Nezastaviteľná

-63-

Prešlo niekoľko týždňov. Bolo to peklo. O tri dni mám mať svadbu. Tri dni! Veď to nie je možné! Radšej by som sa zabila, ako si vziať toho bastarda. Najhoršie je, že Jax musí v liečebni ostať ešte niekoľko mesiacov. Nechceli ho pustiť, pre istotu. Ja som sa bála, aby sa mu niečo stalo, tak som sa snažila tváriť, že som sa zmierila s tou svadbou. Neveril mi, ale nemohol nič urobiť.

Dnes mám ísť kupovať svadobné šaty. Nechala som si to na koniec s vierou, že k tomu nikdy nedôjde. Mýlila som sa.

Keď to otec včera zistil, donútil mňa, moju budúcu nevlastnú mamu a Fay, aby sme to išli kúpiť.

Moji dvaja strážci nás čakali vonku a ja som sa cítila, akoby ma viedli na vlastnú popravu. Tá svadba ňou bohužiaľ aj bude.

Vyhodili nás pred najznámejším svadobným salónom a išli zaparkovať.

,, Bude to dobré, dievčatko. "pritiahla si ma k sebe Fay.

,, Bude musieť." vytrhla som sa jej a sebavedomo vošla dnu. Nedovolím, aby ma ostatní považovali za slabošku. Od nej mám stále ďaleko.

,, Chcem, aby ste mi ukázali tie najvyzývavejšie šaty, čo tu máte. " zavrčala som nevrlo. Ani Greta ani Fay neskúsili protestovať. To som sa čudovala.

Sedeli sme tam dlho, kým konečne našli niečo, čo sa mi pozdávalo. Všetko ostatné bolo ako pre staré panny.

Vyskúšala som si ich a musela som ich aj vziať. Toto bol môj posledný výstrel do tmy. Posledný náznak vzdoru.

Po tejto fraške som musela ísť fotiť. Nechcelo sa mi, ale nemala som inú možnosť. Posledný krát predtým než ma môj svet pochová.

Na fotení si dokonca aj Ren všimol, že niečo nie je v poriadku.

,, Stalo sa ti niečo, Leona? "opýtal sa celý zamračený.

,,Čo by sa malo?"

,, To mi povedz ty. Prišla si bez hocijakej štipľavej poznámky, ktorú si inak neopúšťaš a robíš, čo ti poviem. To sa ešte v histórii nestalo. " poznamenal.

,, Nemám chuť s tebou bojovať. Teraz si môj najmenej podstatný problém. " smutne som sa pousmiala a on prikývol. Nemyslela som to zle. Nechal to tak, aj keď vedel, že niečo nie je okey.

Tie tri dni preleteli ako nič a ja som si ráno obliekala tie skurvené svadobné šaty. Cítila som sa ako väzeň a nemala som od neho ďaleko.

Po tých dlhých prípravách som musela nastúpiť na scénu. Som predsa hlavná herečka.

Tesne pred miestnosťou so stopäťdesiatimi ľuďmi, ktorí sledovali túto prekliatu zinscenovanú svadbu, som stretla otca.

Prezrel si ma a zamračil sa.

,, Čo to máš kurva na sebe?! Mala si si kúpiť svadobné šaty, nie šaty pre kurvu! "zavrčal.

,, Spravil si zo mňa presne to, tak prečo sa tak aj neobliecť?" opýtala som sa drzo a povýšenecky.

,, Nemáš čas sa už ísť prezliecť, tak sa tvár prirodzene a šťastne! Je to predsa tvoj najšťastnejší deň v živote! " povedal a ponúkol mi rameno.

,, Ani nevieš ako veľmi ťa nenávidím!" povedala som, keď sme vošli do sály. Ľudia zalapali po dychu. Toto pravdepodobne nečakali. Aspoň v tom som šokovala.

,, Ešte mi poďakuješ. Mimochodom dnes má tvoj Naprávateľ súd. Sľúbil som, že sa o to postarám, a to som aj urobil. Dnes mu to decko pridelia do starostlivosti. Aby si vedela, že ja svoje sľuby plním. Tak urob to isté a rozjodnutia súdu sa nezmení. " otvorene sa mi vyhrážal.

Odovzdal ma Oscarovi, ktorý sa na mňa pozeral s hladom v očiach. Nikdy mi nebolo nič odpornejšie.

,, Konečne budeš moja! " usmial sa víťazoslávne a dal mi pusu na líce. Nechutné!

Po príhovore sme podpísali papiere spolu s predmanželskou zmluvou. Trval na tom aj otec aj so mnou. Nechcel mu dovoliť ho ošklbať o tie miliardy.

Potom prišla na rad hostina. Bolo mi z tej pretvárky zle. Jediné, čo mi robilo radosť bolo, že Alex je konečne s Brunom a v bezpečí od zla sveta.

,, Nejdeme už, manželka moja? " opýtal sa a viditeľne si moje zúfalstvo užíval.

,,Ako si želáš." zavrčala som. Nechcela som byť tu, ale ani sama s ním. No verila som, že sa mi podarí ho od seba udržať.

Svadobná limuzína nás odviezla až pred môj byt.

,, Tešíš sa, že sme konečne manželia? Ja sa veľmi teším ako z teba dám dole tieto šaty." usmieval sa a pritlačil ma k autu.

,, Nikdy ti to nedovolím! A nikdy s tebou spať nebudem! Zmier sa s tým, že naše manželstvo je a bude len a len  na papieri!" zavrčala som a vytrhla sa mu. Sebavedomo som vyšla až hore do môjho bytu. O pár minút ma však dobehol.

,, Myslíš, že potom, čo všetko som kvôli tebe podstúpil, ťa nechám len tak odísť? To ani náhodou! " chytil ma za obe zápästia a pritiahol si ma k nedobrovoľnému bozku. Nikdy mi nebolo nič odpornejšie.

Podarilo sa mi ho však kopnúť medzi nohy a on ma pustil.

,, Nikdy, ty bastard! Daj mi pokoj!" zakričala som a chcela odísť. On ma však v poslednej chvíli chytil za zápästie, po čom som sa hneď ocitla pritlačená jeho telom na gauči.

,, Zapamätaj si, princeznička, že sa neuspokojím len s papierom, keď ťa mám konečne vo svojej posteli a aj moci!" zavrčal a opäť ma pobozkal. Bránila som sa, tak mi strelil facku. To by som od neho nečakala. Proti mojej vôli mi začal bozkávať krk. Myslela som, že sa povraciam z jeho bozkov. Bol mi tak veľmi odporný.

Zrazu sa mi naozaj vzbúrilo jedlo v žalúdku a ja som ho skoro ovracala. Uvedomil si, že nie je niečo v poriadku, a tak ma pustil spod seba. Moja jediná spása.

Utekala som do kúpeľne, kde som vyvrátila celý obsah môjho žalúdka a  skôr než prišiel za mnou, som sa stihla zamknúť.

Toto mi vôbec nerobí dobre. Ten stres z toho všetkého plus tento jeho výstup... Jediné k čomu mi to pomohlo bolo uvedomenie si, aký môže byť nebezpečný a ako mi môže veľmi ublížiť. Musím si naňho dať odteraz pozor. Veľmi veľký pozor, inak dopadnem naozaj zle.