Nezastaviteľná

-19-

Začínala som toho mať dosť. Prešiel celý skurvený týždeň a naprávateľ bol rovnako v piči ako predtým. Nekomunikoval, len vkuse fajčil. Už som si pripadala, akoby sme si vymenili role.

Takto to išlo už týždeň a aj keď som sa ho opýtala, čo sa stalo neodpovedal. Niekedy som si musela naozaj hrýzť do jazyka, aby som zostala ticho.

Každý deň som musela ísť fotiť, ale aj som šoférovala. Naozaj nevyzeral spôsobilý na šoférovanie. Nerozumela som mu a hnevalo ma, že sa naňho musím takto pozerať.

Vedela som, že pár krát ešte spal s Pandorou. Nevedela som či práve to nemôže byť dôvod, ale to je asi hlúposť.

Ráno v piatok som sa zobudila s celkom dobrou náladou. Obliekla som si dokonca šaty, čo sa na mňa moc nepodobalo.

Dobrá nálada ma prešla, akonáhle som vyšla z izby. Hneď som zbadala otcovu kurvu, ako sa vyplížila v otcovej košeli z jeho izby.

Išla do kuchyne a ja som zamierila za ňou.

,, Viem, čo chcú ženy ako ty. "zavrčala som a ona sa strhla. Mohla byť o pár rokov staršia ako ja. Nebola určite otcovou vekovou kategóriou, ale otec vyzeral dobre. Mohol si dovoliť takúto ženu. Hoci nemohla mať čisté úmysly.

,, A čo by som také mala chcieť?" opýtala sa a neznela nejako urazene. Asi čakala takú reakciu.

,, Prachy. Ide ti len o hotely a majetok, ktorý môj otec má. Ale poviem ti niečo. Som jeho dcéra a nedovolím, aby si dostala to, čo chceš! Budeš sa musieť zmieriť s tým, že mu robíš kurvičku do postele. "hovorila som jej s arogantným úškrnom.

,, Pozri, Leona. Viem, že o mne musíš mať veľmi nízku mienku, ale ja mám tvojho otca rada. Je ku mne veľmi dobrý a ja by som len bola rada, ak by si so mnou skúsila vychádzať. Chcem ti dokázať, že tvojho otca len nevyužívam. Naozaj ho mám rada... " povedala, ale ja som jej to nezožrala. Túto rolu úžasnej milej ženskej môjho otca na mňa hralo priveľa žien.

,, Neverím ti ani nos medzi očami. Čím skôr od môjho otca odídeš tým lepšie pre oboch. Ver mi, že on sa so ženou dokáže škaredo zahrať." zavrčala som, zobrala si jablko a odišla. Videla som, že chce v tejto debate pokračovať, ale ja som nemala ani najmenšiu chuť.

Vonku stál Bruno a pohľad naňho ma len viac vytočil. Kurva! Týmto ľuďom v poslednej dobe veľmi jebe.

Pokynula som rukou a on mi hodil kľúče. Odhodil špak od cigarety, ktorú fajčil a nastúpil na sedadlo spolujazdca.

Skôr než som stihla ešte relatívne pokojná odísť z nášho pozemku, zjavil sa pri mojom okne otec.

,, Kurva! "zavrčala som si sama pre seba a s hraným úsmevom som mu otvorila okno na aute.

,, Čo si želáš otecko?"

Otec sa zamračil a premeral si nás pohľadom.

,, Za čo platím pánovi Coldwellovi, ak si ešte aj šoféruješ vlastné auto? Nemalo to byť naopak? Má na teba dávať pozor, Leona." Bruno naňho pozrel, ale nevnímal. Dnes kurva zistím, čo mu je, inak skočím z mosta!

,, Ja som to chcela, dobre? Tvoja nová ženská sa so mnou snaží vychádzať, no ja neviem či chcem mať novú kamošku, ktorá spí s mojím otcom a má môj vek. Fakt neviem či po tom túžim, otecko."

Otec si vzdychol a sklonil hlavu.

,, Nebojuj so mnou, Leona. Nemám na to už energiu. Keď dnes prídeš, tak sa s tebou chcem porozprávať. Prosím vyhľadaj ma." povedal zničene až som na chvíľu stratila chuť byť naňho hnusná. Len som prikývla a zatvorila okienko.

Bez ďalších slov som naštartovala a konečne opustila pozemok.

