Nezastaviteľná

-37-

V jednom okamihu ma chytil a pritlačil k sebe, no v tom druhom robil presný opak. Odsotil ma od seba a chvíľu na mňa bez slova pozeral.

,, Neviem, o čo sa teraz pokúšaš, ale musím ti povedať, že si predtým mala pravdu. Nepatrím do tvojej spoločenskej vrstvy, takže bude najlepšie ak sa vrátime k tomu, čo bolo na začiatku. Budeme sa ignorovať, aby som sa ja mohol venovať veciam, ktoré sú dôležité a ty vojne s tvojím otcom. Choď teraz spať! Bude to najlepšie. "dopovedal a presne to urobil. Ľahol si späť na gauč, a kým som tadiaľ ja prešla, tváril sa, že spí.

Celé toto bolo na piču, ale asi mal pravdu. Vráťme sa na začiatok. Obral ma na chvíľu o slová a aj zdravý úsudok.

Ľahla som si do postele a už som nevedela spať. Zaspala som až o hodinu a spala som spokojne, kým ma ráno nezobudil Alex.

,, Bruno ťa volá na raňajky. "povedal mi s úsmevom.

Bez slov som vstala a išla k nim. Veci som mala na sebe už od včera a navyše som sa nesprchovala. Musela som vyzerať hrozne.

,, Dobré ráno!" povedala som s miernym úsmevom a dala pusu na líce Alexovi.

,, Ďakujem za retiazku. Veľmi ma potešila. "

,, Nemáš za čo. Bola pre vás ako stvorená. "povedal a ja som sa zasekla.

,, Pre vás?" nechápavo som sa na neho pozrela.

Alex sa postavil a vybral Brunovi spod trička rovnakú retiazku ako mám ja, len v bielej farbe.

,, Ja som si myslela, že si si ju nechal ty."pozrela som naňho zmätene. Rovnako ako Brunovi ani mne sa to nepáčilo.

,, Musíte si ju nechať jasné? Budem sa hnevať ak nie. Aj ja si kúpim jednu a budeme to mať spoločné." usmial sa a bez komentárov sa pustil do raňajok.

,, Dobré ráno."ozval sa so zaváhaním Jax.

,, Ako sa vyspala šípková ruženka?"opýtala som sa nepríjemne a pozrala sa naňho.

,, Leona...." snažil sa ma osloviť, ale ja som mu rukou ukázala nech mlčí.

,, Buď rád, že som ti včera jednu nevrazila. Odkedy to svinstvo berieš?"opýtala som sa zavrčaním.

Bruno poslal Alexa preč a pozoroval nás.

,, Nie dlho. Nie som závislý." povedal mierne agresívne, čo hovorilo o opaku.

,, Nie si? Podľa toho, čo som videl môžeš byť rád, že sa ešte netrasieš. " vložil sa do toho Bruno.

,, Ty buď ticho! Ty s tým nemáš nič spoločné." zavrčal naňho.

,, Tak to si na omyle. Ak by ti včera mepomohol skončíš zle. Prečo si to začal brať?"

,, Odporučil mi to dealer, keď mi tráva nestačila. Zapáčilo sa mi to. V Las Vegas som si to dal prvýkrát. Preto som pri tebe v posteli toľko vydržal. " usmial sa akoby som ho mala ešte pochváliť.

Vrazila som mu facku skôr, než tomu niekto stihol zabrániť.

,, Uvedomuješ si, čo za pičovinu robíš? Ako na tom bude tvoja mama, keď to zistí?! Zabije ťa ak to skôr neurobím ja!" kričala som po ňom a radšej som sa nevyjadrovala k nočnej udalosti.

,, Nebudeš sa ma dotýkať!" zavrčal a za zápästie si ma pritiahol k sebe. Vyzeral nebezpečne, ale za to môžu tie drogy. Inak je mierumilovný.

,, Nechaj ju! "postavil sa predo mňa Bruno a chcel mi oslobodiť zápästie, ktoré škaredo zvieral.

,, Nestaraj sa do našich vecí, kokotko!" zavrčal naňho Jax.

