Nezastaviteľná

-57-

,, Prekvapenia ešte neskončili. "usmial sa Bruno, keď sme sa so všetkými rozlúčili a stáli sme kúsok od motorky. Za boky si ma majetnícky pritiahol k sebe. Nechcel sa ma vzdať. A ani ja jeho.

,, Ešte niečo? Bože, ty si blázon! Veď sú to len meniny preboha! Čo mi budeš chcieť dať na narodeniny?" zasmiala som sa bezstarostne a on mi ako odpoveď dal poriadne vášnivý bozk.

,, Sex, veľa sexu." zasmial sa mi do pier a pustil ma, aby mohol naskočiť na motorku.

,, Tak to by som sa určite nebránila. " usmiala som sa naňho a prijala prilbu.

,, Dúfam, že aj k tomu sa ešte dnes dostaneme. "šepla som mu do ucha, keď som ho objala zozadu na motorke okolo pása.

,, Čokoľvek si želáte, snobská princeznička." dal mi bozk na chrbát ruky a vyštartoval. Neodpustila som si a udrela ho do chrbta.

,, Debil!" zavrčala som, ale on si zo mňa nič nerobil a ďalej šoféroval.

O pár minút zastal pred klubom, ktorý mi bol dôverne známy. Asi po prvý raz v mojom živote som sa zatvárila otrávene. Vôbec sa mi tam nechcelo ísť.

Popravde chýbali mi tie oslavy s Jaxom a jeho bláznovstvami. Už som chcela, aby bol vonku a išiel s nami do takéhoto podniku bez problémov a strachu.

,, Netvár sa tak otrávene. Ver, že toto nie je môj nápad. Bol som donútený. " povedal a z úložného priestoru vzadu na motorke vytiahol igelitku.

,, Najradšej by som bol s tebou doma, ale nedokázal som ich obmäkčiť, tak sa aspoň tvár spokojne a šťastne, dobre?" usmial sa blízko pri mojej tvári a brnkol mi po nose. Tašku mi podal so slovami, že v nej mám veci na prezlečenie.

Keď som sa prezliekla a vošli sme dnu, všetci na nás vyskočili. Dali mi darčeky a vyobjímali ma. Bolo to milé.

Sadli sme si a po nejakej dobe chalani zmizli. Nevedela som kam a ani som to moc neriešila. Pri stole ostali len baby a začali ma spovedať.

,, No ako to je s naprávateľom? Snažíš sa len zabávať alebo to myslíš vážne?"táto otázka šla od Ivy, takže som tomu rozumela, aj keď ma nahnevala. Nikdy by som také niečo neurobila.

,, Nezabávam sa na účet nevinných ľudí! To by ste mali vedieť, keďže ma poznáte dostatočne." zavrčala som, kopla do seba vodku a radšej išla na parket. Nechcela som počúvať ďalšie nemiestne otázky, pretože by som bola naozaj zlá.

Začala som len tak vlnieť bokmi a cítila som sa pri tom slobodná. Na chvíľu, malý moment, no aj to mi stačilo. Bodaj by mi to mohlo vydržať dlhšie.

,, Provokuješ? "opýtal sa známy hlas spoza mňa a chytil ma tvrdo za boky.

,, Nie, chcem odtiaľto vypadnúť. Baby ma začínajú štvať." šepla som mu a oprela sa oňho. Nechcela som mu hovoriť o čo išlo. Nie je to nič vhodné pre jeho uši.

,, Tak poďme. Dnes je tvoj deň. " usmieval sa na mňa a zaviezol nás domov. Tam sme si konečne mohli užiť dosýtosti len prítomnosť toho druhého.

Avšak nič netrvá večne. A hlavne nie takýto božský pokoj a atmosféra.

Bohužiaľ dni sa míňali a nastal deň môjho návratu domov.

Ráno ma Bruno nechcel pustiť zo svojich rúk. Stískal ma a bozkával po celej tvári akoby si ma chcel takto zapamätať.

,, Ani ja nechcem ísť domov... " prehovorila som do ticha, hoci sa mi jeho bozky a náručie páčilo.

,, Nepustím ťa, Leona." posumial sa a pobozkal ma na pery.

