bol nezvyčajne tichý a nepočula som od neho ani žiadne poznámky... Bolo to divné.
Vyložil ma v robote a on ostal v aute.
Vystúpila som, ale nezatvorila dvere. Hlavu som strčila do dverí a hodila po ňom balík cigariet.
,, Dnes ich potrebuješ viac než ja. " povedala som a zabuchla dvere.
Keď som vyšla na naše poschodie, už tam prebiehalo fotenie. Mužských modelov. Meškám asi pol hodinu, takže ma Ren rovno zabije.
,, Slečinke sa uráčilo prísť?" počula som jeho prihriaty hlas za mnou. Liezol mi na nervy.
,, Áno, som rada, že ti slúžia aspoň oči, zlatíčko." pousmiala som sa a mala som pocit, že ma zabije.
,, Ak by to bolo na mne, za túto tvoju neprofesionalitu by som s tebou vyrazil dvere. "zavrčal na mňa.
,, Našťastie toto nie je na tebe." usmiala som sa.
,, Daj sa dokopy a nech si o päť minút prichystaná. " rozkázal, ale tentokrát som ho počúvla.
Obliekla som si plavky a začali ma upravovať. Bola som tam až o desať minút, ale Ren svoju zlosť prehltol.
Fotky vyšli perfektne, a tak sme boli všetci pokojní a spokojní.
Boli štyri hodiny, keď som opustila budovu. Zajtra ešte fotím modely do časopisu o móde.
Bruno opäť stál pri aute pozeral do blba a fajčil. Nedalo mi to. Musela som sa spýtať.
,, Čo je to dnes s tebou, naprávateľ? "
Pozrel na mňa, ale nemal sa k odpovedi.
,, Nič zvláštne, Leona. Môžme ísť?" opýtal sa.
,, Dobre, ak nechceš nehovor." mykla som ramenami.
Nasadli sme a on hneď vyrazil. Videla som, že nedáva pozor a rýchlosť porušil o niekoľko desiatok. Páči sa mi rýchla jazda, ale nie s človekom, ktorý nerieši čo robí.
,, Kurva, zastav! "rozkázala som mu. Akoby sa až vtedy spamätal a prudko zabrzdil.
,, Čo je?" nechápal.
,, Výstup si! Keď si v piči, tak ťa nenechám šoférovať moje auto a zabiť nás. "zavrčala som a on vôbec neprotestoval.
Vymenili sme si miesta a ja som to v kľude odšoférovala ku mne domov.
Pred domom som sa naňho otočila.
,, Nič?" hodil na mňa nechápavý pohľad a ja som len tak-tak stihla potlačiť pretočenie očami.
,, Stále sa budeš tváriť, že je všetko v pohode? Teda, tváriť sa na to moc nevieš." objasnila som mu moju predošlú otázku. Bruno sklopil pohľad a neodpovedal.
,, Ako myslíš. Cigarety si nechaj, vidíme sa zajtra, takže ak by niečo môžeš za mnou prísť. Uzavreli sme predsa mier." usmiala som sa.
,, Ďakujem, Leona. "dostal zo seba, keď som vychádzala.
,, Vlastne zvládneš to odšoférovať domov?" opýtala som sa ale nečakala na odpoveď. Nenachám ho, aby mi moje zlatíčko rozjebal.
,, Zvládol by som to. " zasmial sa nie moc presvedčivo, keď som opäť štartovala.
,, Nie som si tým taká istá, takže ťa radšej odveziem. Adresa? "
,, Pochybujem, že to tam princezná ako ty zo svojho zámku bude poznať. " zasmial sa, ale dal mi adresu.
Naozaj som to tam nepoznala. Bola to štvrť so samými činžiakmi, takže nič čo by mi bolo známe. Mal pravdu, bola som vychovávaná akoby neexistovala chudoba a to bola najväčšia chyba.
,, Ďakujem, Leona. Vidíme sa zajtra." slabo sa usmial a potom vystúpil.
Nerozumela som mu. Nečakala som, že potom ako sa zmierime budeme najlepší kamaráti ani nič podobné, ale v takomto stave som ho ešte nevidela.
Nevedela som si predstaviť, čo sa mu mohlo stať a už som aj počula jeho slová, ktoré nevyslovil. Jeho problémy ja nemám šancu pochopiť, pretože nepatrím medzi skutočných ľudí. Patrím niekde, kde skutočný svet je to posledné, čo sa rieši. Môj svet sa točí okolo prachov, postavenia a v mojej rodine to platí päťnásobne.
To je tá chyba bohatých ľudí, ktorú si ja bohužiaľ uvedomujem. Ak by sa zaujímali o tých chudobnejších alebo o tých, čo nemajú čo jesť, svet by bol lepší. Naozaj.
Avšak to sa nikdy nestane.
Bohatý si myslia a svet ich bere akoby mali viac práv a to je to, čo je najhlúpejšie.
Ja to však nezmením. Môžem len skúsiť pomôcť. Iné robiť neviem.
Skúsiť pomôcť naprávateľovi, ktorý nebol práve nejotvorenejším človekom.