,, Urobíš, čo ti hovorím, pretože prijebať ti môžem, aby si to pochopil. To, čo si urobil v noci ma dosť naštvalo, tomu ver! " povedal chladne Bruno a Jax ustúpil. Pochopil, že sa nemá zahrávať.

,, Jax, začni sa správať normálne! Ak sa toto dozvie tvoja mama, tak ťa pretrhne."

,, Neopováž sa to povedať mojej mame! "chcel sa po mne rozbehnúť, ale Bruno ho odsotil. Stál predo mnou akoby som bola neschopná. Aj keď priznávam, že ak by sa po mne takto rozbehol, asi by mi nič nepomohlo.

,,Povieš jej to sám, pretože ak nie tak prisahám, že ťa nechám zavrieť na odvykačku!" zavrčala som. Potom sa stalo niečo neočakávané. Jax sa rozplakal a zviezol sa po stene k zemi.

,, Ja nechcem, Leona. Už je neskoro. Nevydržím aj keby som chcel."bez slova som si k nemu kľakla a objala som ho.

,, Neboj sa. To zvládneš! Pomôžeme ti. Sme tu pre teba. Tvoja rodina, banda aj ja. Vieš ako ťa máme radi." pousmiala som sa a pevne ho objímala. Musela som ho utešiť

,, Jax, už som videl aj horšie prípady a ty vyzeráš relatívne v pohode. Neboj sa. Nemáš tak rozvinútú závislosť. To sa zvládne." kľakol si pri nás aj Bruno a chytil ho za rameno.

,, Naozaj? "opýtal sa neisto.

,, Áno, treba ísť za odborníkom a o chvíľu budeš zdravý. " povzbudivo mu povedal a ja som sa naňho usmiala.

,, Chcem ísť domov, Leona." pošepol mi.

,, Jasné, už pôjdeme domov. Choď si ešte na chvíľu ľahnúť, dobre? Musíš nabrať sily." počúval ma a hneď ho nebolo.

,, Ďakujeme za všetko, Bruno. Nejako sa dostaneme domov. Som ti zaviazaná. "poďakovala som mu a po dlhej dobe som mu pozrela do očí.

,, Nenechám vás ísť samých a peši. Zoberiem vás aspoň ku klubu, kde má ten idiot auto." povedal a zobral z linky kľúče.

,, Prečo to robíš? Všetko len komplikujeme. "

,, Ty veci komplikuješ a ja ich riešim. Navyše viem, čo zdrogovaný ľudia dokážu. Nemám to svedomie, aby som vás nechal tak. "povedal mi.

,, Chcela som sa ťa opýtať na ten súd... Viem ti nejako pomôcť?" zmenila som tému.

,, Ja si neviem pomôcť, ako by si mohla ty? "

,, Neviem, je to trochu aj moja vina. Kvôli tomu, čo som mu povedala..."

,, Nechaj to tak, ja to nejako vyriešim. Nedovolím, aby mi Alexa zobrali." povedal odhodlane a spolu sme odišli. Rozlúčila som sa aj s Alexom a išli sme.

Bruno zastal pred klubom. Poslala som ho von a otočila sa na Bruna.

,, Ďakujem za pomoc. Myslím, že sa uvidíme až po novom roku. Ak by bolo niečo z Alexom, tak mi kľudne zavolaj. "povedal som mu, na čo prikývol a vystúpila z auta. Čakal ma dlhý a ťažký rozhovor s Jaxovou mamou, ktorá si to ako každá asi nebude chcieť priznať.

To, čo sa v poslednej dobe okolo mňa deje zmenilo môj pohľad na svet. Už nemám pocit, že to, čo otec robí mne je to najhoršie čo môže byť.

Osud sa dokáže s ľuďmi škaredo zahrať a ja sa musím jednoducho prispôsobiť a zistiť, čo chcem od života.

Šťastný nový rok 2019!

Nech je pre vás lepší ako minulý a dosiahnete všetko čo chcete! 😊😊🌃🌃

Dúfam, že ste si užili silvester aspoň tak ako ja! ❤️❤️❤️