-15-

335 21 4
                                    

Ráno som vstala skoro. Mala som veľa energie, a tak som chcela navštíviť našu telocvičňu v dome. Bola spojená len sklenenými dverami od vnútorného bazénu. Rada som tam chodila, ale teraz akosi nebol čas.

Obliekla som si športovú podprsenku a legíny. Nechcelo sa mi nič iné robiť. Chcela som sa trochu unaviť.

Nevedela som či je Alex ešte v dome, ale bolo už dvanásť hodín, takže pravdepodobne nie.

Vošla som dovnútra a okamžite som si dala na ruky boxerské rukavice.

Začala som boxovať do vreca a nerozmýšľala som nad ničím. Popravde som vôbec netušila, čo sa deje okolo mňa, až kým ma neprerušil hlas.

,, Si príliš pomalá. Trikrát by ťa zložili kým by si zaútočila. "zastavila som vstrede pohybu a zamračene sa otočila ku dverám.

,, Hovorí kto? Stále mi mimochodom tykáš." neznela som príliš priateľsky, ale to bol aj môj zámer. Naprávateľ ma chcel len nahnevať a ja som netušila, prečo sa mu to stále tak darí.

Pobavene na mňa pozrel a zobral si zo skrinky pod oknom boxovacie lapy.

,, Hovorí bývalý študent policajnej akadémie. A niekoľkokrát výherca boxerských nelegálnych zápasov. Ale o tom nevieš... "pousmial sa. Prekvapene som sa naňho pozrela. Naprávateľ sa vie aj zabávať... To by som nepovedala.

,, Tak do toho! Zaútoč!" vyzval ma, keď zaujal svoj postoj.

Nenechala som sa dvakrát núkať.

Bez rozmyslu som to urobila.

,, Nižšie lakte. Nebuď taká vystretá. Zabudni na to, že ma neznášaš a že som to ja." zasmial sa pri tom ako ma komandoval.

,, Ešte jedno slovo a neskončíš dobre!" zavrčala som. Nebavilo ma, ako sa so mnou baví. Aj keď mi len vracal moje správanie. To treba uznať...

,, Čo mi ocinkova princeznička spraví?" provokoval ma a ja som sa nedokázala ovládnuť.

Bez toho, aby som ho nejako upozornila som vykopla nohu až k jeho tvári. Na moju smolu mal dobré reflexy a nohu mi tesne zachytil.

,, Pokoj, dievčatko. Nechcem ti zle." usmial sa opäť. Dnes mal na môj vkus pridobrú náladu.

Po chvíli mi nohu pustil a ja som prešla k mojej vode položenej na okne.

,, Čo tu vlastne chceš? Alex už odišiel?"

,, Poslala ma za tebou Fay, aby som zistil či už si hore. Alex odišiel so šoférom do školy."

Odopla som si rukavice a napila sa vody. Bola som smädná.

Bruno si chcel dať dole lapy, ale zastavila som ho.

,, Nechaj si to! Ešte pokračujeme, ty víťaz. "zasmiala som sa a znovu si nasadila rukavice.

,, Tak ak ma budeš počúvať." pousmial sa.

,, Veľmi si to užívaš, však? "opýtala som sa.

,, Popravde áno. Aspoň chvíľu sa nesprávaš ako malé rozmaznané decko."

,, To som nemyslela, ty ignorant. " zavrčala som.

,, Ja viem, Leona." usmial sa a zaujal postoj.

Začala som boxovať a on ma usmerňoval. Robím box už veľa rokov, a tak som musela uznať, že má v niektorých veciach pravdu.

Po dlhom boji sme obaja boli unavený a spotený. Bruno mal na sebe len čierne tričko, ktoré zo seba v priebehu nášho tréningu aj zhodil. Musela som uznať, že telo mal ako bývalý policajt. Musel sa o seba starať.

