Nezastaviteľná

-47-

Vrátili sme sa domov a ešte dlho sme sa rozprávali. O ôsmej som tam mala byť, takže okolo šiestej baby odišli a ja som sa išla chystať.

Osprchovala som sa, namaľovala a mohla som si ísť obliecť. Ešte predtým som si však natočila som si vlasy a verila som, že to bude vyzerať dobre.

Obliekla som sa, ale tu som narazila na problém. Nedokázala som si zapnúť tie šaty sama.

V predu som si ich prichytila a išla som pohľadať Fay. Otec aj jeho ženská zmizli ešte skôr. Celkom som sa bála, čo to vymyslel.

Nazrela som do kuchyne, tam nebola. Keď som prezrela polovicu domu, myslela som si, že ma porazí.

,, To v tomto dome vážne nikto nie je, kurva?! "zavrčala som a vošla do obývačky. Tam som zastala v pohybe.

Na gauči sedel Bruno a pozeral do nejakého časopisu. Keď počul môj krik, zdvihol ku mne pohľad a preskenoval ma. Pomaly si ma s úžasom prezrel od hlavy až po päty a zastal na mojej tvári.

,, Čo tu robíš? "opýtala som sa. Nerozumela som tomu, keďže v dome bol asi len raz, keď tu s Alexom spali.

,, Fay pred chvíľkou odišla a poslala ma sem nech ťa tu počkám. Bol tu zhon, takže väčšina zamestnancov asi nie je v dome." povedal mi.

,, Pomôžeš mi prosím? "opýtala som sa jemne a otočila som sa naňho chrbtom. Rýchlo vstal a cestou skoro zhodil konferenčný stolík. Bol zbrklý, takže som sa musela zasmiať.

Prstami chytil zips na šatách a ako mi ho vyťahoval hore oprel sa rukou o moju kožu. Zatvorila som oči a čakala čo urobí.

Keď som mala šaty úplne zapnuté, neodolal a dal mi bozk na pravú lopatku. To ako sa ku mne správal... Vyvolalo to u mňa zimomriavky.

,, Vyzeráš nádherne. "šepol a druhý bozk mi dal na krk.

,, Ďakujem." povedala som a čakala čo bude ďalej.

,, Prosím choď, lebo sa neovládnem. "
šepol znova zúfalo. Nikdy som si nemyslela, že niekedy tak zbabelo ujdem, ale bolo to tak.

V izbe som chvíľu vydýchavala to, čo sa udialo a začala som mať strach. Ak niekedy ešte budeme v takejto situácii myslím, že to môže skončiť len jedným spôsobom.

O dvadsať minút mi na dvere zaklopal Oscar. Nechala som ho vojsť dnu a on mi daroval krabičku.

,, Prosím, daj si to dnes v noci. Si nádherná a toto sa na tebe bude vynímať. "povedal a ja som otvorila krabičku, kde bol zlato diamantový náramok a tiež aj retiazka. Retiazka mala na konci zavesený prsteň.

,, Ak ma týmto chceš požiadať o ruku, tak myslím, že som sa minule vyjadrila dosť jasne."

,, Nechcem ťa požiadať o ruku. Chcem, aby si aspoň na jeden večer prijala môj darček." povedal bez štipky miloty v hlase. Chytil tú retiazku z mojich rúk a zapol mi ju.

,, Jeden skurvený večer hádam prežiješ. Dal som za to kurva veľa peňazí. "zavrčal, necitlivo mi zapol aj náramok a nastavil mi rameno.

S povzdychom som sa ho chytila a vyšli sme spolu von. Bruno mi otváral dvere a snažil sa odo mňa odvrátiť pohľad.

Kým sme prišli, už sa malo postupne všetko začať.

,, Môžeš odísť, šoférko. Ja ju potom odveziem. "nasrato povedal Oscar.

,, Bruno nikam nepôjde! Je to môj šofér a ostane tu, kým ja nepoviem niečo iné!" zavrčala som a rýchlo vystúpila z auta.

Oscar svižne obehol auto a donútil ma sa ho znova chytiť. Nepáčilo sa mi to. Ani trochu.

Kým sme vošli, fotili si nás rôzny novinári a pýtali sa hlúpe otázky. Radšej som to neriešila.

Keď sme vošli objatím ma privítal otec a aj tá jeho ženská. Toto nebolo len tak. Čoraz viac mi bolo jasné, že som padla do jamy levovej.

Usadili sme sa a po chutnej večeri sa môj otec aj s frajerkou postavili. Oscar ma bez varovania takisto vytiahol na nohy.

Postavili sme sa po boku môjho otca a obaja ma chytili za lakeť. Strach z toho, čo bude nasledovať, sa len a len zväčšoval. Vedela som, že je zle.

,, Dnes máme tu česť oznámiť vám udalosti v mojom živote. V prvom rade začnem netradične a to mojím osobným životom. S touto krásnou ženou po mojom boku sa budeme brať. Neviete aký šťastný človek som, keďže toto nie je jediná správa, ktorú pre vás mám. "povedal a pozrel na mňa pohľadom, pri ktorom som chcela ujsť. Trhla som mojimi rukami, ale obaja ma prisilno držali.

,,Chcem ešte oznámiť radostnú správu o mojej dcére. O niekoľko mesiacov si budeme môcť užiť jej svadbu s mojím najvernejším človekom Oscarom." Povedal a ja som šokovane pozrela na oboch. Žena môjho otca vyzerala podobne zmätene. Oscar sa ku mne priblížil a šepol.

,, Dostal som svoje, Leonita. A začni sa tváriť ako šťastná ženská! " povýšenecky sa usmial. Srdce mi v krku bilo ako splašené a nemohla som tomu uveriť. Môj vlastný otec ma takto zradil? Netušila som z toho šoku čo sa so mnou deje, ale viem, že akonáhle ma pustili, vybehla som so slzami v očiach z tej budovy. Nikdy by som si nepomyslela aký bastard môj otec môže byť.

Ako som tak utekala, do niekoho som narazila. Zdvihla som oči a našťastie som uvidela niekoho dôverne známeho, Bruna. Okamžite som sa mu vrhla do náručia a objímala ho. Musel si všimnúť môj vystrašený pohľad.

,, Čo sa stalo, Leona? Ublížil ti niekto?" opýtal sa a upokojujúco mi prechádzal rukami po pažiach.

,, Prosím, zober ma preč! Zober ma preč!" šepkala som stále dookola so zatvorenými očami. Odtiahol ma od seba a pohladil ma jednou rukou po tvári.

,, Kam? "opýtal sa a aj keď som videla, že sa o mňa bojí, nevyzvedal.

Prudko som otvorila oči a jedným trhnutím som strhla z môjho krku ten hlúpy náhrdelník. To, že som sem prišla, bolo to najhoršie rozhodnutie.

,,Hocikam,prosím! Len už poďme!" zvolala som so zastretým videním, na čo mi hneď pomohol do auta.

Netušila som kam pôjdeme, ale hlavne som chcela byť dobre ďaleko od môjho skurveného otca, ktorý vo mne zničil vieru v jeho dobrotu.