Angel of Apocalypse

#19.5

                 Rodinné stretnutia

Sam už hodnú chvíľu sedel v aute, ktoré zaparkoval na parkovisku pred malým motelom, v ktorom mu pred pár dňami zmizla Sofia. Cítil sa hlúpo, že si tu dodával odvahy. Na Castiela dokázal vyletieť. Bol to jeho priateľ. A bral ho ako brata. Avšak si nikdy nemyslel, že by mu dokázal prebrať priateľku.

Vzdychol si. Bolo ťažké ísť za Sofiou ako si myslel. Sofia bola ešte pred pár dňami na tom dosť blbo. A to, čo sa stalo s Ruby? Určite si myslí, že s ňou niečo má. Ale nemá. Od vtedy ako sa dozvedela, že ju s ňou podviedol, Ruby sa v Bobyho dome neukázala. Netušil kde je a ani mu to nechýbalo.

Dnes sem prišiel z jediného dôvodu. Vysvetliť to Sofii a získať ju späť a ešte si prísť po informácie. Vážne ho škrelo v hlave či má niečo s Castielom. Ruby mu nasadila chrobáka do hlavy. Vážne sa teraz obával, že by s Casom mohla niečo mať. A musel to mať potvrdené. V Las Vegas síce tvrdila, že s ním nič nemá. Ale v pekle povedala opak. Že ho ľúbi. A čo sa dialo v tom zaseknutom výťahu? Samozrejme, že Castiel svoju verziu povedal. Ale jeho museli držať niekde v pivnici a asi ho musel niekto riadne udrieť, odhadoval to na Deana, lebo ho potom bolela pár dní sánka. A z Gabriela tiež nič nedokázal dostať. Tak dúfal, že Sofia bude ochotnejšia a všetko mu povie. A potajme dúfal, že mu povie, že ho ľúbi a že to s Casom bol len nejaký skrat v hlave.

Zhlboka sa nadýchol a vydýchol. Urobí to. Pôjde za ňou. Chce sa aj uistiť, že je vporiadku.

Vypol si telefón pre prípad, že by Deana napadlo mu telefonovať z nejakého baru, aby aj Casa prišiel vyzdvihnúť. Nechal ho v aute a vyšiel z neho. Obzrel sa. Chadný nočný vzduch mu udrel do tváre a rozfúkal vlasy na všetky strany. Aspoň na chvíľu si myslel, že z neho všetky tie starosti opadli. Na malý moment zatvoril oči a keď si ich otvoril, zistil, že vietor jeho starosti nezobral preč. Stále tam boli. Stále v jeho hlave krúžili myšlienky ohľadom Sofie a Castiela.

Pokýval hlavou, aby si ich utriedil a zamieril k motelu. Vystúpil po kamienkových schodoch a vstúpil do tepla. Recepcia motela nebola bohviečo. Bol to len starý drevený stolík, za ktorým sedel akýsi postarší pán a pri ňom stál menší chlapec v uniforme. Bol tam na odnášanie batožiny.

Sam k nim pristúpil a mládenec trochu strčil do pána. Postarší pán sa prebral z ľahkého spánku a veľmi láskavo sa pozrel na nového hosťa.

,,Dobrý večer, pane!" pozdravil ho trhane, ,,Ako vám môžeme poslúžiť?"

,,Chcel by som sa spýtať," začal Sam, ,,Pred pár dňami sa tu ubytovala jedna žena. Strednej postavy, blond vlasy mierne kučeravé..."

,,Vysmiata ale strach v očiach, parádny zadok?" opýtal sa chlapec.

Samozrejme, bol to tínedžer a on nehľadal na nič iné ako na jej zadok.
Sam naňho vyvalil oči. Ten opis mu veľmi nepomohol.

,,Volá sa Sofia Wagnerová!" povedal a dúfal, že Sofia sa tu neubytovala akurát pod nejakým falošným menom.

Chlapec pozrel ponad staršieho pána do knihy návštev. Chvíľu prechádzal mená a potom s úsmevom povedal:
,,Túto informáciu vám dám len ak mi dáte päť dolárov!"

Sam naňho zase vyvalil oči.
,,Nezdá sa ti, že si nejaký drzí, chlapče?" opýtal sa ho.

,,Ani nie!" povedal a mrkol.

Jeho modré oči sa zrazu premenili na čierne a starcove oči rovnako. Sam sa zľakol a o krok ustúpil. Démoni. Mal si on vziať nejakú zbraň. Alebo svätenú vodu.

,,Neboj sa, Sam!" povedal mu chlapec už zase s modrými očami, ,,Sme tu na prosbu Sofie!"

Sam ešte viac na to vyvalil oči. Prečo by Sofia volala démonov?