Angel of Apocalypse

#20.3

                      Asmaelov meč

Nicolas vyskočil na rovné nohy, keď pocítil ako po ňom niekto začal kráčať. Bol hore, celý zmätený a zmagorený z toho čo sa stalo v nebi. Musel si usporiadať myšlienky. Rozprava s Raphaelom, zistenie o čo ide, útek prenasledovanie. Potom okno. Hlava ho bolela ako keby ju mal vystrelenú na mesiac a hlava mu presne trafila cieľ.

,,Pre Ježišove rany, čo sa tu deje?" opýtal sa a chytil si hlavu.

Bolel ho aj chrbát, vedel z čoho. Ešte stále na ňom mal meč. A teraz bol vďačný, že ten meč bol v pošve. A že sa na ňom nezabil.

Začul krik. Obzrel sa. Až teraz si všimol, že zo seba zhodil asi štvorročné dieťa, ktoré si myslelo, že je nejakou prelieskou. Okamžite sa k dieťaťu sklonil a utešoval ho. Zabralo mu to celkom toho dosť, keďže decko bolo zjavne rozmaznané a Nicolasovi nakoniec došla trpezlivosť a dieťa uspal. Potom sa porozhliadal či ho nikto nevidel. Ale nikto si ho nevšímal. Všetci boli zahrabaný v rozhovoroch a v mobiloch.

Nicolas sa postavil a snažil sa nájsť Gabriela. Ak sa dostali z neba, mal by byť niekde tu.

,,Gabriel! Kde si?" zakričal Nicolas, keď si priložil ruky k ústam.

Na chvíľu sa mu nikto neozýval. Len sa naňho ľudia pozreli ako na blázna. Nikto z nich sa nevolal Gabriel.
Ale potom...

,,Nick? Kde si!" ovzalo sa odkiaľ si.

,,Gabe?" opýtal sa Nick.

,,Nicolas! Potreboval by som menšiu pomoc!"

,,Hneď som pri tebe!"

Nicolas sa vybral po Gabrielovom hlase až došiel k spleti sietí, cez ktoré sa väčšinou šplhali decká. Mocný archanjel tam bol zamotaný a nevedel sa zo siete vymotať.

Nicolas sa nemohol zdržať smiechu. Musel sa smiať. A archanjelovi to nepridalo na nálade. Nahnevane naňho zavrčal.

,,Prepáč, Gabe, ale keby sa vidíš!" smial sa Nicolas.

Potom si z vrecka na rifľovej bunde vytiahol mobil a rýchlo zamotaného archanjela odfotil, aby sa mal čím chváliť. Ani archanjeli neboli dokonalí.

,,Nick, pomôžeš mi už konečne?" zavrčal naňho Gabriel.

Nicolas sa dosmial a do ruky chytil čepeľ. Začal ňou sieť prerezávať lebo sa do nej nechcel zamotať. Po piatich dlhých minútach sa mu podarilo archanjela konečne vyslobodiť a archanjel spadol na zem. Nick si všimol jeho zranení a skôr ako stihol Gabriel protestovať, mu ich ošetril, čo si uvedomil až potom. Netušil prečo to urobil. Možno preto, lebo ho Gabriel chcel v nebi chrániť. Možno neboli všetci takí zlí ako si myslel.

,,Ďakujem, Nick!" povedal Gabriel zarazene, ,,Prečo si to vlastne urobil?"

Nicolas mykol ramenami.
,,Ani sám neviem. Asi preto, lebo si ma v nebi chcel chrániť!" odpovedal mu.

,,My musíme držať spolu!" povedal Gabriel a postavil sa na nohy.

Oprášil sa a usmial sa na Nicolasa.
,,Fakt zaujímavý výlet, nemyslíš?" opýtal sa ho.

,,Keby ma nebolí hlava a nemám okno, možno by som s tebou súhlasil!" odvetil mu Nick.

Gabriel ho nechcel zbytočne strašiť tým, že by mu povedal o tom, že ho jeho vlastná matka posadla a na tvári mal pomstichtivý výraz. Chcel ho toho ušetriť. Tak ho len pobúchal po ramene a povedal mu:
,,To nerieš. Občas sa to stáva!"

Odohral mu bolesť, aby sa necítil blbo celý deň, lebo mal taký pocit, že niečo zlé sa chystá a ešte mu povedal:
,,Môžme byť priateľmi?"

Nastavil ruku. Nicka si začínal obľubovať. Nebol blbý ani drzý. Občas. A bola s ním zábava, nebol hrozbou pre svet. Zmenil naňho názor. A vedel, prečo ho Castiel nezabil. Takého chlapca by nezabil ani on.

,,Myslel som si, že nimi už sme!" povedal mu Nicolas a stisol mu rukou.

Po dnešku si ešte stále nebol istý, či môže Gabrielovi veriť ale vedel jedno. Jemu by neublížil, a tak ho už bral ako priateľa. K rodine to má ešte ďaleko, ale priateľmi už boli.

,,Dobre. Poďme domov!" povedal Gabriel.

,,Dal by som si pivo!" dodal s úsmevom Nicolas a obaja sa z ihriska, potom ako zmazali portál do neba, odmiestnili do bunkru.

Nový kúsok kapitoly je na svete.
Ďakujem za hviezdičky a komentáre 🥰