Nezastaviteľná

-93-

Neznášala som vstávať z postele, keď som bola v polovici ôsmeho mesiaca. Bolo to dva mesiace po ďalších Vianociach. Cítila som sa akoby som mala každú chvíľu vybuchnúť, čo vlastne aj bola pravda. Doktorka povedala, že bábo je dosť veľké a úplne v poriadku, takže sa hocikedy môže vypýtať na svet.

Bruno so mnou posledný mesiac ostával doma, čo mi privádzalo ešte väčšie stavy. Neznášala som ho v niektorých chvíľach.

Bábo mi zťažovalo aj najmenší pohyb a musela som chodiť na záchod doslova každých päť minút. Naozaj som to už chcela mať za sebou, hoci som sa pôrodu veľmi bála.

Pomáhala mi jedine Greta s malým a Fay. Boli ako dve natešené a pobláznené babičky. Charlie rástol ako z vody a tešil sa na v podstate svojho synovca alebo neter.

,, Bábo bude z nášho rodokmeňu také zmätené. "šepla som Brunovi so smiechom, keď som mala svetlejšiu chvíľu. Väčšinou sa so mnou nedalo vydržať, ale Alex s Brunom to statočne zvládali.

,, To teda áno. Ale my mu hneď nemusíme povedať všetko popravde. Až keď vyrastie sa dozvie všetko... "

,, Chcem sa ťa už dlho niečo opýtať... Ale nehnevaj sa, dobre? " vyslovil po krátkej odmlke.

,, Kedy chceš ísť navštíviť svojho otca?"opýtal sa opatrne.

,, Až keď bude bábo pri nás. Nechcem, aby pôrod vyvolalo stretnutie s mojím otcom." povedala som mu a pritúlila sa k nemu.

,, Si silná a zvládneš to. Pôjdem s tebou ak budeš chcieť. "usmial sa a dal mi bozk do vlasov.

,, Nie, toto musím urobiť sama. A inak nevieš čo sa stalo s... Oscarom?" opýtala som sa ťažko, pretože jeho meno sa mi stále zle vyslovovalo.

,, Chceš to naozaj vedieť? "opýtal sa a ja som vedela, že niečo zlé.

,, Áno."

,, Tvoj dedko sa raz predo mnou preriekol. Poslal naňho ľudí. Zločincov, ktorí nemajú čo stratiť. Zmlátili ho tak, až ochrnul od pása dole a navyše má postarané o doživotie. Nesúhlasím s riešením tvojho dedka, ale keď si predstavím čo si pri ňom prežívala... Bolo to zaslúžené." povedal a ja som prekvapene vydýchla. Mal pravdu, ale od dedka som to nečakala.

Táto téma nás umlčala na pár minút. Bruno ma len objímal a hladil mi bruško.

,, Chcem ti dnes niečo ukázať." povedal mi a ja som nesúhlasne zastonala.

,, Ak to zahŕňa vstávanie z postele, tak nie ďakujem." povedala som a pohladila Micha, ktorý súhlasne štekol.

,, Bude sa ti to páčiť! No tak! Poď! Aj ťa oblečiem, ak budeš chcieť. "zasmial sa a donútil ma vstať. Mich nás rovnako ako ja nesúhlasne pozoroval.

,, Brunoooo." zastonala som vôbec nie nadšene.

,,Prisahám, že budeš nadšená. " pobozkal ma a ja som nemala na výber.

V aute mi dokonca aj zaviazal oči. Musela som ho upozorniť, nech sa nesťažuje, keď bude mať ovracané nové auto, ktoré si kúpil len pred mesiacom. S mojím dedkom sa mu naozaj darilo a postupoval. Dedko ho chválil a mal v pláne mu celý biznis prenechať s tým, že bude napísaný na moje meno.

,, Sme tu." povedal mi Bruno do ucha, keď mi pomáhal vystúpiť.

,, Pozor na nohy, budem ťa viesť."

Oprela som sa oňho a on mi hovoril kam mám ísť. Cítila som, že sme vošli do akejsi budovy, ale netušila som, kde by to mohlo byť a ani čoho by sa to mohlo týkať.