Nezastaviteľná

-82-

Leona

Hneď ako som si v izbe ľahla, zaspala som. Cítila som sa pošliapaná a pred očami som mala len jeho nechutnú tvár. Nedokázala som bojovať ani s dedkom, ktorý prišiel, tak som len dúfala, že to Bruno zvládne.

Zobudila som sa len na to, ako si ku mne niekto ľahol. Myslela som, že to je Bruno, ale bol to Alex.

Musel mať veľa otázok, ale nepýtal sa. Ľahol si a ja som ho objala. Snažila som sa neplakať, aj keď to bolo kurva ťažké.

Hlavne keď som vedela, že ak by Bruno prišiel o desať minút neskôr, Oscarovi by sa podarilo ma znásilniť. Snažila som sa mu brániť, dokonca som ho aj udrela, no potom bol ako zmyslov zbavený. Nedokázala som ho zastaviť.

Po dnešnej udalosti som nechcela, aby sa ma niekto dotýkal, preto som sa trhala dokonca aj pri Brunovom dotyku, ale pritom bolo objatie asi to jediné, čo by mi skutočne pomohlo. Nerozumela som si v ten deň.

Zaspala som a nezobudila som sa až do ďalšieho rána. Natiahla som sa na posteli a tak som zistila, že pri mne nikto nie je.

Opatrne som sa postavila a v tej chvíli mi do hlavy prišla hrozná bolesť. Keď mi udrel hlavu o okno a neskôr aj o stenu... Nie! Nemôžem nad ním viac uvažovať! Je po všetkom!

Prešla som až do kuchyne, kde som objavila okrem obyvateľov bytu a aj Gretu s Fay. Obe mali v tvári obavy.

,, Dobré ráno. "ozvala som sa, aj keď dobré teda vôbec nebolo.

,, Dievčatko!" ako prvá sa spamätala Fay a bežala ma objať. Hneď po tom sa aj rozplakala.

,, Prečo si mi nepovedala čo ti robí? " opýtala sa ma vyčítavo.

,, Bolo to tak lepšie..." šepla som a nechcela som jej nič vysvetľovať. A už vôbec nie spomínať.

,, Ako sa cítiš?" opýtala sa ma Greta. Bolo na nej vidieť, že celú noc nespala. Musel ju včerajšok trápiť.

,, Som relatívne v poriadku. A ty? Vy?" opýtala som sa a snažila sa vystrúhať úsmev. Môj súrodenec musel byť v poriadku.

,, My sme v pohode. Báli sme sa o teba. "povedala a chytila ma za ruku.

,,Tvojmu otcovi aj tomu... chlapovi hrozí dvadsať rokov najmenej." ozval sa Bruno, ktorého starostlivý pohľad mi neušiel.

,, Ako vieš? "opýtala som sa prekvapene.

,, Využil som kontakty. Spreneverili veľmi veľa peňazí." odpovedal mi.

Obe sa tu chvíľu zdržali, no potom ich bol Alex odviesť domov.

Bez slova som prešla do spálne a sadla si na posteľ. Bruno išiel za mnou.

,, Ako sa cítiš? "opýtal sa ma, kľakol si predo mňa a chytil ma za kolená. Trhla som sa a on ma pustil. Videla som, že mu to je ľúto, ale ja mám zatiaľ príliš živé spomienky v hlave.

,, Prepáč, nemôžem za to. Stále si predstavím toho bastarda, aj keď viem, že ty nie si schopný mi ublížiť. " šepla som a chytila ho za tvár.

,, V poriadku. Je to normálna reakcia. Musíš sa cez to dostať." usmial sa povzbudivo a preložil moje ruky na jeho tvári tými svojimi.

Naklonila som sa a pobozkala ho. Potrebovala som tie spomienky zabiť. Spolupracoval a chytil ma za boky.

,, Chýbala si mi." šepol mi do pier a usmial sa.

,, Aj ty mne. Ale konečne sme spolu. Predstavovala som si to inak." šepla som mu a oprela si oňho čelo.

,, Hlavné je, že už si tu. Ostatné spolu zvládneme. "pohladil ma po tvári a ja som v sebe potlačila nutkanie trhnúť sebou.

Ďalšie týždne sa vliekli. Snažila som sa dostať do normálu, ale nešlo to. Stále som myslela na to, čo by sa stalo, ak by Bruno neprišiel.