,, Neurob to! Môj otec má pre mňa za túto neposlušnosť určite pripravený poriadny trest. A ja ho zažiť nechcem... "privrela som oči a schovala si tvár v jeho ramene, kde som mu zanechala malé bozky.

,, Som pri tebe. Ak bude treba tak utečieme, jasné?" opýtal sa smrteľne vážne. Naozaj by toho bol kvôli mne schopný. Musela som sa pousmiať.

,, Si blázon, vieš to? "opýtala som sa ho.

,, Áno a to sa ti na mne páči." zasmial sa a opäť ma stisol v náručí. Vedela som, že naša rozlúčka bude ešte ťažká.

,, Samozrejme. "začala som ho bozkávať s jasným cieľom, no ten mi nebol dopriaty. Zazvonil mu telefón.

,, Nieeee"protestovala som mu do pier a nechcela ho pustiť.

,, Je to kolízna. Musím to zdvihnúť." odtiahol sa od mojich pier a zdvihol telefón.

Chvíľu telefonoval a z jeho pier sa vytrácal úsmev. Po pár minútach zložil a rýchlo sa išiel obliekať.

,, Leona, kolízna príde o hodinu na kontrolu domácnosti. Ak by mi nevolala, tak sme v piči. Mrzí ma to, ale budem ťa musieť vyhodiť. " povedal mi smutne.

Povzdychla som si a hodila sa späť do perín. Takto som si tento deň nepredstavovala.

,, Nevadí." vyslovila som nakoniec a postavila sa nech sa môžem obliecť.

,, Nikdy by som neurobila nič, čo by ťa odlúčilo od Alexa. Vidíme sa predsa v dome." povzdychla som si a on ma pobozkal na pery.

,, Ďakujem, že si taká chápavá. "

Rozlúčka týmto pádom prebehla rýchlo a v zhone. Moje veci, čo som si sem kúpila, som si hodila do kufra a dlho sa lúčila aj s Alexom. Bolo to smutné, ale utešovala som sa tým, že ich uvidím o pár hodín maximálne o deň neskôr.

,, Budeš nám tu chýbať Leona. Kto ho bude krotiť? "opýtal sa ma so smiechom Alex, keď sme sa objímali.

,, Myslím, že už by to mohol celkom dobre zvládnuť aj sám. Aj ty mi budeš veľmi chýbať, ale uvidíme sa o niekoľko hodín. " zasmiala som sa a dala mu pusu na líce.

Potom ku mne prišiel aj Bruno.

,, Budeš mi chýbať, Leona. A to som si  nemyslel, že niečo také vyslovím." zasmial sa a jemne ma pobozkal na pery.

,, Aj ty mne. Ani si nevieš predstaviť ako. "usmiala som sa a spojila si s ním čelo.

,, Vidíme sa o pár hodín." snažil sa nás všetkých utešiť.

,, O pár hodín. "zopakovala som jemne a oboch si pritiahla do prudkého objatia.

Keď som dorazila v dome, všetci ma privítali s otvorenou náručou. Teda zatiaľ som stretla len Fay a Micha, ktorý mi neskutočne chýbali a on dosť vyrástol. Nevedeli sa ma nabažiť a ani ja ich.

Fay ma spovedala do podrobností, ale nič poriadne zo mňa nedostala. Bolo mi povedané, že môj otec nie je doma, a tak som si užívala prítomnosť ostatných a mne milších ľudí.

Asi o siedmej večer si ma dal otec zavolať. Prekvapilo ma, keď som sa pri dverách takmer zrazila s Brunom. Toto nezačína dobre.

,, Leona, som rád, že si späť a rád vidím aj vás, pán Coldwell. "srdečne sa na nás usmial otec, po čom som mala chuť naňho skočiť.

,, Zavolal som vás sem kvôli jednej veci. Chcem vám len povedať, že vaše služby už nebudú potrebné, pán Coldwell." povedal s úsmevom a my sme si vymenili zmätené pohľady.

Čo týmto môj otec sakra sleduje? Môže byť že sa o nás dozvedel? Tváril by sa takto pokojne?

Tak čo myslíte? Vie to Leonin otec alebo niečo chystá?