Mladá žena, Leona Lexingtonová, ktorá je ako odtrhnutá z reťaze.
Muž, Bruno Coldwell, ktorý je k reťazi prikovaný.
Jeden druhému má pomôcť, no čo ak o to ten druhý nestojí?
Ona nie je ochotná prijať pomoc, hoci vie, že jej rozhodnutia nie sú vždy sp...
Od toho dňa sa všetko zmenilo. Bolo to ešte krajšie. Nikdy som si nepomyslela, že budem žiť v takej rozprávke.
Malá sa narodila o 20:03 a vážila 3,4 kila. Bola naozaj dokonalá a hlavne zdravá. Nedokázala som sa na ňu vynadívať.
Všetci sa z nej tešili a Alex navyše všade vyhlasoval, že mal pravdu. Neskutočne si ju zaľúbil a veľmi nám pomáhal.
Keď ju prvýkrát uvidel malý Charlie, asi to bola láska na prvý pohľad. Nechcel sa od nej ani pohnúť.
Йой! Нажаль, це зображення не відповідає нашим правилам. Щоб продовжити публікацію, будь ласка, видаліть його або завантажте інше.
Vedela som, že Ruth vyhrala lotériu. Bude mať dvoch veľkých ochrancov, ktorí pre ňu spravia čokoľvek.
Zvyknúť si na ňu a dodržiavať jej nový režim bolo pre nás zo začiatku ťažké. Postupne to však bolo ľahšie a ľahšie. Bola miláčikom celej rodiny a my sme sa tešili z každého jej úsmevu. Nemohla som byť vďačnejšia za to, že ma Bruno presvedčil, aby som si ju nechala. Už sme si nedokázali život bez nej a Alexa predstaviť.
V to ráno, štyri mesiace po tom ako sa narodila, sme s Brunom zaparkovali auto pred väznicou.
,, Naozaj nechceš, aby som išiel s tebou? Ešte môžem malú rýchlo zobrať domov. "pozrel sa na mňa cez spätné zrkadlo, keďže som sedela vzadu pri malej a nechala ju hrať sa s mojimi vlasmi.
,, Nie, buď pri Ruth. Ja to musím zvládnuť sama. O pár minút budem späť." naklonila som sa k nemu a pobozkala ho.
,, Dobre. Dávaj na seba pozor. " sledoval ma, ako som sa sklonila k malej a dala jej pusu na čelo. Moja malá princezná.
Vystúpila som z auta a zamierila dovnútra. Bola som nervózna. Nebála som sa, len som netušila ako sa bude správať. Dva roky som otca nevidela a ani on nemal záujem vidieť mňa. Toľko vecí sa zmenilo.
Najhoršie bude preňho asi to, že pred časom k nemu prišla Greta a oznámila mu, že má syna. Teraz prídem ja a poviem mu, že má vnučku. Možno mi bude len nadávať za to, čo sa stalo.
,, Čo si želáte? "opýtala sa mladá policajtka, ktorá prijímala návštevy.
,, Som Leona Lexingtonová a prišla som pozrieť môjho otca Axela Lexingtona." povedala som jej a posunula jej smerom doklady. Len si niečo zapísala a povedala mi nech prejdem cez skener.
Policajt ma ešte prehliadol a pokynul mi nech ho nasledujem. Išli sme okolo ciel chlapov, ktorí roky nevideli normálny svet. Musí byť hrozné existovať len v tejto tme, bez nádeje.
Vykrikovali po mne, ale policajt ma odtiahol od mreží a zatvoril ma v prijímacej miestnosti. Toto miesto na mňa pôsobilo príšerne negatívne.
Sadla som si na stoličku a čakala kým dovedú otca. O pár minút sa dvere otvorili a dovnútra viedli otca.
Bol to stále on. Mal väčšie svaly, bradu, ale chodil rovnako. Jediné, čo sa vážne zmenilo bol vek. Vyzeral akoby prešlo desať rokov odkedy sme sa videli.
V očiach mu hralo prekvapenie, keď ma zbadal.
,, Čo tu robíš, dcérenka? Alebo by som mal povedať zradkyňa? "opýtal sa, keď ho policajt usadil oproti mne a on sa postavil do rohu.
,, Nezradila som ťa. Len som spravila to, čo bolo dobré pre všetkých." bránila som sa.
,, Dostala si ma do basy, to inak ako zradu neviem brať. Ale čo tu robíš? Neverím, že si si po dvoch rokoch spomenula, že máš otca v base." snažil sa ma zraniť slovami a musím uznať, že sa mu to darilo. Nechcela som pred ním plakať, no jeho slová ma ranili.
