Angel of Apocalypse

#18.3

                    (Ne)vinný bozk

Keď si Sofia pobalila svoje veci a chystala sa na posledné sedenie s jej ošetrujúcim lekárom nikdy by ju nenapadlo, že práve v jeho pracovni uvidí to, čo videla. Keby jej to bol niekto povedal, vysmiala by ho. Ale teraz?

Zmätene stála vo dverách pracovne a nevedela si vymyslieť nijakú logickú odpoveď. Sam bozkával Ruby. A že on má pochybnosti. To ona ich mala mať. A vraj mu na nej nezáleží. To je pekná nedôvera k tej démonke.

Začal v nej bublať hnev. A že on sa má čo hnevať. Že sa hneval na Castiela za to, čo povedala. A čo mala robiť ona? Vybuchnúť od hnevu? Alebo to tolerovať? Myslel si, že bude aj s ňou aj s tou démonkou? Tak to sa príšerne zmýlil. Ona sa nenechá klamať.

,,Rušíš!" odpovedala jej Ruby vysmiata ako slniečko.

,,A vraj máš ty pochybnosti! To ja som ich mala mať, Sam!" skríkla po ňom.

Podišla k nemu a jednu mu strelila. Hnevala sa. Mala chuť ho zabiť, že ju tak hnusne oklamal. Ale nemala pri sebe nijakú zbraň. A bola v nemocnici.

,,Sofia, to je ináč ako to vyzerá!" bránil sa Sam.

,,Vážne? Pretože to vyzerá tak, že sa bozkávaš s démonom a celkom si to užívaš! A Castiela ideš zavraždiť, že som sa mu pokúsila zachrániť život!" skríkla po ňom.

,,Sofia, mô-"

,,Nie, Sam! Od teba už nechcem nič počuť! Si klamár! A ja ti to tolerovať nebudem!"

Ešte jednu mu strelila. So slzami v očiach sa otočila na päte a podišla k dverám.

,,Sofia!" zavolal za ňou Sam.

,,Kľudne sa vráťte ku svojej začatej činnosti! Mne už je to totiž jedno, Sam!" povedala mu a vyšla z pracovne.

Po lícach jej stekali slzy. Rýchlym krokom sa náhlila po schodoch na druhé poschodie a zmizla za dverami svojej izby.

Tam treskla päsťou do steny. Počula puknutie kosti. Nedbala na to. Plakala. Cítila sa zničene. Sam ju oklamal. Hnusne ju oklamal. Už mu nedôverovala. Vôbec.

,,Sviniar jeden!" povedala si a utrela si slzy, ,,Toto mu nedarujem! Vraj má pochybnosti! Ja si môžem lámať hlavu so svojími citmi. A on? Ten sa rovno bude bozkávať s Ruby a vôbec mu neprekáža, že ho pri tom pristihnem! Sviniar jeden!"

Zobrala si tašku a nahnevane podišla ku dverám. Chytila kľučku a prudko otočila dvere. Pri otváraní však, dvere niekomu dobre jednu vrazili. Začula bolestný ston. Sofia okamžite vyšla z izby. Čo ak zranila nejakého doktora alebo sestričku?

Na chodbe sa však zarazila. Na podlahe sa roztiahol Gabriel a držal si nos. Nad ním stál Castiel a očami raz pozeral naňho a raz na ňu.

,,Au! Hneváš sa na mňa, že si mi musela vraziť?" spýtal sa jej Gabriel.

,,Prepáč!" ospravedlnila sa mu Sofia až sa zarazila, ,,Vlastne, čo tu vy dvaja robíte?"

Castiel pomohol bratovi stáť na nohy a ten sa potom dotackal k najbližšiemu automatu na sladké. Musel si niečo sladké kúpiť. Potom už bude vporiadku. A Castielovi by sa mohlo hodiť, že ich nechal osamote.

,,Prišli sme ťa navštíviť!" odpovedal jej Castiel.

,,To ste-" Sofia bola prerušená Samom, ktorý na druhé poschodie dobehol.
Úsmev, ktorý mala na perách, zmizol.

,,Sofia!" zakričal po nej.

Sofia pretočila očami. Momentálne nemala naňho náladu. Prečo ju vôbec otravuje? To ho Ruby už omrzela?