Nezastaviteľná

-40-

Keď som sa zobudila, bola som mimo. Chvíľu mi trvalo, kým som prišla na to, čo sa stalo a kde sa nachádzam. Počkať! Veď to vlastne neviem.

Poobzerala som sa, aby som to zistila. Auto nebolo naštartované a ja som okolo seba videla len vzdialené svetlá. Boli sme na nejakom kopci, kde bol krásny výhľad na mesto.

Vyšla som z auta a zbadala Bruna, ako sa opiera o kapotu auta.

,, Čo tu robíme? "opýtala som sa zachrípnuto. Chlast spravil svoje.

,, Spala si, nemal som chuť brať ťa domov. A myslím, že tvoj otec práve dostáva z basy toho tvojho ochrancu." hovoril, nepozeral na mňa, fajčil.

Poobzerala som sa či nemám so sebou svoju kabelku, aby som si mohla zapáliť. Dúfala som, že je v aute, keď ju nemám so sebou.

Bruno na mňa natočil otvorenú krabičku cigariet. Bez nich by som to nedala.

,, Kabelku máš v aute." vybrala som si od neho cigaretu, na čo mi pripálil.

,, Ďakujem, hlavne za dnešok. Ak by si ma odtiaľ nedostal, otec by ma zajebal."

,, Ak by ten hlupák nevybuchol, nedopadlo by to takto. " skonštatoval.

,,Čo ti vlastne povedal pred autom?"

,,Aby som od teba dal ruky preč, pretože ty si predurčená žiť s ním a zobrať si ho. Ubezpečil som ho, že vo mne problém nie je." povedal a ja som vedela na čo naráža.

,, Myslíš na toho chlapa v bare, však? To bola len náhoda. Nevedela som, že sa to tak zvrtne. "povedala som mu potichu.

,, Leona, mne to je ukradnuté. Ty by si mala hlavne otcovi vysvetliť, že ti nenalinkuje celý život. Jediné, čo ma zaujíma je táto veľmi dobre platená práca, ktorú nesmiem stratiť kvôli tomu, že si myslia, že spolu spíme." povedal tvrdo.

,, O to nemaj strach. Keby taká situácia nastala, veľmi rýchlo im celú vec vysvetlím. Sme predsa len zamestnanec so zamestnávateľom." ohradila som sa.

,, Presne tak. "odhodil cigaretu do koša a otočil sa prudko späť na mňa.

,, Ideme?"

,, Nie, nechcem ísť domov. Chcem vedieť, ako to ide s tým súdom. " pozrela som naňho. Pýtam sa ho to veľmi často, ale som zvedavá. Nemôže o Alexa prísť.

,, Kolízna opatrovníčka prišla a vyšetruje naše pomery. Snažím sa s ňou spolupracovať a robiť všetko dobre. Alex sa o nej nedozvedel, ešte. Skôr či neskôr mu to budem musieť povedať. "povzdychol si.

,,Nie je ti zle?" prudko zmenil tému.

,, Nie, som len trochu dezorientovaná. Mali by sme asi už ísť. "povedala som, aj keď ten výhľad bol neskutočný.

,, Máš pravdu." povedal a nastúpil do auta. Urobila som to isté a natiahla sa dozadu po kabelku. Na mobile mi svietilo desať zmeškaných hovorov. Päť od otca a ďalších päť od bandy. Napísala som len bande, že som okey a vrátila telefón späť. Otec mi aj tak vynadá akonáhle prídem domov.

A tak sa aj stalo. Hneď vo dverách na mňa začal kričať.

,, Kde si sa flákala? Vyvoláš bitku v nejakom pajzli a potom sa tváriš, že nič? Si predsa moja dcéra a v prvom rade si mala ostať pri Oscarovi alebo ho odtiahnuť preč! On sa tam kvôli tebe pobil a ty si zmizneš? "opýtal sa s krikom.

,,V prvom rade odo mňa chceš, aby som nerobila škandály a potom mám ostať v klube, ktorý prepadnú novinári? Mal by si si ujasniť priority." zavrčala som a odišla. Chcela som spať a jeho krik mi nepomôže. Chcel, aby som ostala, no ja som nemala záujem.

Od tohto incidentu prešiel týždeň. Ako tak sa všetko vrátilo do normálu. S Brunom sme komunikovali len niekedy alebo keď sme museli. Stále bol asi urazený a mal na to dôvod. Bola som hlúpa.

Vo štvrtok som išla znovu fotiť. Celý týždeň fotíme pre módny časopis a Ren mi celý čas píli uši s tým, ako chce a nevie nájsť chlapa na fotenie, ktorý by sa ku mne a môjmu výzoru hodil.

Malo to ale jedno pozitívum. Nemal čas mi nadávať a musel riešiť všetko ostatné.

Ráno som sa zobudila neskoro a totálne som nestíhala. Dala som si na seba prvé, čo som našla a rýchlo vypadla z domu. Nasadla do auta, kde sedel už pripravený Bruno.

,, Štartuj, štartuj, štartuj! Ren ma zabije! Rýchlo choď! "rozkázala som mu v zmätku, na čo sa zasmial.

,, Pokoj, hádam ti neodhryzne hlavu." zasmial sa a ja som nespokojne zavrčala.

,, Tak to ho nepoznáš! Tento týždeň je horší ako inokedy a ak budem esze
ešte chvíľu meškať vytrhá mi všetky vlasy! " počúval ma a celkom sa na tom zabával.

,, Nesmej sa mi a pridaj! "toto som mu opakovala celú cestu, až kým sme o pätnásť minút nedorazili. Vedela som, aký bude tento týždeň nasraný za všetko.

,, Nestresuj, mám ísť s tebou, aby som ho upokojil? " premeral si ma pohľadom. Prudko som vydýchla vzduch a hlavu si oprela o operadlo.

,, Neskoro, akonáhle vystúpim z auta,
zabije ma." zúfalo som pozerala, ako sa pred budovou obzerá a s rozpráva sa s maskérkou.

,, No poď, nejako ti to ukecám. " zasmial sa a vystúpil so mnou.

,, Ako si môžeš dovoliť byť tak neprofesionálna a..."opýtal sa no potom pohľad presunul na Bruna a poriadne si ho prezrel. V momente sa jeho pohľad zmenil z nahnevaného na zaujatý.

,, Ty! Kto si?" prudko sa ho opýtal no postupne sa mu rysoval úsmev.

,, Som Leonin šofér, dajme tomu. Chcem ju ospravedlniť. Je to moja chyba...." hovoril a snažil sa to podať uveriteľne.

,, To ma teraz nezaujíma. Chcem počuť inú vec! Si ochotný spraviť dnes zo seba modela? Potrebujem na fotenie presne taký typ ako si ty!" zvolal nadšene a my s Brunom sme na seba nechápavo pozreli.

Vždy to bol blázon ale...Toto myslí vážne?