Nezastaviteľná

-54-

Vrátili sme sa k stolu a pripili si so všetkými. Debata bola rušná, ale ja som si po určitej dobe všimla, ako sa Bruno stále pozerá na jedno miesto. Najskôr som myslela, že pozerá na inú babu, ale... Je tu predsa so mnou.

,, Bruno , kam to pozeráš? "opýtala som sa.

Zvrtol pohľad ku mne a pokýval hlavou.

,, Nikam, len sa mi zdalo, že som niekoho videl." zamračila som sa. Toto sa mi nepáči, ak to bol niekto od môjho otca alebo novinár, tak som...sme v piči.

,, Koho? "

,, Zdalo sa mi  že vidím blesky, ale to sa mi len zdalo. Tie svetlá tu mi dojebávajú hlavu. "usmial sa pokojne.

,, V pohode?" opýtal sa nás Caden.

,, Áno, len si idem zapáliť."povedal zrazu Bruno a prudko sa postavil.

,, Nevolaj mu, ak to máš v pláne!" Bruno sa na mňa len usmial a odišiel.

,, Čo sa to s tebou deje, Leona? Prvá by si bola rozjebaná. Dúfam, že ťa tento "suchár" nezmení. " povedal mi Donovan.

,, Ale prosím ťa! Dnes na to len nemám chuť." usmiala som sa, ale zabŕdali do mňa, kým som nevypila aspoň desať pohárikov rýchlo za sebou. Všetko sa mi točilo, takže som vypadla na chvíľu na vzduch.

Oprela som sa o stenu a zatvorila oči.

,, Si v pohode?" ozval sa pri mne známy hlas. Oprel si ruky po bokoch mojej hlavy.

,, Len sa ma snažili opiť, kým si tam nebol." zasmiala som sa a otvorila oči.

,, Pôjdeme už? Vyzeráš unavene. "

,, Áno, môžme. A dúfam, že si nevolal Alexovi."

,, Nie, ale mal som mierne nutkanie." pousmial sa a ja som sa oprela o jeho ruku pri mojej hlave.

,, Pripomeň mi nabudúce, nech ťa s nimi nenechám samú. Takto mi ťa zničiť." pousmial sa a vytiahol telefón.

,, Nezvyknem piť tequilu. Som zvyknutá na vodku alebo whiskey. To bude tým. "

Opierala som sa oňho, kým neprišiel taxík. Už som bola viac menej v pohode.

Nastúpili sme a každý sledoval svoje okno.

Bruno nakoniec zaplatil cez moje protesty taxík a za ruku ma odviedol až do bytu.

,, Idem ich skontrolovať." šepol mi a išiel pozrieť Alexovu izbu.

Ja som sa vyzula a chcela ísť za ním, no zastavil ma výjav v obývačke.

,, Bruno." šeptom som ho privolala.

,, Čo je? V izbe nie sú! " začal sa hnevať.

Drgla som doňho, aby si všimol, čo sa dialo. Alex aj s Daisy ležali spolu na gauči, pričom ona mala na ňom hlavu. Obaja boli oblečený a v telke boli zapnuté titulky nejakého filmu.

,, No vidíš. Nič nekalé tvoj synovec nerobil." usmiala som sa a pobozkala ho.

,, To máš pravdu, ale nemal by som ich zobudiť? Aby si išli normálne ľahnúť len."

,, Nevidíš ako im je dobre? Nechaj ich takto. "zahriakla som ho, ale musel mi dať za pravdu.

,, Nie si hladná?" opýtal sa ma, ale aj keď som neodpovedala, zaviedol ma do kuchyne.

,, Toasty? "opýtala som sa a sadla si.

,, Samozrejme. Hneď to bude." usmial sa.

,, Toto je divné. Každý chlap, s ktorým som bola mal vlastnú kuchárku. Nie som zvyknutá na pohľad chlapa v kuchyni. "

,, Prepáč mi to, ale nemôžem si kuchárku dovoliť a určite ako ona nevarím, ale snažím sa. Alex sa najskôr veľmi sťažoval, no teraz už som celkom dobrý." usmial sa a dal ich robiť.

