Angel of Apocalypse

#23

Niet návratu

Venujem AlzbetaU

Prešiel ďalší týždeň. Gabriel sa pre istotu Sofii vyhýbal, lebo sa v duchu obával, že by ho mohla ešte stále chcieť zavraždiť za tú ilúziu. Všetci ostatní chodili okolo Sofie po špičkách ako keby sa báli, že každú chvíľu vybuchne. Nečudovala sa im, že ju brali ako sud pušného prachu, ktorý môže kedykoľvek vybuchnúť.
Ale na druhú stranu, bola za to rada. Mala od všetkých pokoj a rozprávali sa s ňou len niekedy, keď už bola na večeri či obede. Ráno neraňajkovala. Len skoro ráno vstala, pripravila raňajky pre chlapcov a chodievala behávať. Beh bol jej krycí manéver pre jej skutočnú prácu. Hľadala Azazela a svoju milosť. Už nechcela, aby kvôli nej Castiel ako človek trpel. Proste to už chcela mať z krku. Crowleyho démoni jej s radosťou pomáhali. Nemali na výber. Ich mučenie si užívala.

Ani teraz to nebolo iné. Stála v telocvični základnej školy a v diablovej pasci väznila podriadného dobitého démona. Celú koženú bundu mala od krvi a mala len jedno šťastie, že sa rozhodla pre čierne oblečenie.

,,Zničil si mi drahú bundu. Vieš o tom?" povedala démonovi.

,,Zhni v pekle!" odsekol jej démon.

,,Neboj sa! Tam skončím. No nebudem jeho väzňom. Budem kráľovnou!" usmiala sa naňho.

,,Ty? Nenechaj sa vysmiať! Ani vlastné premeny neovládaš!" zasmial sa démon v koži šesdesiatníka.

Sofia sa k nemu otočila chrbtom, vyzliekla si čiernu koženú bundu. Pod ňou mala čierne tielko, ktoré dokonalo odkrývalo jej tetovania a zmluvu. Prehrabla si rukou vlasy na jednu stranu a chytila do ruky Rubyinu dýku. Otočila sa na démona. Prst mala priložený na hrote dýky a ňou krúžila. Pomaly začala okolo démona kráčať s nepríjemným úsmevom na perách.

,,Povedz mi, čo chcem vedieť a dohodneme sa!" povedala mu Sofia.

,,Nie som križovatkový démon!" odsekol jej s rovnakým úsmevom démon.

,,Našťastie, ja som!"

,,Trhni si!"

Sofia zaťala ruku v päsť a démon padol na kolená v bolestiach.
,,Povedz mi ako zrušíme zmluvu!" zatiahla naštvane.

,,Choď do čerta, Crowleyho milenka! Toto privilégium máš len kvôli tomu, že?" smial sa démon.

,,Jasné, každý démon ti dotvrdí, že niečo s kráľom pekla mám!" povedala, ,,Nenechaj sa vysmiať! Sám vieš, že mu slúžim!"

,,Tak si urob prácu, vrahyňa!"

Sofia prekročila pascu. Sklonila sa k démonovi a chytila ho za bradu. Musel sa pozerať len na ňu.
,,Povedz mi, čo chcem vedieť! A ja ťa nechám na žive!"

Démon sa len zasmial.
,,Zbohom!" povedal jej a chcel uniknúť z tela.

Ale Sofia démonovi zapchala ústa a démonovi sa jeho ťah nepodaril. Skučal od bolesti, keď ho Sofia riadne udrela do rebier a niektoré mu úplne rozdrvila.
,,Budeš hovoriť?" spýtala sa ho.

,,Choď do čerta!" znela jeho odpoveď.

,,Ako chceš. Ale až po tebe!" odvetila mu a vrazila mu dýku až po dlaň do hrude.

Telo zablykalo a padlo na zem mŕtve. Ona bez milosti vstala. Podišla k svojím veciam. Ďalší démon, ktorý jej zobral len čas. Prečo oni nechceli chápať, že chcela len odpovede? Žiadny démon nemusel umierať ak by jej dal to, čo chcela.