Nezastaviteľná

-64-

,, Ak si tehotná, tak si neželaj ani mňa, ani tvojho otca! Nikdy nedovolím, aby sa ti narodilo decko toho niktoša!" zakričal cez dvere a pravdepodobne do nich rukami silno udrel. Skláňala som sa nad misou a triasla sa.

Mala som strach. Strach pomaly zo všetkého. Môj otec ma uvrhol do tyranie a môj terajší manžel je schopný ublížiť mi ako mu to len dovolím.

Navyše to čo povedal...

,, Takú radosť by som vám neurobila, bastardi! "zakričala som mu na späť a oprela si zúfalo hlavu o stenu. Tento byt bol skurvený nápad. Som tu ešte zraniteľnejšia.

Tehotná? To nie je možné! Dávali sme si pozor a toto všetko sa mi musí diať len zo stresu. Ak by som bola naozaj v druhom stave, asi by som skočila z mosta. Nie som kariéristka, ale neznesiem myšlienku, že by som ešte niekomu okrem mňa dojebala život. Budem musieť zájsť k doktorovi.

Ostala som tam zamknutá do rána. Oscar búchal celkom dlho na dvere a snažil sa ma odtiaľ dostať, ale nepodarilo sa mu to a vzdal sa.

Spala som na zemi zakrytá uterákmi. Takto dopadla silná Leona. Nikdy by som tomu neuverila.

Najhoršie bolo, ako veľmi mi chýbal Bruno. Jeho prekvapenia, bozky, objatia a dotyky. Len jeho prítomnosť mi liečila dušu. Musím priznať, že sa mi s ním každú noc sníva. S ním a Alexom. Obyčajne to je pekný sen, no občas sa mi sníva o tom, ako som mu ublížila. To už znova nechcem prežiť.

Zobudila som sa na to, ako niekto prudko zabuchol dvere. Myslela som, že vypadli z pántov. Opäť som mala žalúdok ako na vode. Navyše mi po tej včerajšej facke horelo celé líco.

Pozrela som sa do zrkadla a svojmu odrazu som nechcela uveriť.

,, Kurva! " zavrčala som potichu a obzerala si stranu tváre, ktorá hrala všetkými farbami.

Na mobile mi svietilo osem hodín. Okolo desiatej musím byť na fotení a predtým sa ešte musím dať dokopy a ísť k tomu doktorovi.

Namaľovala som sa, čo mi zabralo mnoho času, a pomaly vykukla z dverí. Našťastie bol byt prázdny.

Prezliekla som sa a vyšla von z domu. Chlapi ma čakali, ale ja som nasadla do svojho Maserati. Na moje počudovanie nešli za mnou. Asi pochopili, že už som chytená v pasci bez úniku.

U doktora ma našťastie hneď zobrali.

,, Dobrý deň, aký je váš problém? " opýtal sa so sympatickým úsmevom doktor. Mala som pocit, že aj cez tú vrstvu make-upu vidí, v akom stave je moje líce.

,, Chcem si overiť, že nie som tehotná." povedala som so sklonenou hlavou.

,, Máte nejaké symptómy? "opýtal sa a hneď ako som mu odpovedala na všetky jeho otázky mi sestrička zobrala krv. Bola to tichá nemocnica a ja som verila, že za tie peniaze sa táto informácia nikam nedostane.

O necelých dvadsať minút som išla do agentúry na fotenie. Bála som sa, čo mi tam Ren povie, no už to je jedno.

Akonáhle som vošla, priletel ku mne.

,, Čo sa deje, že si tu ešte tak skoro? To nie je u teba normálne. "povedal zamračene a chytil si medzi prsty moju tvár.

,, Čo sa ti to stalo! ?" zhíkol.

,, Nič sa mi nestalo. Jednoducho som si uvedomila, že som sa k tebe ani k ostatným nesprávala najlepšie. Chcela by som to odčiniť. Aj keď ani ty nemáš rád mňa, nechcem sa s tebou hádať." šepla som úplne porazene. Strácala som zem pod nohami a veľmi dobre som to vedela. To, čo sa mi deje, je ako trest.

,, Neviem, čo sa ti stalo Leona, ale vidím, že ti to aspoň v niečom pomohlo. Nie si taká protivná ako predtým. Ak ti to ostane, tak mi ver, že ja proti tebe nič nemám. "povedal s úsmevom a dodal.

,, Ak by si sa potrebovala porozprávať som tu."

Bolo zaujímavé sledovať, ako sa postoj človeka zmení v jednej sekunde, ak vidí druhého zničeného. Viem, že sa nemôžem ľutovať, ani mňa to nebaví, ale nemám žiadny oporný bod.

Moji vlastný kamaráti sa obrátili proti mne, keď si mysleli, že využívam ľudí. Nepoznali ma dostatočne. Otec ma zradil. Manžel chce znásilniť... A ja... Ja som ublížila jedinému človeku, na ktorom mi tak veľmi záleží.

Ani som si neuvedomila, ako mi po líci stiekla slza bolesti. Nikdy som sa necítila slabšie.

,, Si v poriadku?"opýtal sa ma Ren, ktorý ma práve fotil. Rýchlo som prikývla a zotrela si slzy.

Po katastrofálnom fotení som zašla do domu, kde žije môj otec. Chcela som vidieť Fay. Jedinú ženu, ktorá ma podrží v každej situácií.

,, Zlatíčko!" privítala ma s otvorenou náručou.

,, Ľúbim ťa, Fay. Ako nikoho." povedala som a naplno sa rozplakala. Chcela som byť silná, ale nešlo to. Cítila som sa ako prázdna schránka.

,, Dcérka, prosím. Nemôžem ťa takto vidieť zlatíčko. Neplač prosím. " šepkala a plakala pritom so mnou.

,, Ničí ma to. Mám chuť zomrieť, naozaj. "šepkala som jej a po lícach mi neprestajne tiekli slzy.

,, Leona, si najsilnejšie dievča aké poznám a tvoj otec spravil hneď niekoľko chýb, ale vyrástla si v nádhernú a tvrdú ženu! Nedovoľ, aby ťa jeho správanie zničilo. Musíš proti nemu bojovať! A ešte špinavšími zbraňami aké on použil na teba. Postav sa na nohy, srdiečko. Nie nadarmo sa voláš Leona. Si predsa levica, ktorá dosiahne, aby ťa prestal vydierať. Nedovolím mu, aby zničil moje dievčatko. Budeme spolu bojovať, dobre? Pomôžem ti a aj Greta. Spojíme sily. "usmiala sa na mňa cez slzy a znovu ma silno stlačila v objatí.

Mala pravdu. Musím na otca niečo nájsť. Niečo, po čom budem konečne mimo jeho nadvlády. Bez ohľadu na to, čo bude nasledovať.

Takže!

Veľmi sa teším, že už takto skoro máme novú časť! Dúfam, že sa vám páčia časti hoci sú trochu depresívnejšie. Byť na mieste Leony asi by som skočila z mosta naozaj... Ak vás také smutné časti nebavia, tak prepáčte, ale aj takéto časti musia byť.

Ešte sa to zmení! 💕💕💕

Ľúbim vás a želám pekný zvyšok týždňa! ❤️❤️❤️