Angel of Apocalypse

#26.4

Milosť tenebrisa

Vonku bol kľud. Až nesmierny. Mesiac svietil vysoko na oblohe, lúče osvetľovali mesto a hviezdy nezakrývali žadine mraky. Dalo by sa to nazvať pokojnou nocou. Až na to, že toto nebola pokojná noc. Lovci rozdelení v dvoch skupinách sedeli v rozostavaných autách, aby videli na všetky okná motelu a ich izby. Sam sedel v aute s Nicolasom, ktorý si od nervozity obhrýzal nechty a každú chvíľu sa obzeral a striehol na čarodejnicu, že to už aj Samovi začínalo vadiť.

,,Nick, pokoj! Sofia bude v poriadku!" povedal mu.

,,A čo ak nie?" bál sa Nicolas.

,,Zvládla aj horšie veci. Tak sa upokoj! A budeme hneď tam. Castiel tam bude rýchlejšie. A Sofia má pri sebe ten meč!"

,,Čo ak jej ho tá striga zoberie?"

,,Je nesmrteľná. A pochybujem, že by tá čarodejnica vedela, že Castiel je jej slabou stránkou!"

,,Aj tak nie som pokojný!"

,,To zvládne. Neboj sa. Návnadu nerobí po prvýkrát!"

,,Som váš syn. Takže za budem báť stále!"

Sam mu prikývol. V tom mal pravdu. Ak ich syn sa o nich bude báť stále. Nemohol mu to vyčítať. Opäť sa otočil, aby videl von.

Dean s Castielom sedeli obďaleč v požičanom aute, čo ale nejako nešlo Castielovi do hlavy. Poznal Deana a vedel, že Impalu by nevymenil za nič na svete.

,,Kde máš Impalu?" spýtal sa ho.

Trochu aj chcel konverzovať, keďže to ticho a napätie bolo neznesiteľné. Bolo to ako čakať na súdny deň.

,,Mladý ju nabúral!" odsekol mu.

,,Je to zlé?" spýtal sa Castiel.

,,Keď ti pod kolesá skočí vysoká, tak áno!" odsekol mu znova Dean.

,,Kedy ju dajú dohromady?"

,,Asi o tri dni! Dovtedy tu budem musieť trčať!"

,,A nie je to divné?"

,,Ako divné?"

Dean sa na anjela nechápavo pozrel. Nevedel čomu týmto naznačoval.

,,Sme v meste. Ťažko by som tu čakal nejakú zver. Najmä v takomto!" ukázal na mesto kde to bola samá budova a žiadna zeleň.

Vysoká zver sa tam nemohla len tak prechádzať. To by bolo divné. Dean sa obzrel. Až teraz si to uvedomil. Bolo to divné. Tá zver sa im v ceste objavil čírou náhodou. Alebo...

,,Myslíš si, že to niekto urobil naschvál?" spýtal sa odrazu.

,,Niekto alebo niekto konkrétny?" otočil otázku Castiel.

Obaja vedeli o kom sa rozprávali. Chuck. Jedine on mal takú moc, aby ich niekde dostal a udržal ich tam. Podľa Sofie boli len postavy v jeho knihe. Mohol si s nimi robiť čo chcel.

,,Myslíš si, že nás tu chce?" spýtal sa Dean.

,,Skôr by som povedal, že ide o Sofiu a Nicolasa. My sme tu na príťaž!" odvetil mu Castiel.

,,Bože dobrý. Čarodejnica a ešte aj Boh. Čo sme komu urobili?" položil si hlavu na volant Dean.

,,Sofia naštvala môjho otca!" odpovedal mu Castiel.

,,To bola rečnícka otázka, Cas!" odvetil mu Dean.

,,Nevedel som!"

Zrazu obaja spozorneli. Začuli šuchot. A aj rozbíjanie skla. Spozorneli aj lovci v druhom aute. Nick sa obzeral. A zrazu to uvidel. Otvor v kapucni ako sa zakráda k izbe kde spala Sofia.