Angel of Apocalypse

#9

                       Seattle's trap

Idaho Falls, Idaho, USA
Rok po Sofiinom zmiznutí
Nicolas s Castielom trčali už asi dva dni v lacnom hotely niekde v Idaho Falls. Nemali prípad a ani Sam s Deanom sa im neozývali. A Nick im nechcel telefonovať pre prípad, že by volal v nevhodnú chvíľu.

Ale ani v hotely nebolo čo robiť. Každý deň surfoval po internete či nenájde nejaký prípad, odmietal chodiť von a Castiel sa tiež vyparoval. Asi sa tiež pokúšal hľadať Sofiu alebo niečo zisťoval o Azazelovi. Aj keď sa Nick už vzdal nádeje, že by mamu našli. Bol si vedomí, že ich chcela takto ochrániť. Aj bola skvelou lovkyňou. Ale po tom, čo všetko sa dozvedela, sa o svoju mamu bál. Netušil či niečo nevyvedie. Aj on robil hlúposti ako malý. A bál sa, že by nejakú hlúposť mohla urobiť aj jeho mama.

Každopádne, už deň nevidel Castiela a ani netušil kde by mohol byť. Trochu si oňho robil starosti. Nedvíhal mu a on sa mu vôbec neozýval. Aj ho skúšal privolať ale nič. Akoby ho ignoroval.

,,Ak zomrie Castiel, nechcem žiť ani ja!" skríkla Sofia a hodila sa so strechy dole.
Padala a padala. Nemohol ju nijako zastaviť. I keď sa rozbehol k okraju strachy a natiahol za ňou ruku, nedokázal ju zachytiť. Pocítil bolesť, keď dopadla na zem. Pocítil ako umiera. A nemohol nič urobiť.

,,Mama!" skríkol Nicolas.
,,Nicolas!" začul jej hlas.

Obraz sa rozplynul a on sa objavil nie už pred budovou ale v akejsi budove. Obzrel sa. Podľa regálov z liekmi by povedal, že je v lekárni. Ako ináč. Len v lekárni nájdeme lieky.

,,Castiel, hlavne nezaspi! To mi prácu zhorší!" začul mamin vystrašený hlas.
Rýchlo sa za ním vybral. Podľa toho, čo počul, mal Castiel problémy. Asi bol zranený. A mama mu tie rany ošetrovala.

Už bol skoro pri nich, keď sa obraz zase rozplynul. A on sa objavil zase na úplne inom mieste. Nachádzal sa v tmavej izbe. Nikde nevidel nijaký nábytok. Nikde nebolo nič. Len tma. Nič iné ako čiernočierna tma. Len on stál v strede miestnosti.

,,Haló! Je tu niekto?!" zvolal do tichej miestnosti.
Nič. Odpoveďou mu bola len ozvena vlastných slov.

Otočil sa okolo vlastnej osi aby si tmavú miestnosť lepšie prezrel. Dúfal, že tam nájde nejaký záchytný bod, ktorý by mu povedal, kde sa nachádza. Ale on nič nevidel. Len tmu.

,,Ozvite sa niekto! Je tu niekto?" zakričal.
,,Nick!"
Nicolas sa obzrel. Začul mamin hlas. Ale nikde ju nevidel.
,,Mama? Si tu?" spýtal sa a po miestnosti sa obzeral ako šialený.
Chcel nájsť svoju mamu. Chcel ju vidieť. Chcel ju objať. Chcel, aby sa vrátila do rodiny.

,,Nick, ľúbim ťa!" začul.
,,Mama! Mama, kde si?" pýtal sa.

Náhle sa obraz rozplynul. Padal. Padal čiernočiernou tmou. Zdalo sa mu, že ten pád trval aj niekoľko minút.

Dopadol na zaprášenú podlahu. Pocítil bolesť. Ihneď otvoril oči a zberal sa zo zeme. Síce mu pád vyrazil dych ale on potreboval vedieť, kde sa nachádza.

Obzrel sa. Bola tam tma. Srdce mu splašene bilo. Jeho oči si už zvykli na tmu.

,,Kde, do čerta, som?" spýtal sa sám seba a očami sliedil po zaprášenej budove.

Staré podporné stĺpy boli pokryté pavučinou a hrubou vrstvou prachu. Netušil kde je. A nič mu ani nenapovedalo. Asi trikrát sa otočil okolo vlastnej osi, aby zistil kde je. Nič. Videl prach, kusy železa a...