Nezastaviteľná

-34-

V ten deň som sa s Alexom ani Brunom už nevidela. Podľa toho, čo mi otec odkázal, si vybral dovolenku a príde až po Vianociach. Bola som rada. Myslím, že nikomu odstup neuškodí.

V ten večer som sedela s Fay v mojej izbe v dome.

,, Čo sa ti stalo, dieťa? "opýtala sa ma a pohladila ma po líci.

,, Môžem ti niečo povedať? Nebudeš sa na mňa hnevať? " opýtala som sa a pomaly na ňu pozrela.

,, Leona, už som videla veľa vecí, ktoré si vyviedla a ty veľmi dobre vieš, že hnevať sa na teba neviem. Aspoň nie dlho... No tak mi povedz, čo sa stalo." láskyplne sa usmiala.

,, Urobila som niečo zlé. S jedným človekom som sa veľmi pohádala a vykričala som mu veci, ktoré som hneď oľutovala. Chápem, že je na mňa teraz nahnevaný, ale aj ja mám právo sa hnevať. Podrazil ma! Robí veci za mojim chrbtom a hneď na to mi hovorí do očí také veci... "vzdychla som si a unavene si prešla po tvári.

,, Aké veci? Hovoríš o nejakom mužovi? Predpokladám, že viem o koho ide, aj keď pravdepodobne nemôžem jeho meno vysloviť." pousmiala sa. Mala skurvene dobrú intuíciu.

,,Veci, ktoré ma zmiatli. Nechcem byť ako môj otec, Fay. Nechcem skončiť zatrpknutá a sama. Nechcem trestať svoje deti takým spôsobom ako to robí on. Najradšej by som bola, ak by nebol mojím otcom. Ubližujem ľuďom, aj keď nechcem..." povedala som blízko plaču. Naozaj som si uvedomila, ako mi otec zničil život. Nechcem, aby to tak bolo aj naďalej.

,, Leona, tvoj otec nebol vždy takýto. V tejto chvíli ani ja nesúhlasím s tým, čo robí, ale nepomôžeme si. Otec má toho na ramenách veľa. Je prepracovaný a z teba, či chceš alebo nie, chce získať dokonalú dámu, ktorej môže prenechať to, čo s tvojím dedkom vybudoval. A to s jeho budúcou manželkou je tiež len posledná snaha byť normálnym človekom. Dievčatko, ty nie si ani náhodou ako tvoj otec. Si dobrosrdečná, milá mladá žena, len máš trochu prudšiu povahu. Nech ti povedal hocikto hocičo, ja som ťa vychovala a ja viem akou úžasnou osobou si. Takže ten chlap nech si ma nepraje, keď sa vráti. "usmiali sme sa na seba a ja som ju objala. Dala mi pusu na čelo ako to robieva mama.

Musím povedať, že táto žena je mojou mamou. Nech si kto hovorí chce čo chce.

Na ďalší deň boli Vianoce. Rozhodla som sa, že kašlem na všetko. Budem si hrýzť do jazyka kým sa bude dať. Chcem aspoň jeden deň bez hádok.

Akonáhle som vstala musela som si ísť zapáliť. Bolo síce sedem ráno, ale bolo mi to jedno. Neobťažovala som sa ani obliekaním.

Vonku som si sadla na obrovský kameň a potiahla si z cigarety. Zatvorila som oči a čakala kým ma zaplaví eufória. Nič také sa neudialo. Jednoducho som bola tam, kde predtým. V piči.

V tom ale prišla rana z jasného neba. Môj telefón.

,, Princezná? Dnes mám v pláne sa rozjebať. Čo hovoríš ak pôjdeme niekam len my dvaja? Ako za starých čias. "ozval sa Jax.

,, Ani nevieš, ako si ma momentálne zachránil. Jasné. Keď dovečeriame, zavolám ti." usmiala som sa do blba.

Jax a chlast je presne to, čo potrebujem.

Na večeri som sa tvárila ako hluchá. Žiadnu poznámku tej hlúpej ženskej som nekomentovala. A stálo ma to veľa energie. Dokonca aj môj otec si všimol, že niečo nie je so mnou v poriadku. To už bolo veľmi prekvapivé.

V mojej rodine máme zvyk otvárať darčeky hneď po večeri. Otec tento zvyk pochytil v Európe a odvtedy to tak praktizujeme. Páčilo sa mi to viac ako ten americký zvyk otvárania darčekov ráno.

Greta, jeho budúca žena, od neho dostala veľa šperkov, čo som aj čakala. To, čo som nečakala bolo, že darček som dostala aj ja.

Otec mi podal veľkú a celkom ťažkú krabicu. Usmieval sa na mňa, akoby sa mi tým chcel ospravedlniť za všetko, čo urobil.

Opatrne som otvorila vrch krabice, na čo na mňa vyskočilo malé šteniatko. Oči sa mi rozžiarili radosťou. Nečakala som to a musím poznamenať, že otec ma tým veľmi milo prekvapil.

,, Páči sa ti? Nevedel som čo ti... " usmieval sa na mňa a ja som ho len prudko objala.

,, Ďakujem, ocko." po dlhej dobe mi môj vlastný otec spravil radosť...

,,Prepáč mi, Leona. Nikdy som ťa nechcel tak vydierať. Niekedy mi ale nedávaš inú možnosť. "povedal na čo som radšej nereagovala. Nemala som mu na to čo povedať. Nechcela som sa hádať, a tak som sa sústredila na malé klbko radosti.

Chytila som si do rúk to malinké flakaté šteniatko. Nedokázala som určiť jeho rasu, ale bol nádherný.

,, Aké mu dáš meno?" opýtala sa Greta s úsmevom, pričom objímala môjho otca.

,, Bude to Mich. Môj krásavec." usmiala som sa a objala ho.

Potom sme už len dorozbaľovali darčeky a ja som sa postavila na odchod.

,, Kam to ideš? Myslel som, že zostaneš s nami. "zamračil sa otec.

,, Príde pre mňa Jax. Ideme von." povedala som mu a rozlúčila som sa s nimi.

Micha som zobrala so mnou. Zrazu som sa nepotrebovala ísť najebať. Chcela som sa len ísť prejsť. S Jaxom alebo sama. To je jedno.

Nastúpila som mu do auta a položila Micha na seba.

,, Nepovedz mi, že si dostala šteňa. To s ním chceš ísť na párty?"opýtal sa skepticky.

,, Nikam nepôjdem, Jax. Chcem sa s Michom len prejsť a ty máš byť môj odvoz. Buď pôjdeš so mnou alebo choď na párty."

,, Radšej pôjdeš so psom ako so mnou?"opýtal sa so smiechom.

,, Je mi to ľúto, Leona, ale ja idem na párty. Nechám ti kľúče. Ak chceš zaveď psa domov a choď za mnou." zastavil pred barom, kde sme boli s Brunom, a hodil mi kľúče.

Bez slova som vystúpila a išla sa prejsť s malým Michom. Bolo mi jedno, čo hovorí. Malý havo bol dôležitejší ako nejaký bar.

Prechádzala som sa asi pol hodinu, keď zrazu sa pri mne ozvalo pišťanie pneumatík.

Otočila som sa za zvukom a nedokázala uveriť svojim očiam. Ako sa sem mohol dostať?