Nezastaviteľná

-5-

Nakoniec som odtiaľ odchádzala sama. Osvar ma nechal ísť samú, pretože môj starý otec a strýko chceli riešiť nejaké obchody. Tam Oscar v mene môjho otca nemôže chýbať. Len som nad ním pretočila očami a bola som rada, že mi konečne dal dýchať.

Bola som znechutená z tejto rodiny a celej spoločnosti, ale aj spokojná, pretože obrazy, ktoré som vybrala stáli za to. Pomohla som a aj som si tým zariadila izbu v našom dome. Keď už o ňom hovorím, tak by som sa tam mala staviť. Chýba mi ani nie tak dom ako Fay. Moja pestúnka, žena, ktorá mi nahradila mamu. Bola to asi 50 ročná žena.

Bola som radšej teraz v hoteli, pretože ma tie štyri steny nebavili. Navyše dom je ďalej za mestom, takže som chcela byť v centre diania a párty.

Akonáhle mi dá otec tie sprosté kľúče od lietadla, tak sa idem opiť. Či sa to otcovi a naprávateľovi páči alebo nie.

,, Do hotela, slečna? "opýtal sa naprávateľ a ja som pokývala hlavou na znak nesúhlasu.

,, Neviem či ti otec hovoril o vile za mestom. Chcem ísť tam." povedala som rozhodne. Prikývol, že rozumie a naštartoval. Ocividne vedel kam ide.

Nechcela som sa dnes stretnúť s otcom. Nemala som chuť na jeho prednášky, aj keď som v podstate nič neurobila. On si niečo nájde.

Cesta nám trvala asi tridsať minút. Pozerala som sa s okna a tešila som sa na môj víkend v Las Vegas. Nech už som tam.

Naprávateľ zastavil priamo pred vchodom a ja som si otvorila dvere.

,, Na dnes máš voľno, ale zajtra ťa tu chcem vidieť skoro ráno. Keď už mi robíš toho šoféra, tak si zober nejaké auto. " usmiala som sa a vystúpila: ,,Ešte raz ďakujem za zapaľovač."

Videla som jeho prekvapenie v tvári. Mala som dobrú náladu a navyše som videla, že vie dobre šoférovať.

Vošla som do domu, kde sa na mňa hneď vyrútila Fay.

,, Dieťa, kde si toľko bola?" opýtala sa s obavami a uväznila ma v objatí.

,, Bola som v hoteli. Chcela som byť pri meste." usmiala som sa. Na to, že som bola s rodinou, tak som bola celkom usmievavá.

,, Leona, čo si to posledný týždeň vyvádzala? Nemysli si, že o tom neviem. Takto som ťa nevychovala a pri tvojom postavení by si sa takto správať nemala. Navyše ani si nevieš predstaviť, ako bol tvoj ocko nahnevaný. "povedala tvrdo, ale potom ma pohladila po tvári. Dobre vedela, že môj otec si na mne vybil všetku zlosť. Mám ho rada, ale občas by som si priala, aby nebol taký známy. Veľa mladým toto rodičia dajme tomu dovoľujú, ale mne kvôli tomu, že sme mediálne známy nie.

,, Neboj sa, on si to na mne vybil. A dal mi pocítiť, že sa hnevá... "

,, Tým Brunom, však?" opýtala sa. Znela akoby o ňom už niečo vedela.

,, Presne. Vieš o ňom niečo? "

,, Nemala by som ti to hovoriť, ale niečo viem. Je to veľmi milý človek. Už mi pár krát pomohol a to nezištne. Je to dobrý človek..."

,, Faaay. "prerušila som ju ukňučane, na znak nech začne s niečím zaujímavým. Bola som si istá, že môj otec by neprijal len tak hocikoho. Ak mu dal mňa na starosť, tak mu musí veľmi veriť. Musí byť presvedčený o tom aký je dokonalý a spôsobilý na takúto robotu. Vždy na mňa dával prehnaný pozor. Aj keď teraz už mám svoje roky, stále to tak je.

,, Viem, že to je bývalý policajt. Z nejakých vážnych rodinných dôvodov musel skončiť a hľadal si dlho robotu. Podľa toho, čo mi tvoj otec povedal, tak s touto prácou nebol vôbec stotožnený. On ho však presvedčil hlavne peniazmi. Pravdepodobne má ťažkú finančnú situáciu, ale v tom prípade nechápem prečo odišiel od polície. Tá predsa u nás platí slušne. " povedala a ja som sa zamyslela. Muselo byť niečo vážne prečo odišiel. A to, že je policajt vysvetľuje aj ten poker face, ktorý stále nosí.

,,A keď si s ním hovorila, tak ti nič nepovedal?" opýtala som sa. Na to, že pre mňa pracuje ho poznám menej než moji ľudia. V tejto chvíli ma ten chlap začal oficiálne zaujímať. Bola som zvedavá. A zvedavosť je to najhoršie čo môže byť. Je to vždy len pomocníčka k problémom. V mojom prípade by som sa už do ďalších nemala zamotávať. Môžem dopadnúť škaredo.

,, Nie, dieťa. Vyzerá ako dosť uzavretý typ. Navyše, s tebou má byť stále, takže by si to mala vedieť práve ty. A verím, že tvoj pohľad by ho mohol donútiť sa rozhovoriť. Vždy som ti hovorila, že tvoje oči a úsmev roztopiť každého. A to sa nezmenilo odkedy si bola malá. "usmiala sa na mňa srdečne. Táto žena, hoci ma neporodila, bola ako moja mama. Od malička som bola s ňou a dúfala som, že spolu budeme ešte dlhé roky. Pomáhala mi dospieť a starala sa o mňa ako o svoju. V podstate kvôli mne nemala vlastné deti. Jej manžel tiež pracoval pre moju rodinu. Aj on mi bol vždy veľmi blízky.

Keď zomrela mama, tak sa otec naozaj snažil, aby som to pocítila čo najmenej. Potom ho však zlákali obchody a musel sa postarať o hotely. Vtedy som ostala len s Fay. Nahradila mi mamu a prežívala so mnou všetko. Nebola to len moja domáca a pestúnka, ale aj rodina. Najbližšia. Bližšia než otcova sestra aj ostatný.

Objala som ju a poďakovala sa jej za jej slová. Bolo to akoby mi po posledných udalostiach liečila dušu.

,, Už je neskoro, dieťa. Mali by sme ísť spať. Svoju izbu máš presne v takom istom stave ako si ju nechala. Nedovolila som, aby sa o ňu staral niekto iný než ja. Viem, že nemáš rada, keď ti tam chodia cudzí. " hovorila s úsmevom. Za celý život sa na mňa hnevala a kričala len veľmi málo. Bola veľmi pozitívnym človekom.

,, Ďakujem ešte raz." povedala som a chcela zaliezť do izby.

Zastavila ma ešte keď som len otvárala dvere:,, Nesprávaj sa k tomu chlapcovi zle. Myslím, že je to dobrý človek a že by ste si mohli rozumieť. Neobviňuj ho za rozhodnutia tvojho otca, ale skús sa s ním spriateliť. Budete spolu predsa tráviť priveľa času, aby z neho bol tvoj nepriateľ. "