Angel of Apocalypse

#22.10

Tréning

V hlbokej noci takmer už nad ránom sa zase prebudila na to, ako na ňu niekto kričí a drží ju za ruky. Sama svoj krik nepočula ale kričala aj ona. Jej krik sa miešal so slzami a výkrikom len jedného mena. Castiel. Už zase sa jej snívala tá vízia. Že ho zabije, keď ho bude chcieť zachrániť.

,,Sofia, to je v poriadku! Bola to len nočná mora!" upokojoval ju Sam.

Keď sa už ako tak upokojila a ubezpečila sa, že nič z toho sna sa nestalo, obzrela sa po izbe. Boli tam nastúpení všetci lovci a dokonca aj Gabriel sa zjavil vedľa Nicolasa, ktorý z neho skoro infarkt dostal.

,,To je v poriadku, Sofia. Bol to len zlý sen!" upokojoval ju Sam a vtiahol ju do objatia.

Plakala mu do ramena a nevedela sa upokojiť.

,,Bolo to tak skutočné!" plakala Sofia.

,,Ale bol to len sen!" chlácholil ju Sam.

Dean sa na nich pozrel a potom sa pozrel na lovcov. Dosť jasne im naznačil, aby ich nechali osamote. Oni to pochopili a jeden po druhom ticho odišli. Sadli si do obývačky a chvíľu mlčky pozerali televízor. Po pár minútach sa v obývačke zjavil aj Sam. Bol unavený. Už niekoľko dní nespal. Dean to na ňom videl. Bol nervózny z toho jej tréningu a tak ho to ťažilo, že ani v noci spať nedokázal.

,,Ako je na tom?" opýtal sa ho Boby.

,,Upokojila sa. Ale bojí sa. Nedokážem jej to vyhovoriť. A chce ťa vidieť, Castiel!" vzdychol si Sam a vybral si z chladničky pivo.

,,Mňa?" ukázal na seba prekvapene Castiel.

,,Pokiaľ tu vidíš aj niekoho iného, kto sa volá Castiel," zasmial sa Dean.

,,Prečo?" nechápal.

,,No, je do teba zamilovaná a je na tom dosť blbo, najmä keď zo spánku kričí tvoje meno!" povedal mu Nicolas.

Castiel sa bez slova postavil a zamieril k nej do izby. Na chodbe sa zastavil a chvíľu tam stál ako stĺp. Potom pristúpil k pootvoreným dverám a zaklopal. Počul Sofiine vzlyky. To mu bolo dosť jasnou odpoveďou, aby vošiel. Poodchýlil dvere a vošiel dnu. Zatvoril za sebou dvere.

,,Sofia-" oslovil ju potichu.

Započula ho. Prestala vzlykať a pomaly sa zdvihla z postele. Vyzerala hrozne. Oči mala podliate krvou a opuchnuté od plaču, pod očami sa mala čierne kruhy. Jej pleť bola bledá a vlasy mala strapaté. Pery suché a popraskané.

,,Castiel," povedala potichu, keď ho tam uvidela stáť.

,,Si v poriadku?" opýtal sa jej.

,,Zrejme nie!" povedala so zrakom upreným na paplóne.

,,Čo sa stalo?"

Castiel k nej o niečo pristúpil a pozrel sa na ňu so starosťou.

,,Mala som víziu!" odvetila mu Sofia a zase sa roztriasla, keď si na ňu spomenula.

Prečo jej nemohol dať Azazel pokoj aspoň v jej snoch? Prečo sa jej nemohlo snívať o slnečných Miamských plážach a normálnych veciach? Prečo nemohla byť ako ostatné ženy? Prečo sa aj jej nemohlo snívať o nejakých sexi chlapoch z telky?

,,O čom?" opýtal sa jej Castiel.

,,Videla som ako zomrieš!" povedala mu Sofia kým si dodávala odvahy.

Castiel sa pousmial.
,,No pokiaľ to nebudeš ty..."

Chcel trochu odľahčiť situáciu, no Sofii to na nálade nepridalo. Zamračila sa naňho.
,,Cas, to nie je zábavné!" povedala mu a v očiach sa jej zjavili slzy.