Každý deň za mnou niekto chodil. Buď Greta, Fay, Jax, dedko alebo Caden. Snažili sa, aby som na to zabudla. Aj Bruno s Alexom. Alex spolu s Daisy boli super. Ľúbili sa a pomáhali nám.

Mala som už za sebou aj jeden dlhý rozhovor s dedkom. Nehneval sa až tak, ako som si myslela. S Brunom sa dokonca aj celkom skamarátili. Sľúbil mi, že sa postará o Gretu hneď v momente, keď zistil, že bude mať ďalšie vnúča. Dedko sa správal naozaj úžasne.

Medzi mnou a Brunom to bolo všelijaké. Nespali sme spolu. Bruno to nechával na mňa a nechcel sa so mnou o tom ani baviť. Ja som zas mala strach.

Bol to takmer celý polrok, odkedy som tu s ním a Alexom bola schovaná. Vtedy sme spolu spali naposledy.

Jeden večer, keď bol Alex s Daisy, som sa odhodlala niečo začať. Bruno pracoval ako ochrankár v jednom obchode, takže chodil domov až večer. Nebavilo ho to, ale nič lepšie narýchlo nenašiel.

Ja som si obliekla sexi šaty, objednala večeru z reštaurácie a zapálila sviečky.

Bruno vošiel do domu a našiel všade tmu.

,, Leona? "zakričal mierne.

,, V kuchyni." keď prišiel, koketne som sa naňho usmiala. Bolo vidno, že je v šoku.

,, Objednala som nám večeru. Ak by som varila, nedopadlo by to najlepšie." usmiala som sa a snažila sa zavtipkovať ako predtým. No veci neboli ako predtým. Nič tak nebolo.

,, To si nemusela." usmial sa a ja som ho išla pobozkať.

,,Ale chcela som. "povedala som mu do ucha.

Spolu sme sa najedli a potom som ho odviedla do spálne.

,, Si si istá, Leona? Netlač samú seba do niečoho, čo ti nebude príjemné." povedal mi, keďže vedel, kam týmto smerujem.

,, Chcem to! Chcem konečne začať znovu žiť normálny život. "šepla som a pobozkala ho tak, aby nemohol protestovať.

Bozkávala som ho na pery a presunula som sa aj na krk. Videla som, že aj jeho dostávam do varu.

Netrvalo dlho a chytil ma pevne za boky a poľahol ma na posteli.

,, Si nádherná." šepol mi a pobozkal ma na pery. Trochu som stŕpla, keď mi začal bozkávať krk, ale snažila som sa zo všetkých síl uvoľniť.

Natiahol sa po zipse od mojich šiat a stiahol mi ich. Ja som mu vyzliekla tričko a nechala sa od neho bozkávať na perách. Potom však prešiel na rad dekolt.

To som nedávala a musela ho zastaviť so slzami v očiach. Bolo mi to ľúto.

,, Nemôžem. "vyslovila som ťažko a on okamžite, ako na povel, prestal.

Privrela som oči a snažila sa neplakať. Sadol si vedľa mňa na posteľ a ja som sa tiež prudko posadila.

,, Prepáč." povedala som uplakane a on sa pri mne pousmial.

,, Hej! Pozri na mňa! "chytil mi tvár medzi prsty a otočil na seba.

,, Leona, nič sa nedeje. Máme na seba celý život. Ty sa najskôr musíš dať psychicky do poriadku a potom príde čas aj na toto. Po tom všetkom ber toto ako tú najmenšiu prekážku. Leona, ja počkám. Nezakladám si na sexe a ani nie som žiadne zviera, čo ťa do toho bude nútiť. Počkaj kým to tak budeš cítiť, dobre? "usmial sa na mňa a pobozkal ma na pery.

,, Čím som si ťa zaslúžila?" šepla som uplakane a pritúlila sa k nemu.

,, Otázka je skôr čím som si zaslúžil ja teba. Nebuď z tohto rozrušená, dobre? Nič sa nedeje. "pousmial sa a stiahol ma do postele.

,, Nikdy som so sexom nemala problémy." stiekla mi slza po tvári.

,,Ani prvýkrát? "opýtal sa a ja som záporne pokývala hlavou. Nemala.

,, Tak tomu nerozumiem! Ja som mal taký stres, až som nevedel otvoriť ochranu. Musela mi ju vytrhnúť z ruky, pretože som bol úplne nemožný. Možno aj ľutovala, že si chcela začať so mnou. " zasmial sa a stisol ma v náručí. Bolo mi jasné, že to hovorí len aby ma rozosmial, ale darilo sa mu to.