Angel of Apocalypse

#3

                     Texaská pasca

Sofia ostala v posteli ešte dva dni. Zo začiatku sa jej pozdávalo ako okolo nej Ellen chodila a uisťovala sa či jej nič nechýba. V bukry sa toho aj tak nedalo veľa robiť. No v piatok sa už rozhodla vyliesť. Už ju z ležania bolelo telo a už mala dosť toho ako okolo nej Ellen pobehovala a občas mala na tvári ustrachaný výraz. Pravdaže kvôli nej. Bála sa jej. I po tom čo ju presviedčala, že jej ani nikomu z rodiny neublíži.
Sofia si trochu učesala vlasy, hodila na seba okrem Samovej košele aj mikinu, ktorú našla v skrini, lebo jej bola zima a zišla na prízemie, kde za stolom sedela Ellen aj s Castielom. Ellen čosi pozerala v novinách a Castiel... No ten ani nevedel čo v novinách číta. Možno zháňali nový prípad. Ellen Sofii hovorila, že po tom čo ju Crowley stiahol do pekla, činnosť démonov ustúpila. Nikto netušil čo majú v pláne, že sa takto stiahli a nič nepodnikali. 
Sofia bola rada, že Castielov stav sa ani nezhoršil ani nezlepšil. Rany my prevezovala každý deň a už to vyzeralo, že sa dobre hoja. Možno sa obávala nakoniec zbytočne. Ale aj tak bolo toho názoru, že by mal odpočívať.
,,Dobré ráno!" pozdravila a zamierila ku kuchynskej linke, kde dúfala, že nájde kávu.
Bolo len sedem hodín ráno a deň bol už zamračený a upršaný. Určite by to bez kávy neprežila.
,,Dobré ráno!" odzravila ju Ellen, ,,Prečo si už vstala?"
,,Už ma nebavilo ležať. A skôr ako sa spýtaš, som v poriadku. Aj sa tak cítim. A máme niečo pod zub? Som strašne hladná!"
,,Na linke je káva a v chladničke by malo byť ešte čosi. Chcela som, že pôjdem nakupovať. Ak budeš chcieť, môžeš ísť so mnou. Aspoň si kúpiš nejaké oblečenie a nebudeš tu pobehovať v tom Samovom!"
Sofia si sadla za stôl aj s kávou a sendvičom.
,,To znie dobre!" povedala a odpila si z kávy, ,,Nejaké oblečenie by sa mi zišlo! Skôr ako Sam zistí, že mu škriatkovia kradnú veci!"
Ellen aj so Sofiou sa pri tej predstave zasmiali, Castiel sa len na nich nechápavo pozrel.
,,Čo to pozeráš?" spýtala sa Sofia Ellen, aby zmenila tému.
,,Či nám nenájdem prácu! Je dosť divné, že činnosť nadprirodzena ustúpila do pozadia. Akoby každý na niečo čakal!" odpovedala.
,,Nečudoval by som sa ak by to bolo kvôli Sofii!" zamiešal sa do ich rozhovoru Castiel.
Teraz sa naňho ony nechápavo pozreli.
,,Ako to myslíš, Castiel?" opýtala sa ho Ellen.
,,Tenebris je najsilnejšia bytosť na svete. To vieš. Je dobré si ho radšej držať na svojej strane. Anjel, démon, duch či čarodejnica by získali výhodu oproti lovcom!" vysvetlil.
,,A vieš do akej mieri by som mala byť mocná?" opýtala sa ho s obavou Sofia.
,,Neoživila si ma krvou, že nie?"
,,Nie. Zatiaľ sa to podobalo na anjelské liečenie. S tým rozdielom, že som bola na dne, keď to fungovalo."
,,Ešte nie si moc mocná. Postupom času sa tvoje schopnosti prejavia!"
,,Už sa začínam báť!"
,,Castiel, a do akej mieri bude mocná? Bude schopná ovládať tie schopnosti?" opýtala sa Ellen.
,,Moc tenebrisa sa nedá tak ľahko klasifikovať. Ale jej moc bude dosť silná na to, aby zabila hocičo čo by nebolo v jej dosahu!" odpovedal jej.
,,Chceš tým povedať, že si môžem zmyslieť  napríklad, že chcem zabiť Crowleyho, tak pohnem rukou a Crowley zomrie?" spýtala sa Sofia a vážne začala nad tým uvažovať.
Ak by Crowley zomrel, ich dohoda by padla. Nevrátila by sa do pekla.
