Angel of Apocalypse

#10.6

               Križovatkový démon

Sofia zastala na parkovisku pred daným barom. Zhlboka sa nadýchla, stále sa jej nechcelo veriť, že už pomaly rok pracuje pre Crowleyho. Robila zaňho jeho špinavú prácu a tá ju dostávala hlbšie a hlbšie do pekla. Veď aj s Luciferom sa strela len pred nedávnom. A to len vďaka tomu, že jej duša blúdi tým hrozným miestom, z ktorého aj démoni utekajú na Zem. Už niekoľko ráz ju napadlo, že by sa s tým mala s niekým zdôveriť. Samovi alebo Deanovi. Alebo Castielovi. Veď ten bol ako jej straší brat. Určite by na niečo prišiel. Ako zrušiť tú prekliatu zmluvu. Určite jej pomohol. Veď jej povedal, že patrí do rodiny. A i Sam s Deanom boli jej rodina. Nezaslúžili si, aby im takto ubližovala. Aby poza ich chrbát robila to, čo oni nie. Boby bol ako jej otec. I jemu by to mohla ako povedať. Určite by na niečo prišiel. Aspoň ako prerušiť ti spojenie s Luciferom. To naozaj nezvládala. Bolo to pre ňu peklo. Ešte horšie ako byť v pekle. Aspoň v jednom sa biblia nemýlila. Lucifer bol diabol a využíval sa v mučení.

Noták, nič sa nedeje! Len si to odpracuješ ako vždy a zabudneš na to! Ako vždy! pomyslela si a vydýchla si, aby si ukľunila silno bijúce srdce.
Už od vtedy ako vošla do mesta, sa necítila najlepšie. Akoby jej niečo v jej hlave hovorilo, že dnešná úloha bude tá najhoršia. Okrem tej, že má zabiť Castiela.

To bude vporiadku, pomyslela si. Už len jedenásť rokov. Potom ťa už nič neuvidí.
Siahla na mobil a rozklykla si správy. Jedna bola od Crowleyho. Tú pre istotu ani nečítala. Rovno ju zmazala. Tak isto i zmeškaný neznámi hovor. Netušila kto jej telefonoval. Ale Azazel to nebol. Toho mala uloženého. Takže netušila kto by jej volal. A tiež mala aj správu od neznámeho čísla. Kto by mal jej číslo, aby jej vypisoval? A práve v tento deň? Koľko bytostí vedelo, že práve dnes má narodeniny? Ani Castiel to nevedel a to ju pozoroval skoro celý jej život.

Rozklykla správu. Nevedela čo na ňu z mobilu vyskočí. No rozhodne by nečakala len štyri slová.

Neznáme číslo: Všetko najlepšie k narodeninám.

To bolo všetko. Kto to vedel? Ako to vedel? Od koho? A ako získal jej číslo?
Sofiu prepadol strach, keď si odpovedala len na jednu otázku. Nikto o nej nikdy nevedel kedy sa narodila. Nikto nevedel, že narodeniny ani meniny neoslavovala. Žiadna nadprirodzená bytosť. A bolo absolútne vylúčené, aby to ktokoľvek zistil.

Srdce jej splašene bilo, ruky sa jej triasli a dych sa jej zasekol až niekde v hrdle. Niekto ju sledoval? Kto ju až tak dobre poznal? Začínala mať strach, že za ten rok sa až tak dobre neukryla.
Jej otec to o nej vedieť nemohol. Tá správa jej od neho neprišla. Ani od jeho démonov. Tí sa radšej stretávajú.
Crowley? Blbosť. Ten by jej ani nepogratuloval. Aj keby to vedel.
Lucifer? Nie, na jej narodeniny by si ju rozhodne vybral mučiť.
Nick, Sam a Dean s Bobym a Castielom? Tí o ničom nevedia. Samozrejme, Sam sa to z nej snažil dostať. Ale to bolo pred rokmi. A neodpovedala mu. Ani v záznamoch to nenašiel.
Bytosti, ktorým pomáhala? Somarina. Tie o nej len vedeli, že je lovkyňa a tenebris. A že v nej potom majú spojenca. Takže nič.

Ale ako tak prechádzala svoje možnosti, nezostal jej nikto, kto by to mohol byť. Archanjelov rovno vynechala. Tí sa zatiaľ o ňu nezaujímali.

Ale kto by to potom mohol byť?
Prečo sa neznámeho nespýtaš? ozvala sa jej démonská časť.
Možno to ani nechcem vedieť, povedala si Sofia a mobil si hodila do kabelky.

Svoje šedé oči uprela na bar. Budova bola veľká a rám dverí bol modrý. Ináč bola budova celá biela. Nad dvermi mal nápis, Carpenter bar a ľudia okolo neho len prechádzali. Veď bolo len jedenásť hodín. Do baru sa chodieva až večer.