Nezastaviteľná

-73-

Sedeli sme takto dlho. Obaja sme plakali ako malé deti. Cítila som čiastočné uvoľnenie už len z toho, že som bola pri ňom. Nechcela som ho už nikdy opustiť.

Hladil ma po chrbte a ja som sa radšej nehýbala. Bála som sa, že po tej včerajšej bitke kvôli zlému pohybu zasyčím a pokazím túto chvíľu.

,, Prečo? "vyslovil, keď sa upokojil. Nerozumela som čo tým myslí.

,, Čo prečo?" spýtavo som sa naňho pozrela. Oči som mala stále zahmlené.

,,Prečo si to spravila mne? Čo sa s tebou stalo, že si zrazu takáto? Prečo proti tomu bastardovi nebojuješ tak, ako vždy? " opýtal sa a prepálil ma pohľadom. Nerozumel tomu. Z toho všetkého, čo som mu povedala, nepochopil čo sa stalo.

,, Pretože mi zobrali to, čo mám najradšej na svete."povedala som so slzami na krajíčku. Tento rozhovor do mňa zas zaťal sekeru. A ja som vnútorne krvácala stále viac.

,, Čo? Peniaze? Slobodu? Vyhrážali sa ti, že prídeš o majetok a iné veci?" zavrčal na mňa z ničoho nič. Nepoznal ma. Mala som chuť ho zabiť za to, čo hovorí a ako si to o mne môže po tom všetkom myslieť.

,, Toto nechcem počúvať! " so zasyčaním som sa z neho postavila a snažila sa si zotrieť slzy. Prešla som na chodbu a tesne pred odchodom z toho bytu som si to rozmyslela a zamierila na balkón. Potrebovala som cigaretu, hoci ani sama neviem, prečo som tam ostala.

Chcela som si pripáliť, ale môj zapaľovač šťukal naprázdno. Zas ma nechal v najhoršej situácií bez pomoci. Bruno išiel bohužiaľ za mnou. Z vačku vybral zapaľovač a pripálil mi bez opýtania. Rýchlo som do seba vtiahla nikotín. Potrebovala som ho viac než kyslík. Rovnako ako na začiatku. Trpko som si spomenula na tak vzdialenú minulosť.

,, Odpovedz mi, Leona! Potrebujem vedieť, prečo si urobila to, čo si urobila, keď tvrdíš, že nie za peniaze. Čo ti zobrali tento raz? "opýtal sa bez emócií v tvári. Nevyznala som sa v ňom. Tento raz vôbec.

,, Teba, ty idiot! Zobrali mi teba! " zakričala som naňho na pokraji nervového zrútenia. Opäť som vypukla v plač. Viac som nevedela v sebe nič potlačovať. Narozdiel od neho. On na mňa len paralyzovane pozeral. Akoby nevedel čo povedať.

,, Nemáš mi čo na to povedať?" opýtala som sa neveriacky a zahasila cigaretu.

,, Mala by som odísť." venovala som pohľad radšej špičkám mojich topánok ako jemu. So sklonenou hlavou som chcela prejsť okolo neho, no on ma zachytil za lakeť. Prudko som zasyčala bolesťou a pozrela sa mu priamo do očí.

,, Vysvetli mi to!"zavrčal autoritatívne, no keď videl ako som sa stiahla do seba, zvolil ku mne jemnejší prístup. Niekedy som mala pocit, že to nie je ten chlap, do ktorého som taká zaľúbená. No sama seba klamem. Je to on. Zranený, tvrdší v tejto chvíli, ale je to ten istý úžasný a láskavý chlap, ktorý sa ku mne vždy správal ako ku princeznej.

,, Prosím. Nemôžeš odtiaľto len tak odísť. Nie v takomto stave, nie s plačom a nie taká zlomená ako momentálne si. Ani nevieš ako ma bolí ťa takto vidieť. Prepáč mi... "šepol mi a pohladil ma po tvári. Jeho dotyk... V tej chvíli bol pre mňa upokojujúcejší než hocijaké lieky. Nedá sa to ani opísať.

