Angel of Apocalypse

#22.8

Tréning

Obed u Bobyho v zabezpečenej hotelovej izbe prebiehal zväčša potichu. Všetci hľadeli na ňu a ona pozerala len na Nicolasa. Obaja sedeli oproti sebe ako keby všetci chceli, aby si to vysvetlili. Aby sa ich vzťahy tiež upravili.

Sofia sa snažila jesť. Zjedla trochu z polievky, trochu z druhého jedla aj z dezertu. Gabriel vtedy na ňu zazeral, že prečo nejedla viac. Ešte si budú myslieť, že ju drží o hlade. Sofia tie jeho pohľady nevydržala, a tak sa ponúkla, že poumýva riad. Vzala zo stola a zmizla v kuchyni. Pustila si vodu a začala umývať riady. Po chvíli sa do kuchyne priplichtil aj Nicolas. Potichu, so skloneným zrakom vzal utierku a začal riady utierať.

,,Nemusíš to robiť!" povedala mu Sofia.

,,Ale ja to chcem!" odvetil jej Nicolas.

Sofia naňho krátko pozrela. Vedela, že to nerobí z vlastnej vôle. Povedali mu to. Vedela, že riady neutieral z vlastnej vôle. Ani ako dieťa to nerobil.

,,Nick, nemusíš to robiť ak ti to kázal Dean alebo Sam. Či Gabriel!" povedala Sofia.

,,Chcel som to!" stál si za svojím Nick.

Sofia si vzdychla. Doumývala posledné riady a počkala kým ho Nicolas poutiera a dá na miesto.

,,Ako to zvládaš?" opýtala sa ho, keď upratoval utierku.

,,Neviem. Je to zvláštne bez teba!" mykol ramenami Nick.

,,Nick, je mi-"

,,To je v poriadku, mama. Gabe Bobymu povedal, že robíš pokroky."

Sklonila hlavu. Povedal to takým sklamaným tónom. Gabriel mu klamal do očí a on to určite vedel. Vedel, že jeho mama pohorela na plnej čiare.

,,Nerobím pokroky!" povedala a s týmito slovami odišla za ostatnými.

Živo diskutovali o jej pokrokoch, ktoré neboli ani pravda. Chvíľu ich mlčky počúvala a potom sa rozhodla ukázať sa im na oči. Vkročila do izby, odkašľala si. Miestnosť stíchla a všetky zraky sa na ňu upreli. Sofia si ich snažila nevšímať. Prešla cez modrú obývačku s hnedým gaučom na úzku chodbu s kvetovaným vzorom a vyšla z izby. Prešla jedno poschodie, potom druhé. Okolitý svet pre ňu neexistoval. Ponorená do vlastných myšlienok došla k autu a vybrala z neho denník. Tisla si ho na hrudi ako štít a s ťažkým pocitom sa vracala do obývačky. Tam si sadla do hnedého koženého kresla a denník si uložila na kolenách.

,,Žiadne pokroky!" povedala a nevšímala si nechápavé pohľady jej rodiny.

Anjeli stáli pri zárubni dvier, Boby s chlapcami sedel na gauči a Ellen sedela usadená v druhom koženom kresle oproti Sofii a na opierke vedľa nej sedela Jo.

,,Žiadne pokroky? Gabriel vravel-" nechápal Boby.

,,Klamal. Nechcel ťa zaťažovať tým aká som neschopná a labilná!" skočila mu do reči Sofia.

,,Ale prečo?" otočil sa Sam na Gabriela.

,,Pretože chcel mať nejakú zámienku na stretnutie. Za celý týždeň som viac pohorela ako sa priblížila k anjelovi. Možno som mala iba jeden úspech!" vysvetlila mu Sofia.

,,Tak toto nechápem!" povedal Dean.

,,Dúfa, že keď sa porozprávame, bude pre mňa tréning jednoduchší!" povedala mu Sofia.

Teraz si vzdychla a nedovolila ďalšie otázky. Denník neotvorila, svoju minulosť poznala naspamäť.

,,Volám sa Sofia Wagnerová. Narodila som sa 25. septembra 1976 v Jackson Hole. Mojimi rodičmi sú Jacqueline, anjel boží a Azazel, knieža pekla. Mojím otčimom bol Noah Wagner, po ktorom mám priezvisko. Vyrastala som v Jackson Hole. Mama a Noah sa o mňa starali. Otec bol ten mierne šialený, v dobrom slova zmysle a mama bola tá konzervatívnejšia. Keď som mala niečo okolo osem rokov, začala sa u mňa prejavovať moc tenebrisa. Keď ma v škole Tyler, môj spolužiak, urazil, zlomila som mu nos ani som sa ho nedotkla. Cestou domov som zahojila bezdomovcovi zranenú ruku. Moja mama si bola vedomá čo som a čo zo mňa bude. Rozhodla sa preto požiadať o pomoc. Potajme naplánovala aj s anjelmi moju smrť, tak aby to vyzeralo ako nehoda. Vedela, že ak niekto splodí tenebrisa, trestom je nielen smrť dieťaťa ale aj jeho rodičov. Čo sa Boh o dosť sekol, keďže dovolil, aby Noah, ktorý s tým nemal nič spoločné a jeho jediná chyba bola tá, že sa staral o mňa, zomrel. A Azazela, démona, ktorý viac uškodil Samovi a Deanovi ako mne, nechal na žive. Živá by vyšla len Jacqueline. No v tú noc sa v nej niečo zlomilo. Chcela to zastaviť. Pred tým zistila, že čaká dieťa. A rozhodla sa nás zachrániť. No to sa ani jej, ani Noahovi nepodarilo. Ja som vyviazla. Len o vlások. Zachránil ma neznámi muž v hnedom kabáte a ja som mu sľúbila, že svoju moc nepoužijem. Odviedol ma do detského domova, z ktorého sa ma ujala ďalšia nábožensky založená rodina."