,,Že nad tým reálne uvažuješ?" spýtala sa hej Ellen s úsmevom.
Ani by jej nevadilo keby Crowley zmizne z ich životov. Sofia by sa potom možno nemusela vrátiť do pekla.
Sofia prikývla. Ellen sa zdvihla zo stoličky a podišla k linke. Z jednej zo zásuvok vytiahla príborový nôž a keď sa otočila, bez varovania ho hodila po Sofii. Mala tým určitý zámer. Sofia svoje schopnosti len objavovala. Takže by sa pri nejakej stresovej situácii mali jej schopnosti preukázať. Jednu takú jej teraz pripravila. Nôž letel vzduchom priamo na Sofiu. Tá pred seba vystrela ruky v obranom geste a zatvorila oči. Na chvíľu stratila prehľad o čase, srdce jej splašene bilo a ruky triasli.
,,Ellen! Chceš ma zabiť?" vyhŕkla, keď otvorila oči, ruky stále držala v obranom geste pred tvárou.
,,Myslím, že letiacemu nožu by si sa dokázala ubrániť!" povedala jej Ellen nespúšťajúc z noža oči.
Ani Castiel z neho nespúšťal oči. Príborový nôž sa držal vo vzduchu len pár centimetrov od Sofiiných rúk. Sofia tomu čo povedala Ellen až tak dobre neporozumela. Pohla rukami, nôž sa jej pohol s pravou rukou. Ľavú položila na stôl a pravú stále udržiavala vo zvduchu. Skoro jej oči z jamôk vypadli a sánka padla až na zem, keď videla, že nôž opakuje všetky pohyby po jej pravej ruke. Sofia pohla rukou hore a dole. Nôž to opakoval.
,,Páni! Keby to viem pred pár rokmi, nemusela som vtedy Sama obliať kávou!" usmiala sa.
,,Problém by bol ten, že keby nezistím kto si, lebo si im povedala falošné meno, musel by som ťa zabiť!" skazil jej radosť Castiel.
,,Ty vieš tiež pokaziť radosť!" odvrkla mu Sofia, dlaň natočila na šuflík za Ellen a nôž sa pomaly zniesol k ostatným.
Ellen na ňu len prekvapene pozerala.
,,Ešte nie je mocná! Ak by bola silnejšia, nôž by k nej nedoletel lebo len čo by si ho, Ellen, hodila, roztopil by sa!" povedal Castiel.
,,A kedy zistí, že je taká mocná?" opýtala sa ho.
,,To neviem. Všetkých tenebrisov sme po celé roky ničili. Teraz je tu Sofia a Nicolas. Moji bratia sa držia v úzadí len kvôli tomu, že Sofia je ,,mŕtva" a Nicolas nebude zrejme stopercentný tenebris!"
,,Ale ak je aj nephilimom alebo polodémonom, tak sa tiež musí obávať," riekla Sofia.
Castiel prikývol. Sofia si vzdychla. Jej život bol naozaj jednoduchší, keď netušila, že nadprirodzeno existuje. No teraz si nevedela svoj život predstaviť bez lovu. V tej práci bolo niečo čo ju napĺňalo. Áno, musela sa obávať o svoj život. Ale vedela, že zachraňuje stovky iných životov.
                              •••
O desiatej sa konečne vrátili do bunkru. Keď si ráno už nemali čo povedať a dozvedeli sa fakt všetko čo sa dalo o tenebrisoch, nikto nevolal a ani nenašli nijaký prípad podivného úsmtia či zmiznutia, rozhodli sa Ellen so Sofiou, že pôjdu nakupovať. Okrem jedla, ktoré im tam chýbalo si aj Sofia musela dokúpiť nejaké oblečenie. Aby nemusela chodiť v tom Samovom, ktoré na nej miestami viselo. Obe sa vzali a zamierili do centra. Castiela nechali v bunkry, lebo by sa im v obchodoch ešte stratil.
V meste sa rozhodli najskôr kúpiť oblečenie. Sofia behala z jedného obchodu do druhého a hľadala si vhodné oblečenie. Ležérne. Po hodine hľadania, držala v rukách asi päť tašiek s oblečením. Ellen bola už len z toho unavená, že na oblečenie hovorila Sofii názor. Sofia to pôvodne nechcela, ale Ellen sa nedala odradiť. Najviac ťažko sa im zoháňali topánky, keďže bola jar a už všetka obuv pre dámy boli lodičky. Sofia skoro len hodinu hľadala členkové čižmy zhruba do každého terénu bez podpätku. Nakoniec ich našla a zaplatila za ne celkom slušnú vysokú cenu.
