Nezastaviteľná

-14-

Cesta domov bola pokojná. Nikto nikoho neriešil, a tak nám to vyhovovalo. Celý deň sme si ešte užívali a domov sme išli až tak nad ránom.

Väčšina cestu prespala a ja som patrila medzi nich.

Keď sme konečne vystúpili, nechcela som ísť domov. Nechcela som znovu bojovať s otcom ani s nikým iným. Už som bola popravde unavená.

To, čo som však zbadala, keď som vystúpila z lietadla, ma potešilo. Stál tam Alex s tým Daveom, ktorý ho minule vyzdvihol v hoteli.

,, Leona! "usmial sa Alex a išiel ma objať.

,, Rada ťa vidím." usmiala som sa a opätovala som mu objatie. Celá banda na mňa pozerala. Nechápali čo robím s takým mladým chlapcom.

,, Čo tu robí? "počula som ako sa to pýta Bruno svojho najlepšieho kamaráta. Dosť nepríjemne. Pravdepodobne to nečakal rovnako ako ja.

,, Nehnevaj sa naňho Bruno. Presvedčil som ho nech ma sem zoberie. Chcel som vás privítať." Bruna stálo veľké množstvo energie a sebazaprenia, aby sa naňho pozrel. Nechcel, aby videl tie rany, ktoré má kvôli mne.

Alex ich ale zbadal. Som možno suka, ale za svoje chyby si nesiem svoju zodpovednosť. Chcela som mu to vysvetliť, ale prerušil ma hlas Gii.

,, Kto je toto, Lí?"

Odpovedal jej naprávateľ :,, Je to môj synovec Alex."

Povedal a konečne sa s ním aj on zvítal.

Banda sa mu predstavila a chvíľu sme sa rozprávali.

,, Ty si tá Leona? "opýtal sa ma na boku skupiny Dave.

,, Áno, predpokladám, že si o mne nepočul nič dobré... Nie som taká zlá ako si myslíš." zasmiala som sa.

,, Mýliš sa. Bruno nie je z ľudí, ktorý by ohovárali. Povedal mi len, že je to s tebou niekedy veľmi ťažké. Ja si rád utvorím vlastný názor." pousmial sa.

,, Tak to som rada. Hádam sa ešte niekedy stretneme. "

,, Dave, ďakujem za Alexa. Som tvojím dlžníkom. Dúfam, že nebol veľmi zlý. " prišiel k nám Bruno a ja som sa zamračila. O tom chlapcovi mal mylnú mienku. Teda podľa mňa nie je taký. Nepoznám ho síce dlho, ale viem, že má len ťažké obdobie. Nič viac v tom nie je. Vlastný strýko by to mohol a hlavne mal vedieť. A chápať.

,, Alex je v pohode, ale vidím, že ty moc nie. Čo sa stalo? "opýtal sa a Bruno v tom momente pozrel na mňa.

Pokrútil hlavou a odpovedal ,,Nič zásadné. Odteraz si beriem Alexa ak máš niečo na práci, kľudne choď."

Dave prikývol, rozlúčil sa a o pár minút ho nebolo.

S bandou sme sa dohodli, že sa stretneme v najbližších dňoch a dohodneme sa na ďalšej akcií. Už teraz som sa tešila.

My traja sme spolu nastúpili do auta.

,, Odkiaľ máš tie rany, Bruno? Myslel som si, že ty si dokonalý a nikdy si sa s nikým nepobil. Vidím, že si hovoril pravdu. "

,, Odpusti si tú iróniu! Ty by si si v prvom rade mal riešiť to, čo robíš ty." zavrčal naprávateľ.

,, Je to kvôli mne, Alex. "nedokázala som to počúvať. Nechcela som, aby sa hádali za niečo, za čo môžem ja.

,, Bruno pracuje pre môjho otca a má ma chrániť. Pomohol mi ,keď si ku mne istý chlap dovoloval." vynechala som časť o mojom sfetovaní aj o tej hádke. Nepotrebuje vedieť všetko.

Bruno na mňa prekvapene pozrel a tak isto aj Alex. Neveril mi ,že to dobrovoľne priznám.

,, Je to tak?" opýtal sa Bruna.

,, Áno. Ale nie je to nič s čím by si slečna neporadila, je tak?" opýtal sa uštipačne.

Ostala som ticho. Kvôli Alexovi a tiež kvôli mne. Dnes bol dlhý deň.

,, Radšej sklapni a odvez ma domov. " zavrčala som po chvíli, skôr než som si stihla hryznúť so jazyka.

Alex sa uchechtol. Zaslúžil si to a dúfam, že to vidí tak isto aj on.

Bruno zastavil pred mojim domom. Hneď na mňa vybehla Fay. Dala som vedieť, že prídem, aby sa o mňa nebála.

Hneď ma objala a pýtala sa ako bolo. V krátkosti som jej odpovedala a ona si až teraz všimla Bruna s Alexom.

,, A toto je? "opýtala sa so sympatickým úsmevom.

Bruno prehovoril, keď mi vyťahoval z kufra batožinu.

,,Môj synovec Alex." položil batožinu na zem a prehodil si ruku cez jeho plecia.,, Mali by sme už ísť. Niekedy ho privediem, aby si sa s ním mohla zoznámiť, Fay. "priateľsky sa na ňu usmial.

,, Ja viem rozprávať aj sám." zavrčal Alex a vzápätí sa usmial na nás dve: ,,Dobrý večer ja som Alex. "

,, Prosím ťa, tykaj mi. Ja som Fay. A kam by ste chceli ísť? Veď už je neskoro. Ostaňte tu spať, dom je obrovský. Nech sa vám cestou nič nestane. "usmiala sa a ja som sa zamračila. Nehovorím, že na toto pozvanie nemala právo, ale predstava naprávateľa v mojom dome mi nerobí dobre. Ten chlap ma chce priviesť do šialenstva svojim jebnutým správaním a zatiaľ sa mu to darí.

Skôr než stihol naprávateľ, ktorý sa tiež mračil, alebo ja, zaprotestovať Alex nadšene súhlasil. Videla som ako sa nemohol na stavbu vynadívať, a tak som sa rozhodla, že ostanem ticho.

,, To nie je vhodné, Fay. My pôjdeme, nechceme otravovať. Nebývame až tak ďaleko. Je to v poriadku. "

,, Nezmysel!" zrušila ho:,, Už sú štyri hodiny, kým prídete domov bude aj päť a potom nič nestihnete. Aj tento mladý pán sa musí do školy vyspať. Ráno ho pošleme so šoférom, aby nemusel tak skoro vstávať. Izby sú už pripravené takže koniec rečí."povedala na takú malú žienku až príliš rozhodne.

,, No povedz, Leona!" vyzvala ma k dosvedčeniu, keď sa nemali k priamej odpovedi. Nemala som moc na výber.

Jebem na to. Vydržím jednu noc.

,,Kľudne tu ostaňte. Bude to pre všetkých pohodlnejšie. "donútila som sa k úsmevu.

,, Tak je rozhodnuté! Poďte, ukážem vám izby." Usmiala sa energicky Fay a už ich ťahala do domu.