#12

22 7 7
                                    

                            Angelus

,,A do frasa!" skríkol Dean, keď dopadol na zem niekde mimo Bobyho domu.

Nečakal, že cestovanie do hlavy niekoho iného bude fakt bolieť. Pri dopade, čo si myslel, že ho akoby niečo vyhodilo z čiernej diery, si poriadne uderil chrbát a aj vyrazil dych. Trvalo mu celkom dlho kým sa pozbieral zo zeme a udržal sa na nohách a neskolaboval z pulzujúcej bolesti v hlave.

Keď sa ako-tak pozbieral, obzrel sa kam to dopadol. Cítil teplo, slnko svietilo na jasnej modrej oblohe, vyzeralo to na jasný slnečný deň bez mráčku. Okolo neho nebolo široko-ďaleko nijakej budovi, len šíročíra zelená pláň s niekoľkými stromami.

Nikde nikoho nevidel. A to ho trochu desilo. Keď vyrážali, boli viacerý. Ako je teda možné, že skončil ani nevedel kde? A bol vlastne v jej hlave?

,,Haló! Je tu niekto?" priložil si ruky k ústam a zavolal.

Dúfal, že nájde aspoň niekoho kto mu povie kde je. Ale nič. Po plání sa rozľahol jeho hlas ale nik mu nedal jasnú odpoveď.

,,Haló! Sam! Nicolas! Castiel!" kričal, ,,Gabriel!"

,,Gabriel, ty bastard, ak sme zase v nejakej reality šou, nepraj si ma!" skríkol už naštvane.

Vážne netušil kde bol ani kam by sa mal vydať. Bol stratený a netušil ako sa odtiaľ dostať. To už v pekle sa lepšie orientoval ako tu, kde nebolo široko-ďaleko jedinej živej duše.

Dean sa obzeral, hlavu otočil skoro o stoosemdesiat stupňov ale nikde nikoho nevidel. Ešte aj skúšal kričať. Ale nič. Žiadna odpoveď. Preto siahol do vrecka. Dúfal, že tam nájde svoj mobil. Mal ho. Vďakabohu, pomyslel si s úľavou a zapol ho. No rýchlo nadobudnutý úsmev mu zase veľmi rýchlo zmizol z tváre. Nebol tu signál.

,,Pre pána kráľa!" skríkol zúfalo Dean.

Hodil mobil o zem, chcel ho rozbiť. Ak nemal signál, bol mu k ničomu.

,,Do šľaka! Castiel? Počuješ ma?! Prosím! Mám pocit, že Gabriel ma poslal úplne do čerta! Nie do jej hlavy!" skríkol.

Dúfal, že sa tam anjel zjaví rovnako ako zakaždým, keď naňho volali. Ale on nič. Nezjavil sa. Nezjavil sa o minútu, o dve. Dokonca ani o päť minút ho Dean nikde nevidel.

,,Do čerta!" zanadával.

Chytil sa za hlavu. Bol v koncoch. Kde mohol byť? Keby tu mal Sama, isto by na niečo prišli. Sam by na niečo prišiel. Dostali by sa z tejto pláne.

,,Sakra!" zašepkal si.

Ešte raz sa rozhliadol. Ak niekde bol, aká bola šanca, že sa niekde objaví nejaká budova? Nesmel zostať na jednom mieste. Možno po ceste niekoho objaví. Niekoho dosť rozumného na to, aby mu povedal, kde sa to nachádza. A kde sú jeho priatelia.

Otočil sa chrbtom k slnku a vydal sa na cestu. Nohy kládol jednu vedľa druhej a šiel po zelenej tráve tak úhladnej akoby sa o ňu niekto vzorne staral. Akoby ju niekto polieval, kosil a vytrhával z nej burinu. Dean nad tým nepremýšľal. Preňho to bola len tráva. Nič čo by stálo za námahu. On si len kládol otázku, kde to je a kde je jeho rodina.

No možno si mal dať pozor na tú trávu. Lebo kto by len niekde mimo civilizácie udržival tak perfektný trávnik? Veď čo ak ho toto mohlo priviesť na nejakú nápovedu? Či to náhodou nie je práca nejakého podvodníka.

Takže opäť nová kapitola. Dúfam, že sa vám bude páčiť. Za každý ohlas a hviezdičku ďakujem🥰😘
A ako prežívate, že sa blíži koniec prázdnin?

Angel of Apocalypseحيث تعيش القصص. اكتشف الآن