Potom sa vybrali do potravín a do košíka hádzali všetko jedlo čo potrebovali a aj nepotrebovali. Niečo slané a aj sladké by nemalo uškodiť. Keď sa konečne vracali domov, museli si urobiť obkľuku, lebo zdemolovaná štvrť Lebanonu bola uzavretá, obe sa dohodli, že nabudúce pôjde Castiel s nimi. Aspoň sa obe nebudú musieť vláčiť s plnými taškami.
Keď konečne prišli do kuchyne, Sofia vzala tašky z oblečením a hodila ich do izby. Neunúvala sa s ich vybaľovaním. Na to bude mať času dosť večer. Vrátila sa do kuchyne, v ktorej už Ellen sedela za stolom a pila kávu. Očkom hádzala po taškách s potravinami, ktoré kúpili. Veľmi sa jej nechcelo ísť to vybaľovať a variť pre jedného. A Sofia sa tú jej nechuť rozhodla využiť. Dlho nič nerobila. A keď sa zamestná, nebudú jej myšlienky lietať k Winchesterovcom a ich stretnutiu s ňou.
,,Ellen, ja to vybalím a navarím! Ty si choď odpočinúť!" povedala jej.
Ellen sa jej zľakla. Ale prikývla. Vstala od stola a zamierila do izby. Ešte pred tým však pozrela na Sofiu a povedala jej:
,,A čo bude na obed?"
,,Ešte neviem. Pokúsim sa nenavariť veľa, keďže chalani majú prísť až..."
,,Asi v nedeľu, možno dnes."
,,Tak a Castiel neje!"
,,Dobre. Som zvedavá čo vymyslíš."
A odišla. Sofia sa chytila práce. Z tašiek povybaľovala potraviny, ktoré začala ukladať do chladničky. S Ellen kúpili aj basu piva pre prípad, že by naň mali chuť. A dobre vedeli, že Dean so Samom si ho veľmi ochotne dajú.
Zatvorila chladničku a keď sa otočila, skoro infarkt dostala. Našťastie, nevykríkla ako pri prvom stretnutí s Castielom. Len zatvorila oči, chytila sa za srdce a s mierne zadržovaným hnevom mu povedala:
,,Ešte raz to urobíš a prisahám, že ťa vážne niečim prerazím!"
Castiel sa na ňu zamračil ako to robil po väčšine času a sadol si za stôl. Sofia pretočila očami, so šuflíka vybrala nôž, vzala staré noviny a tiež si sadla za stôl.
,,Mal by si nosiť rolničku!" rozprestrela noviny, vzala zemiak do ruky a začala ho strúhať.
,,Myslím, že len potom by ste schytávali infarkt!" odpovedal jej Castiel.
Sofia naňho pozrela, no zemiak stále strúhala. Aj po slepiačky. Castiel sa jej pozeral na ruky a rozmýšľal ako je možné, že si s tým nožom ešte nezaťala do ruky.
,,Máš pravdu. Tá rolnička by bola väčší zabiják ako ty!"
Potom sa opäť pozrela na zemiak. Strúhanie jej šlo od ruky a už o chvíľu mala nastrúhaných pár zemiakov. Mala cvik. Keď bol Nick malý, nerobila skoro nič iné ako strúhanka zemiaky.  Keďže bolo medzi nimi ticho, začala si Sofia hmkať uspávanku, ktorú kedysi spievavala Nicolasovi. Ani si to neuvedomila. Nebola ten typ človeka, ktorý by spieval pred niekým iným. A keď spievavala Nicolasovi, bol ešte bábätko a ani slovíčko jej nerozumel.
Castiel počúval jej hmkanie až do vtedy, kým sa Sofia neporezala a nezačala nadávať.
,,Sakra!" začul.
Pozrel sa na ňu. Nôž aj zemiak boli položené na novinách, Sofii krvácal prst.
,,Si vporiadku?" spýtal sa jej s obavou.
,,Áno, som! Nič to nie je!" odvetila mu.
Vstal, zakrvavený prst dala pod tečúcu vodu, neodvážila si oblíznuť krv, keďže tam bola aj prímes zeminy. Potom našla leukoplast a prst zalepila. Opäť sa vrátila ku svojej pôvodnej činnosti. Lenže čas jej ubiehal strašne pomaly. Tak sa rozhodla nadviazať konverzáciu.