Znovu som sa ho snažila kopnúť, keď sa ma snažil presvedčiť o svojej pravde. Chcela som ho stopnúť, no on mi zas zachytil nohu. Držal mi ju, až kým sme nezapočuli odkašľanie.

,, Čo sa tu deje? "prekvapene sa opýtal môj otec, ktorý stál vo dverách a za ním stál Oscar. Obaja vyjavene pozerali.

,,Kurva!" potichu zahromžil Bruno, pusti mi členok a rýchlo na seba navliekol tričko. Z istej strany táto situácia mohla vyzerať naozaj zle, no obaja sme mali na sebe nejakú vec na box a to by nebolo moc praktické.

,, Čo by sa malo? Keď už si na moje stráženie použil bývalého policajta, tak si ho skúšam. " zachránila som situáciu. Môj otec dokázal byť niekedy naozaj mimo. Vymýšľal si vlastné scenáre.

,, Ale on nie je platený za to, aby tu s tebou vystrájal." povedal vážne môj otec. Ja som sa zasmiala a dala si dole rukavice.

,, Ak by so mnou "vystrájal" , ako hovoríš, tak by vyzeral úplne inak."smiala som sa ďalej.

,, Leona!" zavrčali všetci traja naraz.

,, Pokoj, robím si srandu. "

,, V to teda dúfam. Prišiel som za tebou, keďže neráčiš prísť do hotela. Chcem sa s tebou porozprávať. Počkám ťa v kancli. Dajte sa obaja dokopy." otec sa vzdialil a za ním poslušne kráčal Oscar.

,, Leona, to... "rýchlo som ho prerušila.

,, Pokoj, nemám o teba ani najmenší záujem, ale potrebovala som ho zastaviť, aby mi neurobil prednášku. Povedala som to len preto. Myslím, že by ma moje kamošky za to tak či tak zabili. Pre nich si ako Boh, tak si nejakú vyber ak chceš. Myslím, že nebudú ani trochu namietať. "

Nadýchol sa, že mi niečo odpovie, ale rukou som ho zastavila.

,,Daj sa dokopy, kľudne použi aj sprchu v dome. Stretneme sa o dve hodiny a pôjdeme do klubu. Ak chceš jednu z báb, tak sa správaj ako doteraz. Ak prejavíš záujem, skončia po tebe." povedala som s úsmevom a odišla si dať sprchu. Dnes sa dokázal správať v rámci možností dobre, takže aj ja mu tak odpovedám.

Po sprche som sa obliekla. Pomaly. Mala som čas. Otec mi tak či tak neujde a práve som nemala ani najmenšiu chuť sa s ním baviť. Cítila som, že sa mi nebude páčiť to, o čom sa so mnou bude chcieť baviť.

Obliekla som si biely crop top na ramienka a obyčajné priliehavé rifle. Mala som odhalené celé brucho, a tak sa mi to páčilo. Mala som dobré telo, takže som ho rada ukazovala.

 Mala som dobré telo, takže som ho rada ukazovala

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Pomalým krokom som prešla k otcovej kancelárií. Pred nimi stál Oscar. Bolo mi to divné, pretože sú vždy spolu. Snažil sa ma zastaviť, aby som nevchádzala dnu.

,, Čo sa deje, Oscar? Otec má z domu nejakú konferenciu? Môj príchod nie je nič nezvyčajné pre jeho obchodných partnerov. "povedala som s úsmevom a vošla bez zaklopania. Nestihol ma zastaviť.

Môj vpád som hneď oľutovala. Kurva! Toto som vidieť nemala.

Na stole môjho otca sedela akási peroxidová blondína a môj otec ju náruživo bozkával.

,, Nebodaj mi chcete spraviť súrodenca... "podotkla som ironicky, na čo sa obaja prudko otočili na mňa.

Otec vyzeral, že dostane infarkt. Ja som nevedela či sa smiať alebo plakať nad jeho mužskou hlúposťou.

NezastaviteľnáWhere stories live. Discover now