Nebudeme si klamať, nechcela som odtiaľto odísť. Len pri ňom som sa cítila úplne v bezpečí a pritom mi bolo jasné, aké nebezpečenstvo nám obom hrozí, ak spolu budeme ešte dlhšie.

,, Prosím..." povedal ešte raz, keď som nereagovala.

,, Dobre." šepla som a nechala sa odviezť ku gauču.

,, Čo sa stalo vtedy, keď si sem prišla? Myslela si to, čo si vtedy povedala vážne?" nadýchol sa. Obaja sme vedeli, že toto bude ťažký rozhovor.

,, Potom, ako si odišiel z domu... Otec mi ukázal fotky nás dvoch. Povedal ako som ho sklamala, že som si s tebou začala. Mal fotky ako sme boli spolu piť, bozkávali sme sa a dokonca aj fotku na tom ilegálnom boxerskom zápase. Ak by som neurobila to, čo som urobila, fotky by skončili na stole sudkyne a kolíznej. Nemohla som ho nechať, aby... Aby ti zobral Alexa. " šepla som poslednú časť. Bola som tak fyzicky aj psychicky vypätá ako nikdy v živote.

,, Ty... Si to urobila... Kvôli mne?" opýtal sa viditeľne v šoku. V hlave mal asi horšie scenáre.

Len som nemo prikývla a pozrela na kožený gauč. Nastala dlhá chvíľa ticha.

,, Urobil ti to Oscar?" opýtal sa. Šok v jeho tvári nahradil hnev. Poriadna zúrivosť. Bola som si istá, že ak by ho videl pred sebou v tejto chvíli, nevyviazol by živý.

Prikývla som a počula jeho prerývaný nádych podobný rozzúrenému býkovi.

,, Nič iné ti neurobil?" opýtal sa a chytil ma za ruky. Videla som v jeho očiach strach. Vedela som, na čo naráža.

,, Nie. Caden ma zachránil. Ak by neprišiel...." nedopovedala som, pretože som nemohla. Až príliš ma bolelo srdce aj telo.

,, Nevyslov to, prosím. "povedal a stiahol ma do objatia. Videla som slzy v jeho očiach.

,, Ľúbim ťa, Leona. Milujem ťa a po tom, čo som sa dozvedel dnes, ešte viac. Ale už nič takéto nikdy neurob, dobre? Išiel som sa zblázniť a teraz mám chuť vraždiť, keď ťa vidím v takomto stave. Skurvený bastard! Ako dokázal niečo také urobiť žene ako ty?"opýtal sa rečnícku otázku a začal mi bozkami obsypávať celú tvár.

Musela som sa pousmiať. Bol to blázon, ale môj blázon.

,, Áno! Chcem ťa vidieť sa už len usmievať, dobre?" úsmev obsadil jeho tvár a dal mi posledný bozk na vrch hlavy.

,, Milujem ťa, Bruno. Tak ako som povedala. Nikdy od teba už nechcem odísť." šepla som mu do ucha a ukradla som si jeden bozk na pery.

,, Ale musím."dodala som, keď ma opäť uväznil v objatí.

,, Ako to že musíš?" zamračený na mňa pozrel.

,, Dostanem otca aj toho bastarda do basy ale... Je to zložité. Musím sa k nim vrátiť. Nemôžu len tak ďalej žiť, keď nám všetkým chceli zničiť život. " hovorila som horlivo. Myslela som si, že mi to bude chcieť vyhovoriť, no on ma prekvapil.

,, Povedz mi o tom viac. Pomôžem ti! A hlavne už nikdy nedovolím, aby na teba tan bastard siahol, Leona. To nemôžem dovoliť!" vyhlásil a ja som mu verila. Bol dokonalým chlapom.

Čo hovoríte? Ako budú pokračovať? Myslím si, že do desiatich častí končíme.... 😭😭😭😭😭😭💕💕💕💕