Nezastaviteľná

-28-

,, Uvoľni sa Bruno, nerobím nič zlé." zasmiala sa a stačila mi nohu. Ja som na ňu zavrčal nech prestane. Bola na sračky a ja som si to uvedomoval, aj keď moje telo až tak nie. Musí sa ma prestať chytať skôr, než spravím nejakú hlúposť. Najhoršie by na tom bolo, že ešte aj triezvy.

,, Leona, som tvoj naprávateľ ako ma rada voláš. Naozaj chceš toto riešiť práve so mnou. Na to máš predsa Jaxa. "neodpustil som si.

,, Toho mi nespomínaj, teraz tu nie je. Si tu ty. " zasmiala sa a mne sa konečne podarilo dostať jej ruky zo mňa. Namiesto toho si uložila hlavu na moje rameno a ja som prudko vydýchol vzduch.

,, Spi, prosím ťa. Chlast ti udrel do hlavy. Za triezva by si nič z tohoto neurobila." šepol som jej do vlasov a venoval sa šoférovaniu. Naozaj som ľutoval, že som ju nedal na zadné sedačky.

Leona však o pár minút zdvihla hlavu a pobozkala ma na krk. Naozaj som nevedel, čo s ňou robiť. Hryzla ma a začala mi robiť cucflek. Zabrzdil som a odsotil ju odo mňa. Toto bolo cez. Celé jej dnešné správanie. A to som ju zažil aj v stave zúrivosti. Neviem čo sa jej v tej hlave pomotalo.

,, Leona, okamžite sa pripútaj a prestaň sa ku mne približovať! Nie je to vhodné ani pre jedného z nás. " začínal som byť nervózny. Rozprávať sa s takto najebaným človekom je ako hádzať hrach o stenu. Na nič.

,, Pokoj..." chcela niečo dopovedať, ale potom sa začala smiať a ukázala na okno za mnou.

Skoro ma jeblo, keď som uvidel hlavu policajta.

,, Dnešný deň nemôže byť kurva lepší!" zavrčal som sám pre seba a prudko vydychol vzduch.

,, Leona, správaj sa slušne aspoň teraz." upozornil som ju, ale nevedel či počúva.

,, Dobrý večer, pán policajt. " sympaticky som sa usmial a on si ma prešiel zamračeným pohľadom. Prudko som zastavil, to áno, ale nikoho som neohrozil. Len som sa musel zbaviť tejto ženskej.

,, Prepáčte, ak som príliš prudko zastaviť, ale priateľke prišlo zle. Viete beriem ju z oslavy a je trošku opitá. " vysvetlil som mu a bol som rád, že Leona mlčí. Asi by som jej už ublížil.

,, Vodičský a doklady od auta." ako povedal, tak som urobil. Vybral som papiere a podal mu ich.

,, Auto je písané na priateľku nie na mňa. "vysvetlil som rýchlo.

,, Jej doklady, poprosím." povedal a ja som si ťažko povzdychol. Dnes mi všetci robia napriek!

,, Leona, doklady! "otočil som sa na ňu. Pozorovala ma s takým úškrnom až som pochopil, že niečo chystá.

,, Nájdi si ich! Neviem kam som ich dala." opilecky sa zasmiala.

,, Leona! "zavrčal som opäť, ale s ňou to nič neurobilo. Dnešok bude ešte kurva veľmi ľutovať.

Siahol som za jej chrbát, no tam jej kabelka nebola. Siahol som pod jej zadok a ona sa uškŕňala. Tak na sračky ešte nebola. A ja z nej. Pod jej zadkom som nahmatal kabelku a vytiahol ju.

,, Prepáčte, keď pije nevie čo robí." Otvoril som jej peňaženku a našiel občiansky.

,, To asi žiadna nevie." zasmial sa policajt a ja som konečne začal mať pocit, že nás nechá ísť. Zobral si odo mňa dokumenty a skontroloval ich.

,, To je dcéra pána Lexingtona? " opýtal sa a ja som potlačil nutkanie pretočiť oči. Jej otec je známa firma. A pekne skurvená, ale na to nikto nepozerá.

,, Áno. "

,, Máte šťastie na takú ženu. " usmial sa policajt a ja som sa uchechtol.

,, Dnes by som ju najradšej vybozkával." poznamenal som ironicky.

,, No dobre, choďte. Želám vám peknú noc. "zasmial sa a ja som konečne vyštartoval. Ak by Leona bola triezva asi by po ňom za tie reči skočila.

Leona pomaly zaspávala, tak som sa vyhol ďalším komplikáciám.

Potichu som vypol motor a vyšiel z auta. Zachytávajúc ju, som ju vytiahol z auta.

Pridržal som ju, pretože už vyzerala naozaj bledo.

,, Zvládneš prejsť do svojej izby? " opýtal som sa.

,, Jasné." usmiala sa a vykročila sama smerom k hotelu. Po dvoch krokoch takmer padla na hubu. Zachytil som ju tak, že sa chrbtom opierala o moju hruď.

,, Vidím ako ty vždy všetko zvládaš. " pretočil som očami a obmotal jej ruku okolo môjho krku. Spoločne sme prešli cez recepciu až na jej poschodie. Tentokrát mi bez väčších komplikácií dala kabelku, aby som odomkol.

Uložil som ju na posteľ a chcel sa postaviť. Tu moja úloha skončila, aspoň som si to myslel.

,, Kam ideš? Neodchádzaj odo mňa. Si jediný ktorého som ešte neodohnala." smutným úsmevom na mňa pozrela, chytajúc ma za krk.

,, Nechoď!" šepla a odhrnula si vlasy z tváre.

Len som si povzdychol. Moje skurvené ochranárske ja, ju tu nie je schopné takto nechať. Vyzerala tak zraniteľne a nevinne až to k nej nepatrilo.

,, Nejdem, ale ty už spi! Ostanem tu s tebou. "šepol som jej naspäť a ľahol si vedľa nej do postele.

Uvedomoval som si ako ju vlastný otec zraňuje. Nebol som jej najväčší fanúšik a s jej správaním som veľakrát nesúhlasil, ale celé to nebola jej vina. Bola v tomto svete vychovávaná a nič iné nepozná.

Vyzerá, že je silná, ale opití ľudia neklamú. Je vnútri oveľa smutnejšia ako vyzerá.

Kým som takto rozmýšľal, pocítil som ako kľudne dýcha. Zaspala. Tvár mala pri mojej hrudi, tak som si musel dať pri vstavaní veľký pozor, aby som ju nezobudil.

Trochu sa pomrvila ale mala v sebe toľko chlastu, že sa do rána nezobudí.

Zakryl som ju paplónom a dal jej bozk na čelo. Možno zniem ako nejaký úchyl, ale pripomína mi Alexa. Rovnaké obdobie zažíval aj on. Leona však nezažije takúto úprimnú chvíľu dlhú dobu. Stále sa bude hrať, že je silná, hoci ja ju nemám tak prečítanú, aby som vedel, čo je pravda a čo klam.

Radšej som potichu opustil jej izbu a tešil do postele. Jediné, čo dnešnú noc dokazuje je cucflek, ktorý mi urobila.

Som zvedavý, čo mi zajtra povie.

Dnešná časť 1500 slov!

Ako sa vám páčil Brunov pohľad? 😏😏❤️❤️❤️

Ja som z neho celkom nadšená! 😊😊