Angel of Apocalypse

#2

                            Návrat

O 4 roky neskôr
Na dvere bunkru niekto zaklopal. Ellen, ktorá už nejaký čas žila s Winchestoravcami, po tom, čo jej démoni zničili dom a bratia ju presvedčili, že u nich bude bezpečí ako sama, sa okamžite postavila z gauča, na ktorom pomaly zaspávala. Rozčítanú knihu hodila na stolík a namiesto nej vzala do ruky anjelskú čepeľ, ktorú jej tam nechal Sam, ak by sa niečo dialo. Pomalým váhavým krokom sa pohla ku dverám.
Nikdy sa nestalo, že by niekto zaklopal na tieto dvere. Nikto na ne neklopal. Každý tento kryt považoval za starý opustený sklad, pri ktorom občas stálo čierne auto.
Ellen prepadol strach. Lovu sa síce nevenovala, ale mala manžela lovca. Bratia boli preč a Boby bol s nimi. Asi pred týždňom, tesne pred Nicolasovou maturitou, sa vybrali na lov. Vyčítala im to, ale keď si tie dubové palice, hlavne Dean, vzali niečo do hlavy, už ich nič nedokázalo zastaviť. Sam ju síce ubezpečil, že do Nicolasovej promócie budú naspäť, ale veľmi ju to nepresvedčilo. Pomalým váhavým krokom došla ku dverám bunkru. Klopanie sa už neozvalo.
,,Čo som mala halucinácie?" spýtala sa samej seba, keď sa už klopanie neozvalo a z nej napätie opadlo.
Sam jej ešte pred odchodom povedal, aby nikomu neotvárala dvere. Že oni jej dajú signál. Tri razy nepočula ešte klopať. Takže to Winchesterovci ani Boby byť nemohli. O Castiela sa neobávala lebo ten mal tendenciu objaviť sa na mieste bez vydania najmenšieho hláska.
Ellen mykla plecami a chcela sa otočiť. Možno sa jej to klopanie vážne len zdálo. Predsa už pomaly zaspávala. Urobila krok. A vtedy namieste stuhla. Klopanie sa ozvalo znova. Hlasnejšie a naliehavejšie. A potom znova. Ellen pochytil strach. Klopať by na tieto dvere nemal nikto. A vzápätí ju napadlo, že by to mohli byť démoni. Ale na čo by klopali? Crowley ich od Sofiinej smrti navštívil v bukry niekoľkokrát a vysmieval sa im. Príliš si namýšľal, že ho nikdy nedostanú. Našťastie, ich poctil svojou návštevou vždy, keď Nicolas nebol doma. Pomalým krokom sa otočila. Trasúcou rukou sa chytila kľučky. Ruku s ostrým zdvihla do výšky hrudníka a bola pripravená votrelca okamžite zneškodniť. Chvíľu si dodávala odvahy. Keď sa naliehavé klopanie ozvalo už po piaty raz, prudko otvorila dvere a rýchlo zdvihla ruku s ostrým do výšky.
,,Ellen, nie!" začula ženský hlas a náhle uvidela viať mierne kučeravé blonďaté vlasy ako sa nesú k zemi.
                                ###
O tri hodiny skôr
,,Sam, prisahám, že ak sa nedostavíte na Nicolasovu promóciu, nie on vás ale ja vás všetkých štyroch zabijem!" kričala do mobilu, aby ju počuli všetci aj keď vedela, že Sam ju dal na hlasný odposluch, ,,A to myslím vážne. Zabijem aj toho anjela!"
,,Upokoj sa, Ellen. Sam s Deanom tam prídu. Osobne ich tam dokopem!" zasmial sa Boby.
,,Boby, Nicolas mi pred hodinou volal a okrem toho, že sa sťažoval na to, že mu otec ani strýko a ani anjel nedvíhali, mi veľmi zdôraznil, že ja aj ty sme tam pozvaní tiež. Takže tam musíš prísť aj ty!" hovorila.
,,Neboj, budeme tam! Presne na čas!" ubezpečoval ju Sam.
,,A kedy prídete?" spýtala sa, keď ju hnev na nich pomaly prechádzal.
