Angel of Apocalypse

#20.1

                     Asmaelov meč

Keď Boby zmizol z domu, aby si šiel prevetrať hlavu, lebo to, čo mu Gabriel ukázal, ho šokovalo a neveril, že by toho istého činu mohla byť Sofia schopná, Gabriel vošiel do obývačky, v ktorej ešte stále spal Nicolas. Sadol si do kresla oproti nemu a chvíľu ho zamyslene pozoroval. Bolo mu to celé zvláštne. Nicolas bol anjelom. Nepotreboval schránku. Nebol ani nephilimom, či polodémonom. A tenebris? Možno v ňom temná stránka driemala. Ale zatiaľ  na ňom nenašiel nič také vyznačujúce sa tenebrisími schopnosťami. Anjeli ho nemuseli zabiť. Zatiaľ bol v bezpečí.

Ale bol si istý, že už mu museli Michael či Raphael dať návrh na statie sa božím bojovníkom. Nevyzeralo to tak, že by to bol prijal. Uvažoval, čo ho drží tu na zemi, že odmietol byť anjelom. Možno nie kvôli Sofii a svojej rodine. Sam, Dean, Boby a ešte aj Castiel sa o toho chlapca starali ako keby bol synom všetkých a nie len Sama. Možno sa Nicolas nepridal k anjelom kvôli Bohu. Nechcel riskovať, že by práve jemu prikázal zabiť posledného tenebrisa. A možno to urobil kvôli tomu, že nedôveroval anjelom. Nechcel robiť ich prácu a bol viac lovcom ako nadprirodzenou bytosťou. To nevedel. Ale fascinovalo ho to na tom chlapcovi. Bol odvážny a nebojácny. Občas ľahkovážny, lebo sa hnal po hlave i do spolupráce s nepriateľom. Nemusel si zisťovať či je silný. Už to vedel.

Akoby Nicolas vycítil, že sa naňho niekto pozerá, otvoril oči, pár krát zamrkal a otočil sa na kreslo oproti nemu. Gabriel ho neprekvapil ale zarazilo ho to, že s ním bol osamote.

,,Kde je Boby?" spýtal sa a v momente už sedel.

Ani si nevšimol, že Gabriel ho pozoroval zaujatým pohľadom.

,,Išiel sa prevetrať!" odpovedal mu Gabriel, keď sa prebral z myšlienok.

,,Prečo?" opýtal sa podozrievavo Nicolas.

Gabriel si vzdychol. Mal mu to povedať? Veril by mu? Určite by ho nenávidel a isto by mu neveril. Nemohol naňho predsa hneď vybafnúť, že mu chce zabiť mamu. Už dvakrát sa o to pokúsil a ani raz sa mu to nepodarilo. Najskôr musel nájsť Asmaelov meč a až potom s ním mohol ísť na Sofiu. Ale tak, aby o tom nikto nevedel.

,,Ukázal som mu niečo, čomu je ťažké uveriť!" povedal a do úst si hodil cukrík.

,,Čo také?" opýtal sa ho Nicolas a podozrievavo si ho obzrel.
Gabriel teraz nevyzeral, že by mu šiel klamať alebo by sa ho pokúsil zabiť. Skôr vyzeral skľúčene. Akoby ho bolo niečo trápilo.

,,Čo sa deje? Niečo s mamou?" opýtal sa so starosťou Nicolas a už aj stál na nohách.

Gabriel si znova vzdychol.
,,Obávam sa, že áno!" povedal a videl ako sa na Nicolasovej tvári striedajú rôzne pocity a isto uvažoval ako ho čo najmučivejšie zabiť.

,,Nič som jej neurobil!" zdvihol na svoju obranu ruku Gabriel a Nick si ho podozrievavo prezrel.

,,Tak čo teda?" opýtal sa ho Nick.

,,Ukázal som mu prvého tenebrisa!"

,,A čo to má s mojou mamou?"

,,Obávam sa, že tvoja mama je úplne presná reinkarnácia prvého tenebrisa!"

Nicolas sa naňho pozrel ako na blázna. Chvíľu si ho premeral i keď videl jeho zničený výraz, povedal:
,,Blbosť! Mama sa bojí zabiť i pavúka, pokiaľ jej neublíži!" povedal.

,,Nick, viem, že ju máš nadovšetko rád ale musím ti niečo ukázať!" povedal mu Gabriel a podišiel k nemu.

Vystrel ruky k jeho spánkom. Nicolas ustúpil a do ruky chytil ostrie. Namieril ho na archanjela a povedal:
,,Bacha, mám zbraň!"