Mladá žena, Leona Lexingtonová, ktorá je ako odtrhnutá z reťaze.
Muž, Bruno Coldwell, ktorý je k reťazi prikovaný.
Jeden druhému má pomôcť, no čo ak o to ten druhý nestojí?
Ona nie je ochotná prijať pomoc, hoci vie, že jej rozhodnutia nie sú vždy sp...
Caden ma zobral k sebe, aby som sa cítila trochu bezpečnejšie. Teda ak sa tak niekedy budem cítiť. Nemala som ten pocit.
Brucho ma bolelo pri každom kroku, takže mi Caden musel pomáhať. Cítila som sa tak slabo.
Celú noc som preplakala a Caden musel byť pri mne. Videla som ako mu to je ľúto, ale nevedel ako sa zachovať. Postupne mi hovoril, že ho mal viac zmlátiť. Nech sa naučí, ako sa správať k ženám a k ľuďom.
Na ďalšie ráno mi už bolo o málinko lepšie. Cítila som ako mi vibruje bolesťou celé telo, ale psychicky som to trochu predýchala. Ale žiadny zázrak sa nestal. Zázračné som na nič nezabudla.
Caden ma nechcel pustiť do toho skurveného bytu a ja som tam nechcela ísť už vôbec.
,,Kam by si mohla ísť? "rozmýšľal nahlas.
,, Hotel asi nie. Dom tiež a k dedkovi takisto nie. Mohla by si ostať tu alebo ísť za babami. Teda ak sa nehneváš..." povedal neisto. Toto bola posledná vec, ktorú som práve chcela riešiť. Mala som oveľa závažnejšie problémy.
,, Caden, naozaj to nechcem riešiť. Chcem sa dať dokopy, teda ak to pôjde a ísť si prečistiť hlavu. Potrebuje byť chvíľu sama." šepla som a Caden si ma starostlivo premeral. Musela som vyzerať hrozne. Vduchu som sa na tejto myšlienke uchechtla. Kto by po takom večeri vyzeral lepšie?
,, Zvládneš šoférovať? Dám ti moje auto." opýtal sa a zároveň aj rozhodol.
,, Áno, zvládnem. A naozaj ti veľmi pekne ďakujem." objala som ho a s bolesťami sa odšuchtala do kúpeľne.
Namaľovať sa tak, aby som vyzerala aspoň čiastočne v pohode, bola nesplniteľná úloha. Modrinu na oku sa mi podarilo zakryť, ale mala som ho tak opuchnuté až som poriadne nevidela. Rozbitú peru som nevedela tak isto zakryť. Na líce, kde som mala odtlačok Oscarovej ruky, som musela použiť neskutočné množstvo make-upu.
Keď moja tvár vyzerala aspoň trochu znesiteľne, na ostatné som sa vykašlala. Dala som si na seba dlhorukávové biele tričko a tmavé rifle s nižším pásom. Ak by mi tlačili na to dobité brucho, zomrela by som od bolesti.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Musela som si zobrať slnečné okuliare, aby nebolo vidieť moje nádherné, opuchnuté oko. Bola som rada, že som si to stihla zobrať z bytu.
Caden sa so mnou rozlúčil s tým, že sa mám vrátiť. Nech mu v žiadnom prípade nečelím sama. To by mi po včerajšom zážitku ani nenapadlo.
Nevedela som kam ísť, tak som sa len motala s autom po uliciach. Bolo pre mňa bolestivé sledovať všetkých tých šťastných ľudí na uliciach, keď ja som sa cítila ako pošlapaná žuvačka.
Keď som na chvíľu kvôli bolesti zastavila, zazvonil mi telefón. Bola to Greta.
,, Ahoj, si v poriadku? Od včera si sa mi neozvala. "opýtala sa starostlivo. Zabudla som, že jej mám ešte večer volať.
,, Prepáč. Nejako som na to zabudla. Deje sa niečo?" rozhodla som sa nič jej nepovedať. Bola tehotná a už aj takto mala dosť starostí. Nechcela som jej pridávať.
,, Len som možno na niečo prišla. Včera tvoj otec s niekým volal. Veľmi kričal a hneval sa, takže som niečo počula aj ja. Hovoril o nevydarenom obchode. Teda lepšie povedané, že niekto nesplnil dohodu a za chvíľu sa má začať kontrola jeho účtovníctva. Bol z toho veľmi nervózny. Neviem, čo to malo znamenať, ale možno ide o nejaké úniky na daniach alebo pranie špinavých peňazí. Každopádne, pokúsim sa zistiť niečo viac, aj keď sa so mnou veľmi nebaví. Akonáhle bude niečo nové zavolám ti. A inak nevieš čo sa stalo Oscarovi? Prišiel s rozbitým nosom a tváril sa veľmi nahnevane. "automaticky, keď som počula jeho meno, chcelo sa mi plakať a telo sa mi roztriaslo. Bol pre mňa horší než vládca pekiel.
,, Neviem." dostala som zo seba priškrtene.
,,A chcem ešte niečo vedieť. Tvoj otec ma žiada, aby som začala riešiť svadbu. Neviem ako mám zareagovať." šepla a počula som z jej hlasu sklamanie. Predstavovala somi rozprávku s dokonalým chlapom, domom, rodinou. A zrazu pochopila, že všetko to bola len skurvená predstava. Súcitila som s ňou.
,, Zober si ho. Začni to riešiť akoby nič. Nikto z nás nechce, aby si po tom všetkom skončila bez peňazí len kvôli nemu. Takto si poistíš jeho peniaze. Ja ti pomôžem. Dúfam, že čím skôr budem môcť prísť do domu. Chcem, aby sme čo najskôr niečo zistili. Už to viac pri tom chlapovi nevydržím! Maj uši a oči všade! Ak by niečo budem na telefóne. "dopovedala som a hneď na to sme sa rozlúčili.
Telefón som si schovala do vačku a vyrazila znovu na cestu. Zrazu mi začala samota prekážať. Nechcela som byť sama, ale ani s nikým známym. Jediným riešením bolo pre mňa nejaké verejné miesto.
Ani sama neviem ako som sa dostala na miesto, kam ma párkrát zobral Bruno. Chodil sem kupovať ovocie a zeleninu, bolo to niečo ako trh.
Vystúpila som z auta na rohu tej ulice a opatrne som vyrazila tam. Bolel ma každý krok, takže moja chôdza bola pomalá a možno aj zvláštna. Bola som kúsok od daného miesta, keď som zrazu počula ako niekto zakričal moje meno.
,, Leona! "započula som, na čo som sa hneď otočila. Keď som zbadala Alexa, ako na mňa kričí a Bruna, ako sa ho snaží zastaviť, takmer som na mieste zomrela.
Pozerať sa na nich po toľkých dňoch bolo ako silná rana do brucha. Silnejšia ako tá, ktorú mi včera uštedril Oscar.
No Brunov pohľad.... Ten ma zvnútra zabíjal. Ublíženie z jeho očí priam sršalo a ja som vedela, že posledné, čo si želá, je baviť sa so mnou.
