Nezastaviteľná

-7-

Šokovalo ma to. A ďalej ma šokovalo aj Brunove konanie. Akoby zabudol na vychovanie a kto je kto.

Prišiel ku mne a doslova mi z ruky vytrhol tú cigaretu. Čudovala som sa, že ani jedného z nás nepopálil. Bol pri mne tak blízko, až narúšal môj osobný priestor. Nepáčilo sa mi jeho správanie.

,, Povedal som ti, aby si ostala v aute. " zavrčal naozaj nebezpečným nahnevaným hlasom a odhodil moju polovicu cigarety na zem.

Len som naňho zavrčala, ale to už mi nevenoval pozornosť. Otočil sa za tým mladým, možno pätnásť ročným chalanom a natlačil ho do auta.

Až keď prechádzal okolo mňa, tak som si všimla tvoriaci sa monokel na jeho oku a rozťatú peru. Pravdepodobne sa pobil v škole.

Skôr než som si to stihla uvedomiť, tak schmatol za lakeť aj mňa a tiež ma natlačil do auta. Videla som, že zaňho koná zlosť, ale toto ho neoprávnilo sa takto chovať.

,, Kurva, upokoj sa! "zavrčala som a chalan na zadných sedačká sa uchechtol. Netváril sa veľmi kajúcne potom čo sa pobil.

Bruno si nahnevane sadol za volant a začal s prednáškou, skôr než som sa stihla ozvať. Vôbec nehľadel na to, že s nimi ide v aute cudzí človek.

,, Alex, toto sme si vysvetľovali už veľakrát. Povedal som ti, že spory sa neriešia násilím ani nadávkami. " začal. Bolo to zaujímavé počuť od človeka, ktorý sem nás oboch vtlačil bez jediného slova.

,, Chcem, aby si sa to naučil. Si už takmer dospelý a nevieš sa správať. Musíš sa prestať s každým mlátiť. To nie je cesta a už vôbec nie riešenie." nadával mu.

,, Zaujímavé počuť to od bývalého policajta, Bruno. Myslel som si, že poliši riešia všetko násilím. Ja som sa len bránil. Ak by ten idiot nezačal, tak sa s nikým nepobijem." povedal na svoju obranu. Ja som bola stále akosi mimo. Vôbec som netušila, čo sa tu práve deje a už vôbec nie kto je ten chalan. Bruno sa k nemu správal ako otec, ale Alex ho predsa oslovil menom... Nerozumela som..

,, A kto je vôbec táto žena? Tvoja nová frajerka? "opýtal sa Alex Bruna. Teraz som sa chopila slova.

,, Som Leona. A nie, nechodíme spolu. Bruno pre mňa pracuje." pripomenula som aj samotnému naprávateľovi. Stále však vyzeral nahnevane a moc to nebral na vedomie.

,, Teší ma. Ja som Alex. "povedal a úprimne sa usmial. Musela som povedať, že úsmev mali rovnaký. Bola som z nich zmätená.

,, Alex, čo hovoríš na deň strávený v jedom hoteli. Dáš sa tam dokopy." povedala som s úsmevom. Alex sa zatváril celkom nadšene, no Bruno rýchlo zasiahol.

,, Ani náhodou! Dnes dostaneš trest, Alex, a nie odmenu." povedal mu tvrdo a mňa spražil pohľadom.

,, Priznaj si, Bruno, že ho aj tak nemáš kam dať. Nech ostane so mnou. Neboj sa, chlastať mu nedám. To nedovoľujú ani mne." zasmiala som sa a Bruno si uvedomil, že mám pravdu. Pravdepodobne ho nechcel nechať po bitke samého. Nakoniec to dovolil.

,, My dvaja sa ešte porozprávame, Alex. Chcem vedieť, čo ti ten chalan také povedal, keď si tak vybuchol. Nechcem, aby si sa len tak mlátil so spolužiakmi." povedal mu stále nehnevane.

