Toto je moja prvá SPN FF. Neviem či sa mi podarila.
Hlavná postava je Sofia Wagnerová, lovkyňa z pomsty, lovkyňa pre rodinu, ktorá urobila mnoho chýb, za ktoré skončila v pekle.
Po štyroch rokoch však dostala druhú šancu. No podarí sa jej odvrátiť...
Gabriel dopadol ani nevedel kde a pri dopade stratil vedomie. Zviezol sa k zemi ako hnilá hruška a ani si to nestihol obzrieť.
Gabriel odmlel rovnako ako Castiel a nebol schopný nijakej obrany proti zvláštnemu pocitu, ktorý ho prepadol rovno po prístátí.
Po tom, čo tvrdo dopadol na zem, pocítil zvláštny záchvel a upadol do bezvedomia.
Prebral sa asi o hodinu neskôr. Otvoril oči, v hlave mu trešťalo ako po opici. Chvíľu trvalo kým sa mu zrak zaostril a on si privykol na šero, ktoré v miestnosti panovalo. Opatrne sa posadil na mäkkej podložke, pri čom si veľmi dobre pamätal, že dopadol na tvrdú studenú zem. Takže si kládol otázku, ako sa vzal na gauči?
Áno, ležal na gauči. Gauč bol hnedý, tak isto i dve malé kreslá oproti nemu. Vedľa gauča bol poležený malý konferenčný stolík z tmavého dreva, na ňom bola položená fľaša s alkohom.
Všimol si, že jediné malé svetlo pochádzalo z jedného okna, na ktorom bolo žlté sklo.
Otočil hlavou o stoosemdesiat stupňov, doslova a všimol si, že miestnosť vyzerá ako obývačka. Na drevom obložených stenách viseli malé lampičky a na drevenej podlahe boli pohádzané ešte nejaké vankúše. Vo vzdialenom rohu miestnosti stál pracovný stôl a stolička. Dobre nevidel, čo bolo uložené na stole. Ale chcel si to pezrieť.
Opatrne sa zdvihol z gauča, pri tom sa mu stihla zatočiť hlava, našťastie to ubalnsoval, pri čom sa musel chytiť konferenčného stolíku a zhodil fľašu s alkohol na zem. Tá sa rozbila namilión malých kúskov a zlatohnedý obsah fľaše sa rozlial po zemi. Veľmi ho to nezaujímalo. Opatrne sa pohol k stolu. Už bol v pol ceste.
,,Tak už si hore!" ozval sa zrazu ľadový ženský hlas.
Niežeby sa Gabriel bol vystrašil ale prekvapil sa, že mohla nejaká žena znieť tak ľadovo. Akoby jej bol niečo urobil. Zostal stáť na mieste a hlavu otočil do prava. Koho tam zbadal, tak ten mu vyrazilo dych. Oči vypleštil a sánka mu spadla skoro až k zemi. Pred ním stála žena. Štíhla, mierne opálená. V hnedých mačacích očiach sa leskol hnev, na jemne rúžových perách jej hral lišiacky úsmev. Tmavohnedé vlasy mala rozpustené a padali jej na ramená. Čierne šaty jej robili postavu, niektoré miesta šiat pokrývala len priesvitná látka. Na nohách mala čierne topánky na fakt vysokom opätku. Zdobil ju len jednoduchý šperk. Jednoduchý kožený čierny náramok mala nastoknutý na zápästí.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
,,My sa poznáme?" spýtal sa a nahodil jeden zo svojich typických úsmevov.
,,Nie, akoby sme mohli!" odsekla mu neznáma ľadovo ako decembrový mráz a prešla ku stolu, ku ktorému mal namierené.
Bolo na ňom uložených pár predmetov. Asi tri. Malé zrkadlo, anjelská čepeľ a Rubyina dýka. Keď už tu bola uväznená, chcela mať niečo čím by sa s návštevou zabavila. Teraz mala možnosť. A zrkadlo tam mala na to, aby mohla vedieť ako vyzerá. Na svojom vzhľade si veľmi potrpí.
