Nezastaviteľná

-59-

Snažila som sa prestať plakať a konečne triezvo uvažova, ť no nešlo mi to. Keď som si predstavila, čo budem musieť zajtra urobiť, rúcal sa mi svet. Nikdy som mu nechcela ublížiť... Ani jednému z nich.

,, Môžem? "ozvala sa od dverí Greta,budúca manželka toho zvieraťa bez srdca.

Utrela som si slzy a prehovorila trasúcim sa hlasom.

,, Ja ti radšej niečo odporučím. Vypadni od toho chlapa skôr, než ti dojebe život ako mne. Nerob to. Neber si ho, ak nechceš, aby ti zabil dušu. " povedala som odvrátená od nej.

,, Nevedela som, čo chystajú... Videla som vás s tým chlapcom a vyzerali ste, že si naozaj rozumiete. Nechcem sa ti starať do života, ale... Pokúsim sa s ním porozprávať. Musí myslieť na šťastie svojej dcéry." verila v to... Stále verila v dobro môjho otca. Neskutočné! Možno som sa mýlila. Asi ho naozaj miluje.

,, Nemrhaj slovami. Je to zbytočné. Ten chlap nemá srdce, tak ma radšej počúvni. Vypadni od neho. Nič ti nestojí za tak dojebaný život. " vzdychla som si a snažila sa potlačiť ďalšie slzy.

Greta urobila niečo nečakané. Prišla ku mne a vtiahla ma do objatia.

,, Neplač. Neboli sme si moc blízke, ale nechcem, aby si trpela. Pokúsim sa s tým niečo urobiť." objímala ma pevne a dlho. Ani neviem ako a zaspala som.

V noci ma niečo prudko vytrhlo zo spánku. Pozrela som sa na mobil a okrem toho, že boli tri hodiny ráno som zbadala aj esemesky od Bruna. Odblokovala som telefón a prečítala si ich.

21:18
Dúfam, že ti otec veľmi nevynadal. Vyzeral, že je v pohode a nič nevie. Ak môžeš zavolaj alebo napíš. Neviem čo so sebou.

23:03
Leona, neviem čo robiť. Nedokážem... Nedokážem na teba prestať myslieť. Ale to je jedno. Už je neskoro a kecám hlúposti. Asi už spíš, tak sa dobre vyspi. Želám ti krásne sny.

Skoro som sa znova rozplakala. Tento chlap za nič nemohol. To sa len zaplietol s nesprávnou ženou. Nikdy sa to nemalo stať. Nikdy sme sa nemali začať priateliť.

Konala som neuvážene. Hodila som na seba prvú vec a rozbehla sa z domu. Chcela som ujsť za Brunom a vysvetliť mu, čo sa bude diať dnes večer v skutočnosti. Ako ma donútia mu ublížiť. Myslela som, že to dokážem. Mýlila som sa. Nie s mojím otcom.

Vonku skoro pri mojom aute ma odchytili dvaja chlapi. Vyzerali ako nejaká ochranka. Nečakala som, že si na mňa otec objedná aj ľudí.

,, Nemôžte opustiť pozemok slečna. " povedal mi jeden z dvoch.

,, Nerob somariny, Leona, a vráť sa do postele. Za tou svojou láskou sa nedostaneš bez môjho vedomia. Zajtra ťa títo dvaja odvezú a dohliadnu na to, aby si mi zavolala hneď, ako prídeš pred vchod. Budem počuť každé jedno slovo a aby si ma nemohla ojebať telefón vypneš až pred nimi. Ak to tak nespravíš, tak sa rozlúč s tým jeho deckom. Dávaj si na mňa pozor, pretože to myslím vážne. " zavrčal spoza mňa môj otec a vytrhol mi mobil z ruky.

,, Toto dostaneš až ráno. Neojeb ma, lebo to dopadne škaredo." povedal a otočil sa na odchod.

Dopadla som na kolená a znovu sa rozplakala. Nemá v sebe ani kúsok citu. Je to len stroj na peniaze a moc. To je to jediné, čo ho zaujíma.

,, Poďte slečna. Zoberieme vás do izby." zdvihli ma nedobrovoľne na nohy a doviedli do izby.

,, Urobte čo chce. Môže vám naozaj ublížiť." šepol mi ten sympatickejší z nich, keď ma ukladal do postele. Uložili ma a odišli. A aj keď som bola apatická, počula som ako cvakla kľučka. Zamkli ma.

Cítila som sa ako v nejakej rozprávke so zlou macochou v tomto prípade otcom. Ako som sa sem mohla narodiť? Onnoho radšej by som bola v milujúcej rodine bez peňazí ako s peniazmi doslova zamknutá v hrade.

Bola som unavená, ale nemohla som spať. Na hrudi ma ťažil ťažký pocit z toho, čo príde. Mala som chuť do večera umrieť. Bolo by to omnoho lepšie ako čakať na to, čo mi otec ešte prichystá.

Ani tak ma netrápilo to manželstvo s Oscarom. Jeho neberiem ako hrozbu. Bolelo ma to, čo urobím Brunovi. Nikdy som si nemyslela, že s ním takto skončím, no čo bolo horšie nikdy som si nemyslela, že mu budem musieť urobiť takú špinavosť.

Upadla som do nepokojného spánku počas, ktorého som plakala rovnako ako za bdelého stavu. Ráno ma zobudili rovnakí chlapi s tým, aby som sa obliekla a dala dokopy.

Vyzerala som hrozne a nemohla som to nechať tak. Otec by ma zajebal.

Odviedla som najlepšiu prácu v make upe a obliekla som sa. Pritom celom som sa cítila, akoby ma mali odniesť na popravu. Pre mňa to bolo rovnaké, aj keď zabijem niečo alebo niekoho úplne iného.

V aute som mlčala a snažila sa psychicky pripraviť na divadlo, ktoré musím predviesť. Strčili mi do ruky telefón s vytočeným otcovým číslom. Naznačili mi, aby som si ho priložila k uchu.

,, Teším sa na tvoje hodnotné predstavenie dcérenka. Snaž sa, aby som ti uveril"videla som jeho úsmev aj cez ten skurvený telefón. Bol tak zvrátený.

Telefón som si dala do vačku tak, aby bol mikrofón vonku a vyšla z auta.

Pomalými mučivými krokmi som prechádzala až k dverám od jeho bytovky.

Kým som prišla k dverám od jeho bytu, stále som si opakovala jednu vetu.

Ak mu zničíš ilúzie o vás, pomôžeš mu dostať Alexa. Hádam nebudeš sebecká Leona.