Keď sme vystúpili, chytila som Alexa okolo ramien a on mňa okolo pása. Bol mi sympatický. Správal sa podobne ako ja v jeho veku.

,, Páčiš sa mi, Leona. Aspoň nie si taká suchárka ako Bruno." usmial sa na mňa a ja som sa zasmiala. Bol ešte tak detsky úprimný. To som si cenila.

,, Aj ty sa páčiš mne. "povedala som mu a viedla som ho do môjho apartmánu:,, Nie si taký strojený ako on."

V mojom apartmáne som ho ošetrila a tiež som sa prezliekla do plaviek.

Zišli sme spolu dole k bazénu. Sadli sme si k okraju a namáčali si nohy.

,, Alex? Čo ti je Bruno?" opýtala som sa. Nevedela som či mi odpovie, ale videla som, že som mu sympatická, tak by mohol.

,,Ty o tom nevieš? Je to môj ujo." povedal smutne. Nevedela som či sa mám viac pýtať. Cítila som z toho nejaký zlý osud. Našťastie sa rozhovoril sám.

,, Žijem s Brunom, pretože mi zomrela mama. Po jej smrti mi ostal len on. Som uňho už polroka. Kvôli mne odišiel od polície. Myslel si, že by na mňa ako policajt mal zlý vplyv. Nepovedal mi to, ale viem, že ho to bavilo a odišiel len kvôli mne. " povedal smutne a ja som Bruna očami vyhľadala. Stále nás len zamračene pozoroval. Neveril mi. Myslel si, že mám nejaké skryté úmysly, no ja som chcela len niečo viac zistiť.

,, Prečo si sa pobil?" opýtala som sa znovu. Vedela som, že sa do toho nemám prečo starať, ale nedalo mi to. Chcela som vedieť, čo ho tak vytočilo. Vyzeral ako veľmi kľudný a vyrovnaný chalan. Na to aký mal osud.

,, Jeden chalan z triedy začal nadávať na moju mamu a Bruna. Povedal, že som len malý bastard, ktorého nechcela vlastná mama, tak sa nad ním strýko zľutoval. Toto Brumo nedokáže pochopiť. Ak mi urážajú rodinu nemôžem ostať ticho a nebrániť ju. "povedal mi úprimne. Bola som šokovaná z mentality tohto chalana. V jeho veku by toto zažívať nemal. Nebola som oveľa staršia od neho, a tak som vedela, že by už mal začať riešiť baby a blbnúť s kamarátmi. Nie riešiť sprosté decká, ktoré nechápu, že osud môže byť zlý a nepekne sa zahrávať.

,, Decká niekedy dokážu byť poriadne zlé, keď nie je v každej rodine všetko ako má byť. Poznám to. Tiež som prišla o mamu. Ale tvoj ujo má pravdu. Nemôžeš veci riešiť násilným spôsobom. Musíš byť civilizovaným človekom. Ide mu o to, aby ho z teba vychoval. "povedala som na jeho obranu. Nechcela som ho brániť, ale vedela som, že má v niečom pravdu.

,, Ja som bola v tvojom veku veľmi podobná. Tiež som sa s každým bila, keď povedali niečo zlé. Teraz viem, že mi to nič nepomohlo. Moja pestúnka sa mi to snažila povedať, no nepočúvala som a bola som zlá. Neopakuj moje chyby. Choď sa Brunovi ospravedlniť. Nechce ti zle. " povedala som mu a on prikývol. Objal ma a išiel za ním. Pochopil ma, za čo som bola vďačná.

Chvíľu sa s Brunom rozprával a potom ho objal. Na svoj vek bol veľmi vyspelý a zdalo sa mi, že ani nemal záujem riešiť podobné problémy ako iní v jeho veku.

Bruno sa na mňa zahľadel a pošepol, že ďakuje. Len som sa naňho usmiala.

Mala by som byť nahnevaná za jeho správanie, ale momentálne som asi trochu pochopila jeho situáciu.