,, Alex spomínal niečo, keď som tu bola na Vianoce. Že sa snažíš. " usmiala som sa naňho milo.

****

,, Nevadí ti byť u mňa v byte? "opýtal sa, keď sme sa najedený dostali do spálne a zatvorili dvere.

,, Čože? Prečo by mi to malo vadiť?" opýtala som sa nechápavo a sadla si na posteľ.

,, Viem, že si zvyknutá na oveľa väčší luxus, ako ti ja môžem poskytnúť. " kľakol si predo mňa a ruky si položil na moje stehná.

,, Bruno, mne je jedno kde sme. Dôležité je, že sa tu cítim dobre. Ešte lepšie ako v tom obrovskom dome, kde ma každý chce zmeniť. Prosím, na takéto veci ani nemysli." šepla som a spojila si ruky za jeho krkom.

,, Ja len... Leona vieš, že toto nevýjde..." sklopil pohľad a pokračoval.

,, Máme medzi sebou ohromné rozdiely a tie tak ľahko neprekonáme. Sme každý z iného sveta a hoci si teraz rozumieme, neskôr ti to môže začať vadiť."

,, Nerob mi to, Bruno. "pritiahla som si ho ku svojim perám a smutne sa usmiala.

,, Nerobím. Ja som len realista." povedal.

,, Tak ním nebuď. Prosím, dnes ním nebuď! "povedala som mu a pritiahla si jeho tvár k mojej do vášnivého a žiadostivého bozku.

Neprotestoval, neodporoval. Vedel, že to, čo obaja potrebujeme nie sú slová.

Milovali sme sa celú noc a ja som sa nechcela prebrať. Keby som vedela, čo príde na ďalší deň, nikdy by som sa nezobudila. Ostala by som v Brunovom náručí ešte dlho. Kľudne aj celý život. Bolo to jediné miesto, ktoré mi momentálne zaručovalo pokoj.

Zobudila som sa sama, ale s úsmevom na perách. Spokojná a pokojná. Celým bytom rozvoniavalo jedlo, tak som si hodila na seba Brunove tričko a odišla z izby.

,, To nemyslíš vážne, Bruno! "smiech sa ozýval z kuchyne. Daisy aj s Alexom sa zabávali na jeho strýkovi. Žeby posun?

,, Ale áno myslím. Ale to nikomu nehovorte!" zasmial sa a dal im na tanier volské oká. Vyzeralo to ako na nejakej oslave. Všade samé jedlo.

,, Dobré ránko. "usmial sa na mňa Bruno a pobozkal ma. Zvláštne pred Alexom, ale mne to nevadilo.

,, Dobré, ako ste sa vyspali?" opýtala som sa a otočila sa na Bruna.

,, Naložíš aj mne z tvojho kulinárskeho umenia? "opýtala som sa sladko.

,, Samozrejme." povedal a keď mi nakladal, zazvonil mi mobil zo spálne.

,, Hneď som späť. "usmiala som sa.

V izbe mi na mobile svietilo meno otec. A mne niečo hovorilo, aby som zdvihla.

,, Čo chceš otec? " ozvala som sa neisto, ale pritom tvrdo.

,, Ahoj, Leona. Len ti chcem povedať, že ak sa skoro nevrátiš, priprav sa na to, že ťa zničím. Dúfam, že si svoj neplánovaný vyletík užívaš, pretože hneď ako prídeš budem ja ten, ktorý bude rozhodovať. Dávam ti posledný týždeň na návrat, ak to neurobíš, tak zistíš, čo všetko dokážem. Posledný týždeň, Leona! " vyhrážal sa a hneď na to zložil.

Bolo mi jasné, že ďalej otca nemám. To, čo som prebudila bola príšera v ňom.

Niekto kto mi zničí život...

Ako som už písala, budúci týždeň nečakajte časť hoci mi je to ľúto... Vidíme sa potom a dúfam, že v plnej sile. 💕💕💕

Užívajte a nezabudnite na mňa! 😊😊😊