Nezastaviteľná

-77-

Od dedka som zamierila do ateliéru za Renom. Musela som mu povedať, že teraz dlhú dobu neprídem kvôli... Zbitému telu? To by asi nevyznelo dobre. Kvôli osobným problémom... To bude lepšie.

Ren práve fotil nejakú ženu, takže som počkala kým skončia.

,, Leona? Čo sa stalo, že si sa tu objavila? "opýtal sa oveľa milšie ako zvykával.

,, Prišla som sa ospravedlniť. Teraz dlhú dobu neprídem. Mám isté osobné problémy. Ak chceš kľudne choď za vedením, nenahnevám sa." usmiala som sa a on mi ukázal, nech ho nasledujem.

,, Leona, ja nie som hlupák. Nie sme priatelia, ale vysvetli mi, čo to s tebou je. Možno ti budem môcť pomôcť." povedal úprimne. Napriek všetkému to bol dobrý človek.

Povzdychla som si a stiahla okuliare z tváre.

,, Preboha!" zhíkol a jemne sa dotkol mojej tváre.

,, Nikomu to nehovor. Je to zložitý príbeh, ale niekedy ti ho možno vysvetlím... Aspoň vidíš, prečo nemôžem fotiť."

,, Ja nemôžem uveriť, že toto sa deje práve tebe. Vždy som si myslel, že si len rozmaznané dokonalé dievčatko..."

,,To asi všetci. "šepla som smutne a sklonila hlavu. Život ma za to vyfackal poriadne.

,, Ak ti to pomôže, zdôver sa mi. Ja som ticho. Už som toho počul až-až a nikdy som nič nepovedal. "usmial sa na mňa pokojne.

Vyrozprávala som mu teda môj príbeh. Nešlo o to, že by som potrebovala vešať každému na nos moje problémy, ale mala som pocit, že mu to dlžím za to, ako som sa k nemu správala a ako sa správa ku mne.

,, Leona, tvoj otec je prvotriedny bastard a ten chlap takisto! Jediné, čo neznesiem je chlap tyrajúci ženu. Takí chlapi sú bastardi! "zavrčal nazlostene. Myslel to vážne a ja som sa musela pousmiať. Pri tom všetkom, čo sa mi stalo, musím povedať, že som aspoň získala aj nových priateľov. Hoci som väčšinu stratila.

Istým spôsobom mi táto situácia pomohla. Nebola som už taká povrchná. Zistila som o čo v skutočnosti v živote ide. Že mnoho ľudí má omnoho horší osud ako ja a že môžem byť rada za to koľko ľudí mám okolo seba.

Odchádzala som odtiaľ s pocitom, že možno som získala ďalšieho priateľa.

Ďalšie týždne sa stali stereotypné. S Gretou sme riešili svadbu, ktorá mala byť už o týždeň. Obe sme boli nervózne hlavne z dôvodu, že sme zatiaľ nič nezistili. Uši aj oči sme mali všade, ale nestačilo to. Otec aj Oscar si stále dávali pozor na to, čo robili a hovorili. Frustrovalo ma to.

Ráno asi týždeň pred svadbou ma zobudil telefonát. Číslo som nepoznala a navyše rozospatá by som aj tak na nič neprišla.

,, Prosím?"opýtala som sa so zlepenými očami do telefónu.

,, Leona..." vydýchol hlas na druhej strane. Hneď som sa pri ňom pozastavila. Mojím telom prešli zimomriavky a cítila som sa ako na drogách. Teda ako človek s chýbajúcou dávkou.

,, Si v poriadku? "ozval sa Bruno opäť.

,,Áno. Len som prekvapená, že voláš. A vy?" vydýchla som.

,, Bláznim z myšlienky, že sa ti niečo stalo. Ubezpeč ma, že ti nič nie je a ani nehrozí. "povedal a ja som sa pousmiala.

,,Nič mi nie je. Som v dome s Gretou. Pripravujeme otcovi svadbu, veď vieš. O chvíľu bude koniec. Už len niečo nájsť." vydýchla som s úsmevom. Hneď som mala o sto percent lepšie ráno.

,, Nech už to je. Kedy je svadba?"opýtal sa.

,, Takto o 7 dní. O sedem dní budeme všetci spolu a v pokoji." šepla som a usmievala sa do blba.

,, Sedem dní. "zopakoval po mne s výdychom.

,, Môžem prísť za tebou na svadbu? Keď bude po všetkom?" opýtal sa a ja som bez váhania prikývla. Myšlienka, že ma od slobody delí sedem dní, je neuveriteľná. Sedem dní a budem voľná!

,, Budem len rada. Ešte ti pošlem miesto a čas. Pozdrav Alexa." šepla som s tancujúcim srdcom. Po všetkom tom strachu bol tento rozhovor osviežujúci.

,, Uvidíme sa tam, Leona. Dávaj na seba pozor." šepol mi a po chvíli sa ozvalo len pípanie.

So šťastným úsmevom som vstala z postele a vyšla na chodbu. Bola som už poriadne hladná. Zastavil ma však hluk z otcovej pracvne. Mal pootvorené dvere, takže som sa k nim postavila a potichu počúvala.

,, Veľmi dobre vieš, čo máš robiť! Ak manažér niečo cekne, tak môžme mať vážne problémy! Umlč ho a postaraj sa o účtovníctvo, Oscar! Nemôžme si dovoliť nechať účty tak, keď sa nám v hre točí toľko peňazí. Do svadby musí byť všetko čisté! Takže sa snaž! " zavrčal otec a prudko hodil telefón na stôl. Vtedy som to pochopila. Mala som v rukách správny kľúč, potrebné je ho už len použiť.

Musím nájsť toho manažéra a vytiahnuť z neho všetko, čo vie, aby to povedal polícií.

Skôr než otec vyšiel z kancelárie, som sa rozutekala do svojej izby. Musím toho chlapa dostať na svoju stranu a to skôr ako sa mu niečo stane. Veľmi dobre viem, aký psychopat sa z Oscara môže stať, ak niečo nie je po jeho.

Nachystala som sa v priebehu pár minút a nasadla v rýchlosti do auta. Vystúpila som pred hotelom a snažila sa správať, čo najobyčajnejšie.

Na recepcií som sa opýtala, kde sa nachádza manažér a išla za ich inštrukciami. Kancelária aj všetko ostatné bolo prázdne. Nebolo po ňom ani stopy. Oscar bol rýchlejší ako ja.

Ostávalo mi jediné. Ukradnúť zložky a predložiť ich daným úradom. Potrebujem, aby sa tie podvody objavili na povrchu spolu s pravdou o tom, aký bastard je môj otec.

Začala som sa hrabať v papieroch až som našla to, čo som hľadala. Trvalo mi to tak dlho, až som počula kroky príliš blízko kancelárie. Srdce mi skočilo až do krku a celá som sa roztriasla.

Pritiahla som si papiere k sebe a schovala sa pod stôl.

Niekto vošiel do kancelárie a prešiel k stolu. Začal sa agresívne hrabať v zložkách. Podľa topánok som spoznala Oscara. Ak by ma tu uvidel, možno by ma aj zabil.

Začala som sa modliť, aby ma nevidel sem prichádzať a nikto mu nepovedal, že som tu.