Nezastaviteľná

-72-

Skôr než jeden z nás stihol zareagovať, Alex bol pri mne a objímal ma.

,, Rád ťa vidím, Leona. "stisol ma v náručí. Musela som zavrieť oči od bolesti. Bola som rada, že mám na sebe slnečné okuliare. Inak by obaja videli slzy v mojich očiach.

,, Aj ja teba, Alex." vyslovila som priškrtene a odtiahla sa od neho. Prišlo mi nejako zle. Ale to môže byť aj z toho brucha. V noci som zvracala a od včerajšieho rána som nemala nič v žalúdku.

,, Ahoj. "povedala som neisto smerom k Brunovi. Mala som chuť vrhnúť sa mu do náruče a nikdy sa ho nepustiť.

,, Ahoj." zopakoval bez emócií v tvári. Bála som sa, čo si o mne asi myslí. Nič dobré to pravdepodobne nebude.

,, Hádaj čo, Leona! " usmial sa na mňa Alex a tým si pýtal moju pozornosť.

,, Čo? "usmiala som sa naňho. Ten chalan bol mojím zdrojom pozitívnej energie. Tú som v tom momente potrebovala.

,, Mám vodičák! Konečne mi to Bruno dovolil!" zamával mi pred nosom kľúčmi od auta.

,, To je úžasné! Teším sa s tebou! " povedala som mu s úsmevom, no ten sa razom zmenil na prudký nádych, keď ma zasiahla ostrá bolesť v bruchu. Zachytila som sa steny a obaja ku mne hneď priskočili. Videla som starosť aj v Brunovej tvári, aj keď s tým bojoval.

,, Si v poriadku?" opýtal sa Alex. Bruno sa rozhodol byť ticho. Boli sme späť na začiatku...

,, Áno, len mi prišlo zle. Som v pohode." šepla som, ale musela som privrieť oči a oprieť sa o stenu, aby som to predýchala.

,, Zoberieme ťa k nám! Poď! Musíš si oddýchnuť a aj tak by si nezvládla šoférovať. "povedal Alex rozhodne. Vedela som o čo mu ide, takže som začala protestovať.

,, Ja som v pohode. Predýcham to a pôjdem domov. Nerob si starosti." chcela som sa usmiať a presvedčiť ho, aby prestal, no nevyšlo mi to. Alex si to však vyložil po svojom.

,, Nezmysel! Nevyzeráš dobre. Poď s nami. Odveziem ťa kam budeš chcieť." povedal, a tak som nemala inú možnosť ako prikývnuť. Uverila som mu.

,, Alex, Leona to zvládne. "zasiahol Bruno skôr, ako ma Alex začal ťahať k autu.

,, Nie, nezvládne! A ty ju hádam nechceš mať na svedomí!" zavrčal naňho a za zápästie ma potiahol k sebe.

Zasyčala som od bolesti, čím som získala pozornosť oboch. Ani jeden sa k tomu ale nevyjadril, pretože som sa tvárila akoby nič. Alex ma natlačil do auta.

,, Odvez ma do hotela, prosím." povedala som zo zadných sedadiel a on prikývol. To sa však nikdy nestalo.

,, Týmto smerom sa do hotela nejde!" povedala som Alexovi, keď zabočil smerom k nim domov.

,, Ideš k nám. Bojím sa o teba, dobre? " umlčal ma jednou vetou Alex.

Nemala som slov, no toho bytu som sa bála viac ako čohokoľvek. Mala som strach, čo sa tam stane.

Dotlačil nás aj s Brunom do bytu. Hneď na to si zabuchol pred nosom dvere. Zakričal nám, že na niečo zabudol a Bruno sa má o mňa postarať.

,, Zabijem toho chlapca!"zavrčal potichu a zamieril do kuchyne.

Z chladničky vybral polievku, naložil ju do taniera a hodil to do mikrovlnky.

,, Sadni si! To, čo sa stalo medzi nami, neznamená, že sa o teba nepostarám a nebojím. " snažil sa znieť odmerane. Jeho slová pre mňa znamenali viac, ako si vôbec uvedomoval.