,, Prišla som ti povedať, že máš vnučku." vyslovila som to, prečo som tu.
,, S tým niktošom? Tak za toto ti nezagratulujem, dcérenka! Mal som o tebe lepšiu mienku. "zavrčal nahnevane. Vôbec nič neoľutoval a to bolo ľúto mne.
,, A čo si chcel?! Aby som sa nechala mlátiť a znásilňovať tým bastardom, ktorého si mi vybral? Nie, ďakujem! Bruno je stokrát lepší ako ty a ten bastard dokopy!"zakričala som naňho a mala som v pláne pokračovať.
,, Prišla som ti povedať jedinú vec. Mám dcéru a práve preto ešte viac nedokážem pochopiť tvoje správanie! Ako si mi mohol vedome tak veľmi a vedome ubližovať? Ako?! Keď som bola tvoj jediný potomok? Veď som tvoja krv! Nikdy som tomu nerozumela a ani neporozumiem. A teraz, keď mám dcéru ťa chápem ešte menej. Myslela som, že ťa možno trochu pochopím, ale nebolo to tak. Pre svoju dcéru by som položila život a nikdy by som nedovolila, aby jej niekto ublížil. Ty si ma hodil do jamy levovej... Nikdy to nepochopím a ani nechcem. Jediné, čo mi je ľúto je to, že tvoj otec bude pre moju dcéru lepším dedkom, než by si mohol byť kedy ty. A čo sa týka Bruna, tak vôbec nevieš o čom hovoríš. Aby si vedel, vedie tvoje hotely a darí sa mu viac ako tebe, pretože ide čistou cestou. Môžeš si myslieť čo len chceš! Len by si mal vedieť, že som konečne šťastná, teda ak ti na tom vôbec niekedy záležalo. " hovorila som a pritom mi stekali slzy po tvári. Myslela som si, že sa ospravedlní, no nie... On ma považuje za zradkyňu a to vedomie ma dosť bolí.
,, Vždy som ťa ľúbila a obdivovala, otec. Ani teraz ti neželám nič zlé. A ver, že ak by si niekedy úprimne oľutoval to, čo si nám všetkým spravil, rada ti niekedy dovediem tvoju vnučku. Inak sa maj dobre. " smutne som sa pousmiala a odkráčala z miestnosti. Nič pekné mi nemal v pláne povedať... Bohužiaľ.
Ani neviem ako som sa dostala z tej budovy. Jediné, čo som v tej chvíli hľadala bolo Brunove náručie.
Stál pri aute a robil rôzne grimasy pred malou, aby sa smiala.
Len som sa usmiala cez slzy, prišla k nim a objala ho zozadu.
,, Leona. " vydýchol a stisol mi ruky, ktorými som ho chytila. Počul môj prerývaný dych, a preto si ma pritiahol pred seba.
,, Moc dobre to nešlo, však?" pohladil ma po tvári, keď uvidel moje slzy.
,, Myslela som si, že to dopadne inak. Je to stále rovnaký chlap posadnutý mocou. "šepkala som, keď si ma pritiahol k sebe.
,, Nemala si čakať zázraky. Je len vo väzení. "povedal mi, ale nevyčítal mi nič.
,, Prosím, nikdy nebuď ako on, dobre? Nikdy." šepla som mu do hrude.
,, Čo ťa to napadlo, hlupáčik? Nikdy nedopadneme ako on, dobre? Na také hlúposti ani nemysli. Veľmi dobre vieš, že by som tebe nedokázal nič také spraviť. A už vôbec nie Ruth." povedal mi láskyplne a otočil mi hlavu na malú.
,, Je to náš malý poklad, jasné? A my si ju budeme strážiť ako oko v hlave." usmial sa na mňa a pobozkal ma. Malá nespokojne zamrnčala, pretože bola položená v sedačke v otvorenom kufri a nemohla byť pri nás.
Bruno sa po ňu nahol a priniesol ju ku mne.
,, Ty náš malý pokladík! Nikdy nedovolíme, aby sa ti niečo stalo, dobre? " usmiala som sa a dala jej pusu na drobné čelo. Bola tak malinká a krásna až by som ju zjedla. A s Brunom som na tom bola rovnako.
Aj keď moja rodina bola taká aká bola, získala som novú, milujúcu a ešte lepšiu. Nikdy neoľutujem to všetko čo sa stalo, aj keď mnoho z toho bolo zlého.