,,Prečo si ma vtedy vytiahol z toho horiaceho domu? Veď si ma mal zabiť!" vykĺzlo jej s úst skôr ako nad tým stihla popremýšľať.
Castiela to prekvapilo. Nemyslel si, že sa ho na to bude vypytovať. Veď sa to stalo už tak dávno.
,,Lebo si bola dieťa!" odvetil jej keď si premyslel svoju odpoveď.
Sofia medzi tým skončila s čistením zemiakov.
,,Ktoré si mal zabiť!" povedala, keď vytiahla plech.
Napadlo ju, že urobí typické zemiaky do trúpy. Na tých sa nedalo nič pokaziť. Nechcela riskovať, že by niečo pripálila. Predsa len musela za tie štyri roky poriadne zlenivieť.
,,Nebola si monštrum. Ja som ho v tebe aspoň nevidel!" odvetil jej, keď začala zemiaky krájať na krížalky.
,,A teraz? Vidíš to monštrum vo mne?" spýtala sa a odvážila sa mu pozrieť do očí.
Castiel sa jej tiež pozeral do očí. Ale skúmavým pohľadom. Akoby to monštrum hľadal v jej očiach. A ona si spomenula, že presne rovnako sa na ňu pozeral, keď mu ukázala čierny žily ako tehotná. Len vtedy ten pohľad trval asi len stotiny sekundy a bol rozhodnutý jej dieťa zabiť. Po pár dobrých minútach jej odpovedal:
,,Nie!"
No Sofia si tou jeho odpoveďou nebola istá. Ale nechcela to rozpitvávať. Nakrájané zemiaky okorenila, poliala olejom a hodila ich do trúby. Podišla k stolu a začala z neho spratávať veci. Opäť nastalo ticho. Ktoré ale po krátkej chvíli prerušil vyzváňajúvi Castielov mobil. Castiel ho chytil do rúk a keď si Sofia sadla, povedal:
,,To je Dean!"
Ona mu mobil vyšklbla z rúk a dala ho na hlasný odposluch.
,,Cas, konečne! Už si v poriadku?" zaznel Deanov hlas.
Obaja postrehli, že sa mu triasol a bol zmätený. Niečo sa stalo. A bol to veľký problém. Obaja vedeli, že len máločo dokázalo Deana Winchestera vystrašiť.
,,Čo sa stalo, Dean?" spýtal sa ho Castiel na rovinu.
,,Sam a Boby majú problémy. Uniesli ich. Cas, potrebujem ťa tu!" povedal Dean.
,,Hneď tam budem!" znela Castielova odpoveď, schoval mobil do vačku kabáta a chcel sa postaviť ale Sofia ho chytila za ruku.
,,Kam si myslíš, že ideš?" spýtala sa ho zamračená.
,,Dean potrebuje pomoc!" odpovedal jej.
,,To som počula!"
,,Tak čo riešiš?"
,,Ešte pred dvoma dňami si tu ležal mŕtvy. Som rada, že tvoj stav sa nezhoršil ale stále vyzeráš ako nad hrobom. Pôjdem ja! A ty tu ostaneš!"
,,Ani sa neopováž! Pred dvoma dňami si sa vyhrabala z pekla a démon ťa chcel zabiť!"
,,Som rada, že sa obávaš a máš o mňa starosti, ale aj tak pôjdem. Nie si môj otec a nemôžeš mi nič zakazovať. A na rozdiel od teba, mňa soľ a žiadne takéto triky nezadržia. Teba áno!"
,,A čo boje?"
,,Strieľať ešte dokážem. V pekle je nuda a tu tiež. Poteší ma, keď zlikvidujem pár démonov. A mimochodom, som tak trochu lekár! A som si istá, že to čo ťa napadlo, sme nevideli naposledy. A nemôžem ti život zachraňovať na diaľku. Sám si povedal, že ešte nie som dosť silná. Ako tenebris by som nemala ešte nikomu ublížiť!"
Castiel chvíľu mlčal. Akoby rozmýšľal nad tým čo povedala. Sofia bola veľmi tvrdohlavá. A keď si niečo zaumienila, bola to schopná uskutočniť i cez prekážky. Nič ju nedokázalo zadržať. A to Castiel veľmi dobre vedel. Za tie roky, čo ju vytiahol z horiaceho domu, videl ako sa z nej stáva trvdohlavá žena.
