Angel of Apocalypse

#27.1

Apokalypsa

Sam, Castiel, Dean a Boby s Gabrielom sedeli v bunkri a mlčky popíjali pivo. Už dlhú dobu ani jeden z nich neprehovoril. Nikto nemal slov. Každý smútil. Po svojom. Sam si robil starosti o Nicolasa. Už dlhú dobu ho nevideli. Od pohrebu uplynulo niekoľko hodín. Nicolas nedvíhal telefón a ani neodpovedal na správy. Už ho aj chcel ísť hľadať. Ale nevedel kam by mohol ísť. Ten chlapec mal zlomené srdce. Prišiel o jedinú osobu, na ktorú bol zo všetkých najviac citovo naviazaný. Musel byť zlomený. Sklamaný. Mŕtvy vo vnútri.

Ale Sama to zožieralo. Sofiu miloval. To vedel. I keď vedel, že jej srdce už patrilo inému, miloval ju. Jej smrť mu lámala srdce na kúsky. V očiach mal slzy, ktorým nedovolil padnúť na zem. Zadržal ich. Fľašu od piva stisol až mu hánky obeleli. Vo vnutri cítíl strašnú bolesť.

Tiež sa bál o syna. Nevedel kam mohol ísť. Nevedel sa mu dovolať. Čo ak si ten chlapec niečo urobí? Ublíži? Urobí nejakú hlúposť? Mal by ho hľadať a nesedieť tu. Sofia bola síce mŕtva ale jej syn žil. Nechcela by, aby kvôli nej plakali. Aby za ňou smútili. Chcela by, aby si boli navzájom oporou. Pomohli si a utíšili tak tú bolesť.

Vstal. Položil nedopitú fľašu piva na stôl. Zamieril na chodbu. Z vešiaku vzal svoju bundu. Obliekol si ju. Prezrel si zbraň. Mal v nej všetky guľky. Akurát si ju zastrčil za opasok, keď k nemu prišiel Dean.

Oči mal červené od zadržiavaných sĺz. V tvári smutný výraz, ktorý nedokázala skryť ani kamenná maska. Len smrť pár ľudí mu mohla na tvár priviesť zlomenú bolestnú masku. Smrť mladšieho brata Sammyho, smrť Bobyho, smrť Sofie, Castiela alebo smrť Ellen a Jo.

Venoval svoju bratovi ľútostivý pohľad, ktorý v momente vystriedala otázka.

,,Kam ideš?" spýtal sa Sama.

,,Idem hľadať Nicolasa. Neozýval sa mi. Mám oňho starosti. Bojím sa, že si niečo urobil!" odvetil mu Sam.

,,Idem s tebou. Dvaja ľahšie prehliadame mesto ako ty sám!" povedal mu Dean.

Už sa napriahol za bundou, keď sa k nim pridal aj Boby. Gabriel s Casom sedeli v obývačke a mlčky pozerali do steny oproti nim.

,,Kam idete, chlapci?" spýtal sa ich ustarosteným tónom otca.

,,Ideme hľadať Nicolasa!" povedal mu Dean.

,,Ešte sa neozval?" spýtal sa Boby.

,,Nie. Bojím sa, že si niečo urobil. Castielovi to ale nehovor. Ak by to tak bolo, čo dúfam nie je, vyčítal by si to. Zatiaľ im nič nehovor. Ak by sme niečo potrebovali, zavoláme!" odvetil mu Sam.

Boby prikývol. Sam vyšiel z bunkru. Dean sa natiahol konečne za bundou. Obliekol si ju. Už chcel ísť, keď ho Boby ešte zastavil. Mal na tvári ustarostený pohľad. A ten Dean veľmi dobre poznal. Obával sa. A kto by nie? Zažívajú zlé časy a Dean sa obával aj o Sama, Nicka a aj o Castiela. To čo sa stalo, s nimi muselo riadne zamávať. Vedel to sám.

,,Dozri na Sama!" povedal mu Boby.

Dean mu len prikývol. Dozrie na svojho bračeka. Nedovolí mu zosypať sa. Bude jeho oporou, keď to bude potrebovať.

Potom sa otočil a vyšiel pred bunker. Sam naňho už čakal v aute. Pozeral do mobilu a ako keby sa z neho pokúšal vyčítať kde sa jeho syn nachádza. Ale mobil mu to neprezrádzal. Len ticho mlčal.