Nezastaviteľná

-79-

Zastavila som pred políciou. Vystúpila som z auta a snažila sa myslieť pozitívne. Bála som sa, že ma pošlú do kelu. To sa stať nesmie!

Vnútri som sa nechala naviesť do kancelárie jediného chlapa, ktorý to musí brať vážne.

,, Dobrý deň. Mám tu pre vás niečo, čo vás bude zaujímať. "povedala som tvrdo a bez vyzvania sa posadila na stoličku pred neho. Musela som sa správať sebaisto.

,, Čo by to malo byť?"zamračený na mňa pozeral cez rám okuliarov. Vyzeral by celkom sympaticky nebyť jeho zamračeného pohľadu.

,, Hovorí vám niečo meno Axel Lexington?" opýtala som sa sebaisto.

,, Pokračujte!"vyzval ma bez odpovede.

,, Mám tu dôkaz o jeho nelegálnych aktivitách. Úniky na daniach a falošné zmluvy s fiktívnymi spoločnosťami. Toto všetko vám poskytnem, ak mi sľúbite, že sa z väzenia nikdy nedostane."povedala som mu a on sa pousmial.

,, Leona Lexingtonová, však?" zaskočilo ma to, keďže som sa mu menom nikdy nepredstavila.

,, Áno. "vydýchla som nakoniec. Nemalo cenu to skrývať.

,, Som veľmi rád, že ste prišli. Vášho otca vyšetrujeme už dlho, ale nikdy sa nám nepodarilo naňho nájsť priame dôkazy. Nečakal by som, že s nimi prídete práve vy. "

To, čo povedal, ma prekvapilo.

,, Takže ľudia neboli hluchí a slepí na to, čo robil?"

,, Nie, len si to musel myslieť. Ukážte mi, čo máte. Musíme najskôr všetko podrobne preskúmať a podľa toho sa rozhodneme ako ďalej. "povedal mi to, čoho som sa najviac bála.

,, Koľko to asi tak bude trvať?"

,,Maximálne týždeň. Budeme vám podávať informácie, o to sa nebojte. Nechajte nám to tu a my sa už postaráme, aby nikdy nevyšiel z basy." usmial sa na mňa a ja som mu verila. Bude to tak! Táto celá nočná mora konečne skončí! Vnútri som skákala ako malé dievčatko, ale hlava mi kázala, aby som sa ešte držala pri zemi.

Zamierila som domov, aby som sa podelila s touto informáciou.

Zaparkovala som pred domom a vošla dnu. Prekvapilo ma to ticho. Bolo cítiť vo vzduchu, že sa niečo deje.

,, Haló? "ozvala som sa, keď som prechádzala domom. Nikde nikto. Divné.

Zrazu som počula šum z obývačky. Nakukla som do nej a to, čo som uvidela ma neskutočne prekvapilo.

,, Leona!" zakričal Jax, rozbehol sa ku mne a uväznil ma v objatí.

,, Jax! "vypískla som natešene a objala ho rukami okolo krku. Zaplavila na neskutočná radosť.

,, Ako to že si tu? Prečo mi nedali vedieť, že ťa púšťajú?" zasypala som ho otázkami, keď ma pustil z objatia.

,, Pretože som ich zaprisahal. "zasmial sa a dal mi bozk na čelo. O chvíľu sa k nám pripojila aj Fay s Gretou.

Vyrozprávala som im dnešné udalosti a všetci sme nemohli byť šťastnejší. Greta doslova žiarila. Mohlo to byť tehotenstvom alebo tým, že si konečne usporiada život. Ten deň bol dobrý pre všetkých.

******

Musím povedať, že ten týždeň prešiel ako voda. Všetci sme boli optimistickejší aj milší na seba. Cítili sme že sa veci pohli dobrým smerom.

Volali mi z daňového a ubezpečili ma, že prídu na svadbu ako pre otca, tak aj pre Oscara. Naňho som podala aj trestné oznámenie v deň svadby. Myslela som si, že nič nemôže zle dopadnúť.

Všetci sme sa ráno chystali na veľký deň a pritom na veľký záver. Nič ma netešilo viac. Možno len to, že po tej fraške výjdem z kostola a vrhnem sa Brunovi, ktorý m bude čakať vonku, okolo krku. Tá myšlienka mi zlepšovala každý deň.

Gretu sme ráno navliekli do svadobných šiat. Mala menší problém so zapínaním kvôli ukazujúcemu sa brušku, ale zvládli sme to. Na svadbu som mala ísť s Cadenom a Jaxom, no moje plány mi prekazil môj prekliaty manžel. Som jeho žena a musím ísť s ním. Tak zneli jeho slová. Nemohla som protestovať.

Obliekla som si modré šaty s polovičnými rukávmi a mohli sme vyraziť.

Pred kostolom stálo množstvo novinárov, ktorý striehli na dobré fotky.

Oscar ma zaviedol dovnútra a posadil ma na kraj lavičky pri vchode do kostola z bytu farára. Zvolil divné miesto.

,, Od dnes budeš mať novú macochu, Leonita. Tešíš sa? "opýtal sa. Ja som sa snažila ostať pokojná a ignorovať jeho prílišnú blízkosť.

,, Samozrejme, sadli sme si na druhý pokus." usmiala som sa a vyslovene sa živila myšlienkou na to, že o pár hodín bude po všetkom.

Obrad začal a zatiaľ vyzeralo byť všetko v poriadku. Modlila som sa, aby prišli.

Keď otec povedal áno, moje nervy aa zväčšili. Nemohli sa zobrať, keď otec prakticky nič nevlastnil. On by ju z biedy nevytrhol. O to sa postarám ja a dedko.

,, A vy, Greta, budete dobrou manželkou pre Axela Lexingtona? Budete pri ňom v dobrom aj v zlom až kým vás smrť nerozdelí?" Greta zaváhala a práve v tej chvíli sa prudko otvorili vchodové dvere. Ľudia sa prekvapene obzreli dozadu. Keď zbadali políciu, nikomu nebolo všetko jedno.

,, Vedel som to, ty suka!"zavrčal mi do ucha Oscar. Najskôr som to nepochopila, no keď ma vytiahol na nohy a donútil vyjsť von východom, pri ktorom sme sedeli, pochopila som. Vedel to. Prišiel na to, čo som spravila. Srdce mi začalo biť ako splašené.

Chcela som zakričať, no on mi zakryl rukou ústa.

,, Kričať dnes ešte budeš, ale u nás v posteli, nie tu, ty suka! Aj keby to malo byť to posledné, čo urobím, budeš moja! "zavrčal a vytiahol ma von z budovy. Snažila som sa brániť, ale nemala som šancu.

Vonku stálo auto s otvorenými dverami, pri ktorých nikto nebol. Asi z neho niečo vykladali.

,, Ak budeš tichúčko, možno sa nad tebou trochu zľutujem."pohladil ma po krku a narval ma do auta. Skôr než zabuchol dvere, stlačil detskú poistku a ja som nemala kam ujsť.

Kričala som, búchala a kopala do dverí až ku mne nenasadol. Ovládlo ma zúfalstvo.

,, Povedal som, aby ai bola ticho!" zvreskol zúrivo, schmatol ma za vlasy a tresol mi hlavu celou silou o okno.

Všetko sa mi začalo zahmlievať, až kým som neupadla do tmy. Bolo mi zle a vedela som, že po zobudení si budem priať moju smrť.

Vyhlasujem tento príbeh za zatiaľ môj najdlhší! 💕💕

Čo hovoríte na dej?