Angel of Apocalypse

#11.1

                           Archanjel

Nicolas sedel na stoličke v kuchyni a cítil sa ako na výsluchu. Ruky mal položené na stole a hlavu mal poleženú na dlaniach. Už nevedel ako to mal vysvetliť. Sam, Dean, Boby a Castiel okolo neho krúžili ako supy a pýtali sa ho tie najotrávnejšie otázky.

Pred pol hodinou mal prednášku, že sa možno zbláznil. Mohla to byť pasca. Mohol prísť o život. A nehovoriac o tom, že Dean naňho najskôr pätnásť minút kričal, že či zošalel použiť sigíliu na vyhnanie anjela na Castiela. Nie, nezbláznil sa. Ale nejako sa ho zbaviť musel. Lebo mu ináč bol neustále v pätách.

,,Ježiši, Dean! Nič to nebolo. Len som tej žene vrátil jej rodinu! Aj mama by to urobila!" povedal Nick, ktorého z toho výsluchu už bolela hlava.

,,Ale mohla to byť pasca!" povedal mu Sam.
A bolo na ňom jasne vidieť, že je nervózny. Jeho syn sa viac podal na Sofiu. Robil si všetko po svojom.

,,Ale nebola. Necítil som žiadneho démona. Len nejaké vibrácie anjela! Asi mama!" povedal mu.

,,Počkaj!" zastavil ho Castiel, ,,Povedal si, že si bol v Kansase. Ako by tam mohla byť Sofia, keď sa nevie premiestňovať?"

,,Čo ja viem? Možno ju tam ktosi preniesol. Odkiaľ by tá žena vedela moje číslo? Od Boha?"

,,V našom svete je možné všeličo!" poznamenal Dean a ako to urobil, dvere Bobyho domu sa s buchnutím rázne otvorili a do nich niekto vstúpil.

Rodina sa okamžite presunula na chodbu a všetci zostali vykoľajene stáť na mieste.

,,Kto ste?" vykoktal so seba ako prvý Nicolas a oči nespúťal z návštevy.

Vo dverách stál muž, Nicolasovi sa zazdalo, že všetci ho poznajú ale sú aj tak prekvapený, že ho vidia. On si ho až tak moc neprezeral. Skôr ho zaujímala osoba, ktorú držal na rukách.

Až po chvíli mu došlo koho to vlastne drží na rukách. V náručí držal jeho mamu. Bola v bezvedomí, doškriabaná a ufúlaná od sadzí. Bolo z nej cítiť síru.

,,Gabriel!" zatiahol varovne Castiel a nespúšťal z neho oči.

Jeho hlas znamenal, že ak sa o čokoľvek pokúsi, nebude to tolerovať. I keď si sily s Gabrielom nemohol rovnať.

,,Ahoj, braček!" usmial sa Gabriel.

Potom zrak presunul na ostatných. Mračili sa naňho ako by im nevedel čo urobil. Čo netušil aký na to mali dôvod.

,,Môžem vôjsť? Alebo ma necháte aj s ňou tu na chodbe?" spýtal sa a hlavou naznačil k bezvedomej Sofii.

,,Čo si jej urobil?" spýtal sa ho Sam.
Mračil sa naňho a ruky zatínal v päste. Ak jej Gabriel čokoľvek urobil, zabije ho. Nedovolí, aby jeho žene niekto ubližoval.

,,Ja? Nič!" odpovedal mu dotknuto Gabriel.

,,Tebe budeme dôverovať!" odsekol mu Dean posmešne.

,,To bolelo!" zahral to Gabriel.

Keby mal voľné ruky aj by si jednu z nich priložil na srdce. Potom sa zamračil a povedal im:
,,Byť vami, som vďačný! Práve som jej zachránil život a ako nič v zlom, nie že by bola ťažká ale už ma bolia ruky!"

Zdalo sa, že až teraz sa všetci rozhýbali. Sam k nemu rýchlo pribehol a vzal si Sofiu do náruče. Nick bol pri ňom.

,,Bude vporiadku?" spýtal sa Nicolas s obavou.

,,To neviem. Uvidíme. Tvoja mama je najsilnejší človek akého poznám. Tak rýchlo by sa nevzdala!" povedal mu Sam ako šiel so Sofiou do prvého poschodia.