Nezastaviteľná

-43-

Večer mi trvalo kým som sa dostala do postele. Fay bola rozrušená, no po čase ju to prešlo, našťastie. Bola som nahnevaná, ale vedela som, že ráno si to na Naprávateľovi vybijem.

Vstala som skoro a zašla do telocvične. Dala som si rozcvičku a čakala som. Po asi hodine som pri dverách zachytila pohyb.

,, Myslela si to vážne? Nebudem sa s tebou biť. "opýtal sa a zvieral v ruke kľúče od auta.

,, Áno, myslela a meškáš." povedala som stále s hnevom.

,, Stál som vonku a čakal som ťa. Potom za mnou prišla Fay, nech ťa idem nájsť. Nemyslel som si, že to bolo vážne. "

,, Ako vidíš tak bolo. Takže si zober rukavice, aby si mal pocit, že si to zviera, na ktoré si sa včera tak rád zahral. Ale aspoň ma celkom teší ten tvoj zmlátený ksicht. Trochu sa poučíš." povedala som mu tvrdo, čím som ho vyhecovala. Prudko prešiel k poličke odkiaľ zobral rukavice. Predtým si však vyzliekol tričko.

,, Baví ťa provokovať ma?" opýtal sa, keď sme začali.

,, Celkom áno. A navyše ma baví sledovať ako sa meníš. Od toho ako si sa tváril na začiatku." uštedrila som mu úder, ale uhol sa. Mal rýchle reflexy.

,, Našla si vo mne to najhoršie, Leona." povedal a ja som ho udrela do tváre. On mňa triafal len takými detskými ranami. Nechcel mi pravdepodobne ublížiť.

,,Ja? Zasa chceš niečo hodiť na mňa? Dávaj si už kurva pozor na jazyk, pretože aj ja potom hovorím veci, ktoré nechcem!" zavrčala som a on sa narovnal.

,, Nechcela si? Si si istá? Stále sa točíme okolo toho istého. A navyše toto som spravil len z hnevu. Ak by som nebol nahnevaný a ak by ma ten chlap už dlho nevytáčal, tak by som nič neurobil. Ale ja viem, že aj teba tešilo vidieť jeho rozbitý ksicht, za to, čo urobil Fay. "kričali sme po sebe.

,, Nehovorím, že nie. Ten chlap sa správa ako kokot, ale ty by si mal myslieť na Alexa a ten skurvený súd, ktorý ťa podľa toho, čo vidím, absolútne nezaujíma!" zakričala som a on zastal vstrede pohybu a zosunul sa po stene za sebou na zem.

,,Nerozumieš tomu, tak nerozprávaj pičoviny!" povedal a pozeral zamyslene do zeme.

Sadla som si k nemu a dala si dole rukavice.

,, Tak mi to kurva vysvetli! Pretože momentálne mi z toho vychádza len to aký si idiot." rozhadzovala som rukami a sledovala ako si dával dole rukavice.

,, Nebol som vždy takýto, Leona. Predtým som bol skôr ako ty. Nič okrem chlastu, žien, bitiek, barov a roboty ma nezaujímalo. Ale to bolo ešte predtým, než u mňa sestra začala žiť." povedal a hoci som ho ja sledovala, on pozeral do prázdna.

,, Pomáhal som jej platiť účty a staral sa o Alexa len ako ten mladý a nezodpovedný strýko, ktorému sa niekedy bála nechať ho. Keď jej zistili rakovinu, začali u mňa žiť, to som ti už hovoril. Vtedy som to pochopil, Leona. Nemohol som sa ďalej zabávať, ale musel som sa stať zodpovedným. Aj sestra, aj ja sme vedeli, že neprežije. Mala neskoré štádium. Prestal som chlastať a aj chodiť von kvôli Alexovi. Začal som sa oňho starať, pretože som vedel, že má len mňa. Teraz možno vyzerám ako niekto, kto sa snaží zachrániť celý svet, ale mám na to dôvod. A to čo som spravil včera... Urobil som to len kvôli tomu, ako mi moja stará povaha niekedy chýba. Občas sa potrebujem s niekým pobiť. Asi to je tak ako ty hovoríš. Aby som si dokázal, aké zviera som. "dohovoril a pozrel na mňa. Vzdychla som si a položila mu ruku na pažu.

,, Ak sa s niekým niekedy potrebuješ pobiť, ja som ti k dispozícii. Kľudne sa obetujem. Len nerob hlúposti, ktoré môžu ohroziť Alexa. Ten chalan si to nezaslúži."povedala som mu a on prikývol.

,, Tebe by som nikdy neublížil, Leona. A viem, o čo ti išlo a tiež, že som sa zachoval ako idiot. Prepáč." úprimne sa mi ospravedlnil.

,,Nič sa nestalo... Nikomu to nehovor, ale celkom ma tešil ten jeho pohľad. Nečakal, že mu to vrátiš. " zasmiala som sa a oprela sa o jeho rameno.

,, Sme v pohode? "opýtal sa a nastavil predo mňa ruku. S úsmevom som sa jej chytila a prikývla. Ostali sme v takejto polohe dlhšie.

,, Prišla som nevhod?" uškŕňala sa šibalsky Fay od dverí. Ja som rýchlo vystrela a Bruno sa snažil ignorovať fakt, že nemá tričko.

,, Samozrejme, že nie, Fay. Ideme ešte boxovať. Ešte sme poriadne ani nezačali." vyskočila som na nohy a potiahla ho hore.

,, No dobre... Budem vám veriť. Ale keby prišiel tvoj otec, sem ho radšej nepustím." zasmiala sa a odišla bez toho, aby nám dala šancu protestovať.

,, Tá žena je niekedy fakt bláznivá. " poznamenala som potichu.

,, Niekedy áno, niekedy nie. "uškrnul sa a dal si späť boxovacie rukavice. Opäť sme začali boxovať, ale teraz už viac-menej skutočne, no tak, aby sme sa nezranili.

Po hodine sme mali obaja dosť, no rozhodli sme sa, že si spolu ešte zacvičíme. Ako žene mi neušlo to, aké telo má a aj sama som videla ako si ma obzerá on.

Po skončení, neskoro večer, sme ležali na zemi, obaja nesmierne unavení.

,, Nikdy som si nemyslel, že takéto niečo s tebou zažijem. "povedal zadýchane.

,, To znelo, ako keby sme mali sex." rozosmiala som sa, ale hneď ako som si uvedomila svoje slová, stíchla som.

,, Ani ja. Ale to som si nemyslela ani že sa dokážeme normálne rozprávať." povedala som radšej pravdivo po chvíli, aby som prerušila to trápne ticho, ktoré sa medzi nami každým rozhovorom prehlbovalo.