Toto je moja prvá SPN FF. Neviem či sa mi podarila.
Hlavná postava je Sofia Wagnerová, lovkyňa z pomsty, lovkyňa pre rodinu, ktorá urobila mnoho chýb, za ktoré skončila v pekle.
Po štyroch rokoch však dostala druhú šancu. No podarí sa jej odvrátiť...
Sam sedel v knižnici a prezeral si spisy zavraždených ľudí. Nič ich až na to, že chodili do knižnice a raz či dvakrát si vypožičali rovnakú knihu, nespájalo. A všetkých posadli démoni. Nevedel, čo sa to v meste mohlo diať. Kto posadol človeka a následne sa nechal zabiť? Čo sa dialo? Prečo bolo v meste desať démonov a možno aj viac nepoznaných? Kto ich zabíjal?
Na tú otázku si vedel dať odpoveď. Vypálené oči a prebodnutie. Jasný znak toho, že v meste vyčíňal anjel. Prečo sa však zameral na démonov? Prečo sa anjel vôbec obťažoval zabíjať tie potvory?
Sama z toho bolela hlava. Myšlienky mu lietali po celej hlave a niektoré neboli ani k prípadu. Musel myslieť i na to, čo im povedal Boby a Gabriel. Sofia a reinkarnovaná? Posadnutá? Ktorá bytosť sa odhalí krvou? Už len to bolo divné. Musel myslieť na to, čo sa dozvedel z denníka. Na to darovanie duše. Na to, že Sofia je teraz prakticky nesmrteľná a možno posadnutá. A kde bola Castielova, teda Sofiina milosť? A ako to s jej nesmrteľnosťou fungovalo teraz? Bola smrteľná? Ako sa vlastne mala?
Obával sa o ňu, lebo naposledy sa vážne pohádali. Nechcel to povedať. O Nicolasovi nemal nikdy pochybnosti. Ale vtedy v ňom zúril hnev a on sa neovládol. Ešte teraz nezniesol pomyslenie na to, že by mala byť s niekým iným. Ale pripúšťal si aj to, že bol k Sofii až príliš majetnícky a on taký nechcel byť. Sofia by s ním možno ani nebola šťastná. A on jej chcel to šťastie dopriať. Ak bude šťastná s Castielom a bude chcieť ostať s ním, pustí ju. Bude šťastný aj on a bude im to priať. Sofia mu dala syna. Najkrajší darček aký mohol dostať. A práve Nick ju bude s ňou navždy spájať.
Sam si prešiel rukou po vlasoch a pretrel si oči. Vzdychol si. Už v knižnici sedel niečo cez tri hodiny a nevedel sa dopracovať k jasnej odpovedi.
,,Potrebujem kávu!" povedal si a zdvihol sa zo stoličky.
Potichu prešiel regálmi, usmial sa na brigádujúcu knihovníčku, ktorá si myslela, že je agentom FBI a ktorá mu úsmev neisto opätovala a zamieril na chodbu, kde bol automat na kávu. Zastavil sa pri ňom a už si aj vyhľadal nápoj, ktorý by si dal, keď prišiel na to, že nemal pri sebe žiadne drobné.
,,Už len toho mi chýbalo!" vzdychol si a ešte raz preletel zoznam nápojov v automate.
,,Budem musieť prežiť bez kávy!" povedal si a mykol ramenami.
Otočil sa, že si opäť sadne za kopu papierov, keď v tom ho niekto schytil za golier a doviekol do vedľajšej miestnosti.
Sam by vykríkol či by sa nejako bránil. Ale jeho útočník ho chytil čepeľou pod krkom a zapchal mu ústa. Na Samovo prekvapenie toho útočníka poznal. No skôr ako stihol čokoľvek zabrblať, zacítil ako mu pevná pôda pod nohami zmizla a opäť ju našiel. No cítil sa pri tom ako keby zanechal žalúdok v knižnici. Zviezol sa na zem.
,,Sam?" začul známi zmätený hlas.
Lapil dych a zdvihol hlavu. Bol v malej izbe. Hotelovej izbe. A nad ním stál Dean s mobilom v ruke.
,,Dean, asi viem, čo tu vraždilo démonov! Čo je Castielovi?" povedal Sam a prijal Deanovu ruku.
Postavil sa na nohy a obzrel sa na Castiela, ktorý si tlačil na ranu uterák. Dean mal oči fixované na návšteve.
,,Myslím, že aj ja viem, čo ich zabíjalo!" povedal Dean a ihneď siahol po zbrani.
,,Zdravím, Dean!" započuli všetci odmeraný hlas archanjela.
,,Michael!" povedal Dean, ,,Čo tu chceš?"
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