O pár minút predo mňa položil polievku a sadol si vedľa mňa na stoličku.

,, Môžeš si dať dole tie okuliare. Tu nesvieti slnko." povedal mi, keď som začala jesť.

,, Bolia ma oči, nechám si ich." povedala som prvú lož, ktorá ma napadla a snažila sa držať si rukávy tak, aby mi neodhalili modriny.

,, Leona, nebuď ako malé dieťa. " povedal a natiahol sa za mojimi okuliarmi.

,, Nechaj to tak! " dvihla som autoritatívne ruku na znamenie, nech prestane. Neuvedomila som si, že tie rukávy sú príliš veľké a môžu mi skĺznuť zo zápästia.

Brunove oči sa rozšírili a schmatol mi ruku, aby si ju mohol lepšie pozrieť.

,,Kto ti to kurva spravil, Leona?" zavrčal.

,, Nikto, som nešikovná. Spadla som. " stiahla som si ruku k sebe a pokračovala s roztrasenou rukou v jedení.

Bruno na mňa bez slova pozeral. Čakala som, že to nechá tak, no neurobil to tak. Zabudla som aký je.

Z ničoho nič sa natiahol a stiahol mi z nosa okuliare. V jeho tvári hralo zdesenie akonáhle uvidel moje oko.

Ja som len sklonila hlavu a potichu sa rozplakala.

,, Kto ti to urobil, Leona? "opýtal sa milšie, no hlasom trval na odpovedi.

,, Nikto, spadla som." klamala som so sklonenou hlavou. Bála som sa mu povedať pravdu. Nikto nevie, čoho by bol schopný v tom momente.

Opatrne mi dvomi prstami zdvihol bradu, aby som sa mu pozrela do očí.

,, Ešte raz sa ťa opýtam kto ti to spravil. Ak mi neodpovieš úprimne, tak pôjdem a nájdem si tých dvoch bastardov, ktorí ti to ako jediní mohli spraviť! Jeden je pravdepodobnejší. Takže? "vpíjal sa mi do očí a snažil sa ma donútiť odpovedať.

,, Dobre." postavil sa a chcel sa rozbehnúť z miestnosti.

Mne sa podarilo ho zachytiť za tričko a so slzami v očiach sa mu pozrieť do očí.

,, Prosím, nechoď! "požiadala som ho a vrhla sa mu do náručia.

,, Prosím!" šepkala som stále dookola, až kým ma svojimi veľkými rukami neobjal.

,, Nikam nejdem, Leona. Nikam nejdem. "stisol ma v náručí. Cítila som z neho ľútosť zmiešanú so zlosťou a výčitkami.

,, Bože, ako som to mohol dovoliť?" opýtal sa sám seba.

,, Nie je to tvoja chyba. "povedala som mu medzi vzlykmi, keď si ma posadil na kolená. Pohladil ma po tvári a dal mi bozk do vlasov.

,, Ale je. Bol som idiot. Nič iné ti nespravil?" opýtal sa so strachom a stisol mi bok svojou veľkou rukou.

,, Au!" chytila som si brucho a on pochopil.

Chytil mi ruku, ktorou som si ho držala, dal mi na ňu bozk a pomaly mi zdvihol tričko.

,,Bože! "zavrčal a po lícach mu stiekli slzy.

,, Mám chuť ho zabiť!" zavrčal a ja som mu zotrela slzy z tváre. Z toho všetkého vinil len Oscara.

,, Nechaj to tak! Prosím. "šepla som a dala mu pusu na líce.

,, Nerieš to. Nerieš!" šepkala som mu do ucha opretá oňho lícom.

,, Ako to nemám riešiť?! Ako nemám riešiť to, čo urobili žene, ktorú tak veľmi ľúbim, aj keď ona mi to neopätuje? " opýtal sa a ja som sa rozplakala ešte viac.

,, To nehovor! Prosím, to už nikdy nezopakuj. Milujem ťa viac než svoj život. "šepla som a pobozkala ho. Po nekonečnom čase som sa cítila zase celá.

Na mojom profile už nájdete prvú časť novej, prichádzajúcej knihy s názvom Chyba. ❤️❤️❤️