,,Keď to pôjde dobre, tak do piatka sme doma a ešte stihneme zájsť na pivo!" zapojil sa do rozhovoru Dean.
,,Dobre. Buďte opatrní!"
,,Budeme!" povedali traja chlapi zatiaľ čo Castiel stál v kúte a mlčky ich pozoroval.
Ešte sa rozlúčili a Ellen si vzdychla. Už to boli štyri roky čo Sofia zomrela a práve teraz bolo jej výročie smrti. Nicolas mal práve narodeniny ale od vtedy ako zomrela ich už bohvie ako neoslavoval. Ellen vedela, že by prišiel na jej hrob, ale škola a aj maturitné skúšky mu to nedovoľovali. Pred tým ako volala s Winchesterovcami jej zavolal a poprosil, aby zašla na jej hrob. Snažil sa zadržať slzy ale keď s ňou telefonoval, vedela, že po tvári mu stekalo pár sĺz. Sľúbila mu, že na hrob zájde. Aj tak to mala v pláne. Bez Sofie sa nemala s kým porozprávať. Jo mala svoj život ďaleko od nej a len občas si volali. So Sofiou si celkom dobre rozumeli a veľmi ju to zasiahlo, keď jej Sam zavolal a povedal jej čo sa stalo.
Vyšla z bunkru, v kvetinárstve kúpila kyticu a nechala sa taxíkom odviesť na cintorín. Tam zastala pred jej hrobom. Položila jej tam kyticu kvetov a vzdychla si.
,,Sofi, strašne nám chýbaš! Najmä Nicolasovi!" povedala jej.
Možno čakala, že jej odpovie. Chcela, aby jej odpovedala. Sofia jej bola dobrou kamarátkou. Aj keď ju zo začiatku veľmi nemusela, postupne si k nej našla cestu a začínala ju brať ako sestru či dcéru.
,,Prečo... Si to urobila?" snažila sa zadržať slzy.
Ale nedokázala to. Slzy sa jej valili z očí a nedokázala ich zastaviť. Vedela, že to urobila kvôli Nickovi, lebo sa jej zdôveril, ale nevedela pochopiť, prečo sa spriahla so samotným Crowleym?
,,Nico... Nick ťa pozdravuje!"
Ešte chvíľu tam potichu stála a potom odišla naspäť do bunkru.
O pár hodín neskôr, keď okolo cintorína prechádzal starší manželský pár, sa slnečný deň premenil na zamračený. Nebo zahalili tmavé šedé mraky s prímesou červenej farby, rozfúkal sa silný vietor a zem praskala, z prasklýn vytekala láva. Zem sa otriasala a za pár okamihov zo zeme vyleteli bolestivé a strašidelné výkriky, že to všetkým trhalo uši. Ľudia so strachom utekali  a schovávali sa v budovách. Vydesení ľudia sa vystrašene pozerali cez okná na cintorín kde sa praskliny ťahali. Nechápali čo sa deje. Praskliny sa dotiahli len k jedinému náhrobku. Pri tom však zničili celý cintorín. Kvety, ktoré boli plné života, rázom zhoreli a premenili sa na popol. Náhle krik utíchol, vietor ustál, láva sa prestala valiť zo zeme. Bolo ticho ako pred búrkou. Hrôzostrašné červenošedé mraky naháňali strach. Nikto nechcel výjsť von, lebo nikto nevedel čo sa dialo. Ale predsa sa nejaký odvážlivec našiel. Mladý stredoškolák s hnedými vlasmi vyšiel z kaviarne, v ktorej pracoval na polovičný úväzok. Opatrne prešiel cez rozbitú cestu, vyhol sa vyliatej láve, ktorá začala tuhnúť a sledoval praskliny až na cintorín k jedinému hrobu, ktorý ako jediný zostal neporušený. Nechápavo sa poobzeral. Žeby zemetrasenie? Aj domy sa pred chvíľou otriasali a praskali okná. Ale len jediný hrob zostal neporušený.
Študentovi oči padli na biely náhrobok. Prečítal si meno neboštíka, ktorý ležal po zemou na tomto mieste.