Videla som, že Bruno celú situáciu vníma, dokonca sa na mňa aj pozerá, ale nič nehovorí. Prejebávalo mi z toho. Bola by som radšej, ak by ma moralizoval ako ostatný, ale toto neustále ticho ma zabíja. Som unavená...

Dnes som na fotenie prišla na čas a dokonca ani Ren ma neprovokoval. Bola som vďačná, pretože dnes by si už vypočul naozaj zlé veci.

Keď sme skončili, vyšla som von. Naprávateľ bol v rovnakom stave a mne došla trpezlivosť.

Prišla som k nemu, hodila som cigarety, ktoré som mu vytrhla z ruky, na zem a nastavila som nad ne podpätok. Bola som schopná tie cigarety, bez ktorých posledné dni nevie existovať, prišlapnúť. Bol to ale skôr ťah, aby som získala jeho pozornosť. To sa mi podarilo.

,, Ak mi konečne nevysvetlíš, čo sa ti stalo, tak prisahám, že to s nami oboma skončí zle. " zavrčala som a on na mňa len s poloúsmevom pozrel.

,, Prepáč, Leona, ale toto sa ťa netýka. Rovnako ako mňa sa netýka tvoj život."

,, Možno netýka, ale neviem sa pozerať na mŕtvolu, ktorá sa z teba stala. Nechcem, aby sme sa stali najlepšími priateľmi, ale myslím si, že ti pomôže, keď to niekomu povieš. A keď som ja už odhodlaná zničiť moju jedinú lásku v živote - cigarety, tak to mi ver, že je zle. " on sa uchechtol a prešiel si rukou po tvári. Vzdychol si akoby sa vzdával.

,, Nie tu." povedal a ja som prikývla. Na jeho pokyn som mu dala kľúče, ale neodpustila som si poznámku.

,, Chcem, aby moje auto zostalo po tvojej jazde živé a zdravé. "usmiala som sa a on mi úsmev opätoval.

O pár minút s autom zastavil niekde za mestom. Netušila som, kde sme, ale bolo mi to jedno.

,, Tak?"

,, Hovorím ti to len preto, že už naozaj nemám nikoho iného a potrebujem radu... "hneď ma upozornil a čakal kým prikývnem.

,, Alex ti určite hovoril o svojej mame. Moja sestra mala rakovinu a zomrela. Nikdy mi nepovedala, kto je otcom Alexa. Hovorila, že to bola chyba. Neriešil som to, bol to jej život. Teraz sa však na scéne objavil chlap, ktorý mi tvrdí, že je jeho otec. Neviem, čo robiť... Nemám z neho dobrý pocit. Dal som im spraviť testy DNA a to čakanie ma zabíja. Ja nechcem, aby sa cudzí chlap staral o môjho synovca. Alex o tom ani nevie... Nedokážem ho nechať s ním odísť. Potrebujem o ňom niečo zistiť a vedieť, že sa mu s ním nič nestane. Vždy som veril svojej sestre a práve preto neviem, čo robiť. Ak povedala, že to bola chyba, tak to znamená niečo zlé... "pozeral sa mi do očí a ja som si vzdychla.

,, Tvoja sestra musela mať dôvod. Ak je to aj naozaj jeho otec, tak predpokladám, že nie je nikde vedený. Nebude mať na Alexa právo. Nemôže ti ho len tak zobrať. A keď sa ti nepáči, tak skús využiť svoje kontakty na polícii. Myslím, žel s ľahkosťou dokážu nájsť niečo na toho človeka..." Bruno sa oprel do sedadla a pousmial sa.

,,Asi máš pravdu... Mal by som to urobiť. Ďakujem za radu, Leona. Prepáč ak som tento týždeň bol mimo. Nedokážem sa správať normálne..." ospravedlňoval sa a ja som sa pousmiala.

,, Nemáš za čo. Nie sme najlepší kamaráti, ale to neznamená, že by som ti nepomohla, ak by som vedela ako. Nie som len tá bohatá princeznička. Ak by som mohla čokoľvek urobiť, tak stačí povedať." usmiala som sa a on ma stiahol do objatia. Cítila som ako to potrebuje, a tak som ho objala naspäť.

,, Nie si taká zlá ako som si myslel, Leona... Ešte raz ďakujem." šepol mi do ramena s viditeľnou úľavou.