,,Tak dobre!" povedal nakoniec, ,,Ale keby sa to v Austine nejako zvrtlo, okamžite ma volaj!"
,,Určite budem!" odvetila mu a rozbehla sa do izby.
Z tašiek ihneď vytiahla hnedú parochňu a kontaktné šošovky. S Ellen to šli kúpiť. Obe veci hodila do ruksaku, kde ďalej hodila náboje, soľ, zápalky, fľašu benzínu, nože, strelné zbrane. Jednu zbraň, revolver jej obľúbený, si strčila za opasok, nôž si strčila do čižmy. Už zo zvyku sa zastavila pred zrkadlom. Rýchlo zhodnotila svoj zovňajšok, vzala ruksak, ktorý si hodila cez rameno a vyšla z izby. Pred bunkrom ju už čakala Ellen aj s Castielom.
,,Buď opatrná!" povedala jej Ellen a do ruky jej dala čepeľ, ,,Toto sa ti zíde!"
,,Ďakujem!" usmiala sa na ňu Sofia.
Ellen jej ešte podala kľúče od auta. Sofia hodila veci na miesto spolujazdca. S Ellen sa objali. Sofia sa ešte otočila na Castiela. Síce sa tváril ľahostajne voči tejto misii, ale vedela, že vo vnútri ho to zožiera.
,,Neboj. Keby niečo, zavolám!" povedala mu, rýchlo ho objala, nasadla do auta, naštartovala a vyrazila.
                                 ###
Austin, Texas, 17:32
Sofia stála na parkovisku a v čiernom aute si dodávala odvahy. Až keď bola hodinu na ceste, napadlo ju, že sa stretnutiu s Deanom a so Samom nevyhne. Až vtedy ju začalo zožierať svedomie, ako ju príjmu. Rozmýšľala nad tým ako príjmu fakt, že je medzi živými. Aby zahnala myšlienky a sústredila sa na šoférovanie, pustila si hudbu a šliapla na plyn. Do Austinu to bolo desať a pol hodiny. No ona šla ako blázon a nikde sa nezastavovala. Prekračovala na červené, zbytočne sa nezastavovala na prechodoch, bola si istá, že porušila asi všetky dopravné predpisi, a že po nej pôjdu všetky policajné zložky zo Spojených šťatov. No, svoj cieľ, dostať sa do Austinu o niečo skôr, sa jej podarilo. Pôvodný čas skrátila o tri hodiny.
Keď dorazila na parkovisko hotelu, kde sa pred pár dňami ubytovali Sam s Deanom, vymenila ako prvé poznávacie značky na aute, nasadila si tmavohnedé šošovky a parochňu. Obzerala sa v zrkadle, či jej nikde netrčí blonďatý vlas. Veľmi precízne si nacvičovala svoju lož a nechcela, aby ju prezradili vlasy. Potom, keď s tým bola spokojná, dodala si ešte odvahy a s vreckom soli vo vrecku koženej bundy, vreckovým nožíkom vo vrecku riflí, revolverom za opaskom a dýkou v čižme, vyšla z auta a zamierila si to priamo k izbe číslo 19, kde mali podľa Ellen aj Castiela, byť ubytovaný Wichesterovci. Nebola hlúpa, aby prešla cez dvere. Izbu si obišla, aby si to obzrela. Našťastie, nebude musieť dlho utekať, ak chce preliesť oknom. Preto sa zastavila pri dverách. Zhlboka sa nadýchla a jemne zaklopala na staré dvere izby. Potom sa veľmi potichu od nich vzdialila a sledovala či Dean otvorí. Presne ako čakala, o chvíľu vo dverách stál Dean aj so zbraňou. Neváhala ani chvíľu a rozbehla sa k oknu. Bolo mierne pootvorené, za čo Bohu ďakovala. Okno otvorila a potichu vkĺzla do izby. Okno zatvorila, aby ju nikto nepočul a postavila sa do stredu miestnosti za Deana.
Dean zatvoril dvere a s hundraním, či nemajú decká čo robiť sa vrátil do izby. Len čo sa otočil, zarazil sa. Na jeho prekvapenie, nevkĺzlo dnu žiadne malé decko ale niekto iný. Len meter pred ním stála mladá žena s krátkymi hnedými vlasmi, tmavými očami a celkom milo sa naňho usmievala. V ruke držala anjelskú čepeľ a hrotom mu mierila na hruď. Bola o trošku nižšia ako Dean. Dean si ju dobre prezrel.