,,Sofia Wagnerová!"
Ako to povedal, zablyslo sa, ozval sa hrom a zo zeme sa na svetlo vydrala ľudská ruka. Študent sa zľakol a ustúpil o pár krokov dozadu. No stále upieral svoje oči na hrob. Jednu ruku následovala druhá. Ruky sa zapreli do zeme a zem praskala. Zvýril sa prach. Ruky na povrch vytiahli hornú polovicu tela. Študent zazrel mierne kučeravé blonďaté vlasy, potom zazrel bielu zašpinenú košeľu. Žena sa do zeme zaprela viac a vytiahla z hrobu aj zvyšok svojho tela. Postavila sa na nohy. Žena bola zašpinená od zeme ale nevyzerala ako zombie. Na jej tele nebolo badať známky rozkladu. Žena s blond vlasmi sa obzrela po meste. Oči jej padli na študenta, ktorý sa na ňu díval so sánkou až na zemi.
,,Hej! Kde to som?" opýtala sa ho.
,,V kansase!" povedal, pred očami sa mu zahmlelo a odmlel.
Obživnúť ešte nikoho nevidel a toto ho dosť vzalo. Sofia si ho nevšímala. Obzrela sa na hrob.
,,Sofia Wagnerová. Milovaná matka, priateľka, manželka!" čítala nahlas.
Nevedela to pochopiť. Predsa nezomrela. Či predsa áno? Veď sa len pred chvíľou vydrala zo zeme. Matne si pamätala, že sa pred úderom blesku, s niekým rozprávala. Ale nevedela o čom. Netušila s kým.
,,Sam!" vyriekla prvé meno, ktoré ju napadlo.
Bol lovcom a stále lovil. On a Dean jej budú vedieť pomôcť. Možno i Castiel a Boby s Ellen. Vybrala sa k bunkru. Pomaly kráčala. Prešľapovala praskliny až sa dostala na asfaltovú cestu. Šla popri okraju a celkom dlho. Už po pár minútach ju boleli nohách. Akoby ich nepoužívala celé stáročia. Po dvoch hodinách konečne došla k budove, ktorú hľadala. Nezmenila sa. Len pred ňou čosi chýbalo. Čierna Impala, Deanov najväčší poklad. Príliš si s tým nezaťažovala hlavu, pretože ju riadne bolela. Podišla k dverám. Chcela ich otvoriť. Ale narazila na problém. Boli zamknuté. Nečakala to. Zdvihla ruku a zaklopala. Čakala, že jej okamžite otvorí jeden z bratov alebo Nicolas. Že budú prekvapení, že je tam. Možno čakala, že sa jej Sam alebo Nicolas hodia do náruče a jej tak vyrazia z hlavy to, čo chcela povedať. Ale nikto jej neotváral.
,,Zvláštne!" povedala si.
Mali by byť v bunkry. Pokiaľ neboli na love. Ale nejako jej to nesedelo. Nemala pri sebe mobil, tak im nemohla zavolať. Zaklopala teda znova. Hlasnejšie a rýchlejšie. Potom zas a zas. Na chvíľu prestala. Zazdalo sa jej, že začula kroky. Ale keď jej nikto neotváral, zaklopala naposledy. Vtedy sa dvere prudko otvorili a jej sa pred očami prehnala strieborná čepeľ, ktorá ju chcela zabiť.
,,Ellen, nie!" skríkla pred tým ako sa jej pred očami zahmlelo a ňou to trhlo ako keby bola podťatý strom.
                               ###
Sofia sa zobudila o pár hodín neskôr. Hlava ju stále bolela a s ňou celé telo. Pomaly otvorila oči a s prekvapením zistila, že neleží vonku pred bunkrom, ale vo vnútri, lebo sa pozerala na drevený strop. Keď mierne pootočila hlavu, uvidela a zistila, že leží na gauči. Zdvihla sa na lakte a otočila sa na druhú stranu. V kresle uvidela sedieť Ellen, ktorá na ňu zazerala a podozrievavo si ju prezerala, v rukách držala anjelskú čepeľ.