Angel of Apocalypse

#26.7

Milosť tenebrisa

Sofia sa zastavila na malej pumpe neďaleko od mesta. Bola si kúpiť čo to pod zub a musela aj natankovať. Pri tom musela stále myslieť na to, že by na tej akcii mala byť. Včasné ráno si kúpila aj šaty ale nakoniec sa rozhodla, že tam nepôjde. No jej myšlienky sa vracali stále k jej synovi. K jej rodine. A čo sa naozaj chcel Boh len porozprávať? Možno by ho nemala posudzovať podľa obalu. Možno sa naozaj zmenil a možno by dokázal zrušiť ten svoj príkaz. Alebo by ju vzal pod ochranné krídla. Možno by sa jeho názor na ňu zmenil ak by mu ukázala, že sa dokáže ovládnuť.

Tie myšlienky zahnala až pri pokladni, keď platila. Ešte si kúpila nejaký časopis aby svoju myseľ zamestnala pri luštení krížoviek a sudoku. Vzala si veci a zašla pri auto. Jedlo s vodou hodila do kufra a oči jej padli na tašku, v ktorej sa skrývali marhuľové dlhé šaty, ktoré si kúpila. Boli jednoduché a nádherné. Škoda by ich bola ak by ich nevyužila.

Pretočila nad sebou očami. Vzdychla si. Vzala tašku a zopár veci z kabelky. Zamierila naspäť pri pokladňu.

,,Prepáčte, kde tu máte vecká?" spýtala pokladníka Sofia.

,,Vzadu. Tu sú kľúče!" povedal pokladník a podal jej kľúče.

Sofia sa naňho vďačne usmiala a vzala si kľúče. Zamierila dozadu. Prechádzala regále s jedlom a časopismi až sa dostala na koniec malej budovi, v ktorej sa nachádzali aj vécka. Zamkla sa. Pohodlné oblečenie v znení pásikového trička, koženej bundy a riflí vymenila za marhuľové šaty dlhé až pozem, takže jej zakryjú jej členkové čižmy, ktoré by nemala za čo vymeniť. Obzrela sa v zrkadle. Šaty na nej nevyzerali zle. Vyzerala celkom dobre. Už len tie vlasy. Vzala si kefu a trochu si ich rozčesala. Vlásenkami si vlasy vzopla do jednoduchého účesu a pár prameňov jej padalo na chrbát. Zahaľovali jej aj tetovania, z ktorých jej mejkap už schádzal. Bola za to rada. Momentálne nepotrebovala, aby o nej každý vedel, že je lovkyňa či nadprirodzená bytosť.

Obzrela sa v zrkadle, kritickým okom zhodnotila svoj stav a keď si uvedomila, že lepšie to už ani nebude, vybrala sa späť k autu. Predsa len sa dostaví na Chuckovu akciu. Ukáže mu, že jeho rozkaz už neplatí. Ukáže mu, že už nie je hrozbou. Chuck musí vidieť, že si zaslúži post, ktorý jej bol odobratý a ktorý jej bol daný, keď jej predchodkyňa pohorela. Však, nerobila to preto. Robila to kvôli tomu, aby bola bližšie svojej rodine a aby si zaistila to, že ju už loviť nebudú.

Vrátila kľúče pokladníkovi, ktorému sánka padla až na zem keď ju uvidel. Netušil, že sa z nej ako obyčajnej zákazníčky stane, modelka. Sledoval ju až pokiaľ mu nezmizla z očí. A ešte dlho po jej odchode za ňou hľadel.

Sofia hodila tašku na zadné sedadlo auta, kde ležal aj meč zabalený v pošve. Oči jej naň na krátko padli. Možno by ho mala vziať so sebou. Aby ho vrátila. Mal by sa dostať domov. A Boh bol jeho strojcom. Mal by ho mať on. Nie anjeli.

Pokrútila hlavou. Zatvorila dvere. Otočila sa. A... Za ňou stála známa osoba. Sofia z neho dostala takmer infarkt, keď ho uvidela a snažila sa čo najviac natlačiť k autu. Vylákal ju tak, že takmer dušu vypustila.

,,Lucifer?" spýtala sa vydesene vynadala si, že pri sebe akurát nemala tie prstene.

Mohla ho rýchlo dostať tam odkiaľ ho vypustila.

,,Vybrala si sa niekam?" spýtal sa jej s nepríjemným úsmevom a priblížil sa k nej.

Sofii z neho prebehli zimomriavky po chrbte. Niečo by rada urobila ale strach ju paralyzoval.

,,Preč od teba!" odsekla mu Sofia ale jej hlas sa triasol.

Chcela sa vypariť a dúfala, že sa objaví niekde kde ju Lucifer nenájde. Ale nebola dosť rýchla. Lucifer ju silno chytil za lakeť a svoje zovretie zosilnel tak, že jej na ruke ešte určite zostanú modriny. Sofia sykla od bolesti. Zabránila slzám, ktoré sa jej drali z očí.