Angel of Apocalypse

#20.2

                    Asmaelov meč

,,Do šľaka, Gabe! Nabudúce mi presne
povedz, čo má robiť, aby sme nemuseli utekať pred stovkami rozzúrených anjelov a hlavne pred Raphaelom!" kričal Nicolas ako bežali nebom a Gabriel v rukách držal meč zrejme vysokej ceny, keďže kvôli nim Raphael zburcoval celé nebo.

,,Buď rád, že to nie je Michael! Ten by ťa zabil na mieste! Nenechal by nás bežať!" odsekol mu Gabriel.

,,Nenechal?"

Nicolasov hlas preskakoval a pomaly mu začali dochádzať sily v nohách. A táto posledná Gabrielova veta, nevedel či sa zbláznil on alebo Gabriel. Že ho Raphael nechcel zabiť hneď? A čo bola potom ťa žiara, ktorá ho takmer zabila?

,,Gabe, mňa Raphael zabiť chcel! Už len kvôli tomu, že som syn Sofie Wagnerovej!" kričal Nicolas a zabočil do ďalšej splete bielych chodieb.

,,Pre Boha, radšej by som bral obchodné centrum!" vydýchol si Nick, keď sa na nachvíľu zastavili.

Nicolas sa snažil chytiť dych a Gabriel si obzrel meč, či vzal ten správny. Michael, pre každý prípad, dal ukovať asi tisícku na vlas rovnakých mečov, aby to odradilo zlodejov. A Gabriel si musel byť pri jeho ,,vypožičavaní" istý, že je to ten správny. Preto mu aj to vyberanie trvalo dlho a preto mal Nicolas aj Raphaela zabaviť. Ako sa zdá, zabavil ho neúspešne.

,,Čo sa tam stalo? Ako ti prišiel na to, že len klameš a oddialuješ čas?" otočil sa Gabriel na Nicolasa.

,,Čo ja viem?" mykol plecami Nicolas.

Vážne to nevedel. V jednu chvíľu sedel aj s Raphaelom v bielych kreslách a rozprával sa s ním. Klamal mu do očí, prečo prišiel. A každú chvíľu si vymýšľal novú a novú lož. Začalo sa to tým, že to už nemohol na zemi vydržať a jeho mama je už fakt dosť otravná. Začal ju tam ohovárať, z čoho mu bolo fakt zle a nevedel ako sa po dnešku na svoju mamu pozrie, keď na ňu povedal toľko zlého a nemyslel to vôbec tak ako povedal. Raphael ho počúval a sem-tam niečo dodal a občas sa zmienil o tenebrisoch v celku a niekedy len o jeho mame. Ponúkol mu, že by sa mohol stať anjelom a mohol by zabrániť hroziacej katastrofe.

Potom však povedal niečo, čo nemohol Nicolas nechať len tak. Ani poriadne nevedel, čo povedal, ale naštvalo ho to do biela. Jednu archanjelovi vrazil a archanjel sa ho pokúsil zabiť. Asi nečakal to, čo mu urobil. A potom toto. Zistil, že tu nie je sám a zburcoval celé nebo. A teraz utekajú pred tisíckami anjelov, ktorí ich chcejú zabiť.

,,Myslím, že keď som mu vrazil, tak na to prišiel!" povedal Nicolas, keď sa vydýchal a očkom pozrel na meč.

,,Ty si mu vrazil?" zdvihol naňho obočie Gabriel.

,,Nemal som?" otočil otázku Nick.

,,Nie. Raphaelovi sa už patrilo, aby mu dal niekto jednu výchovnú! Len som to nečakal od kuraťa!"

,,Nie som kura! Slepičiak!"

,,Teraz nie je správny čas na hádky, kura!"

,,Súhlasím, slepičiak!"

Ako na povel sa tam objavili anjeli, ktorý im odrezali únikovú cestu z jednej aj z druhej strany. Anjel s archanjelom sa nemali kam pohnúť a vzdialenosť medzi nimi a ostatnými anjelmi sa začala zmenšovať rýchlosťou sekundovej ručičky až od nich anjeli zostali stáť na dva metre.

,,A teraz čo?" opýtal sa Nicolas Gabriela, ,,Budeme bojovať?"

,,Nemám to veľmi rád!" odpovedal mu Gabriel.